Nesmierne rozľahlý región čakal na preskúmanie až do 18. storočia. Stal sa dejiskom jednej z najväčších objaviteľských ciest v dejinách.
Peter I. Veľký bol skutočne osvieteným panovníkom, ktorý zaradil Rusko medzi európske veľmoci. Nepodnecoval však len vojenské a diplomatické, ale aj vedecké a objaviteľské snaženie. Bol to práve on, kto v roku 1724 poveril Dána Vitusa Beringa zorganizovaním Prvej kamčatskej expedície. Tá počas nasledujúcich siedmich rokov zmapovala rozsiahle územia na východe Ruska a okrem iného definitívne potvrdila, že Ázia a Amerika nie sú spojené pevninou. Keď sa Bering vrátil do Petrohradu, začal pracovať na návrhu projektu, ktorý zamýšľal predostrieť panovníkovi. V hlave mal nielen územia a cesty, ktoré si vyžadovali lepšie preskúmanie, ale aj spôsoby, ktorými chcel zjednodušiť ťažký život Sibírčanov. Nebol síce filantrop, vedel však, že keď sa bude miestnym dariť, prospeje to aj samotnému štátu. Na to ale potreboval nielen prieskumníkov, ale aj vedcov.
NESMIERNE ROZMERY SIBÍRI
Druhá kamčatská expedícia, ktorá vošla do dejín aj ako Veľká severná expedícia, bola Beringovým dielom a povolenie na jej zorganizovanie dostal v roku 1732. O rok neskôr sa mohlo vyraziť. Organizácia trvala dlho a niet divu, veď išlo o obrovský podnik. Opäť ho viedol osvedčený Dán a zapojilo sa doň vyše tritisíc ľudí. Sibír má 13 miliónov kilometrov štvorcových a dnes cez ňu prechádza deväť časových pásiem. Ani pri najlepšej vôli ju Beringova výprava nemohla prepátrať celú. A už vôbec nie, ak by ostávala celistvá. Dán preto vytvoril päť skupín len na mapovanie pobrežia Severného ľadového oceána. Ďalšie štyri (z nich jedna akademická), z ktorých jednu viedol samotný Bering, skúmali ruský Ďaleký východ.
NAPODOBNILI KOLUMBA
Tvrdá drina v drsných podmienkach prinášala ovocie. Dán Martin Spanberg napríklad objavil severnú námornú cestu do Japonska. V tom čase síce bola krajina vychádzajúceho slnka pred svetom uzavretá, v budúcnosti ale Spanbergov objav poslúžil rozvoju obchodu v tejto časti Zeme. Dve lode s kapitánmi Beringom a Alexejom Čirikovom pre zmenu zopakovali to, čo sa podarilo Krištofovi Kolumbovi a našli námornú cestu do Ameriky. Pre zmenu však pristáli na severozápadnom pobreží. Vedecká časť výpravy medzitým opisovala rastliny a zvieratá, o ktorých na západe nik nechyroval. Skúmala a zaznamenávala jazyky, dejiny a kultúru miestnych ľudí a snažila sa im zlepšiť život. Zakladala školy, organizovala poľnohospodárstvo, nechávala budovať cesty. Z objaviteľskej expedície sa tak stalo čosi viac.
GEOPOLITICKÉ CIELE
Petrovi I. Veľkému ale rozhodne nešlo len o mapovanie rozsiahlych území na východe Ruska. Veľká severná expedícia bola totiž do veľkej miery aj o politike a realizácii imperiálnych zámerov. Hlavným cieľom bolo objaviť a zaistiť Severnú morskú cestu. V polovici 18. storočia čakala Európanov, ktorí chceli cestovať do juhovýchodnej Ázie, strastiplná a dlhá cesta okolo Afriky. Hypoteticky ale mala existovať iná, takzvaná Severná morská cesta. Európskym obchodníkom a rybárom ponúkala možnosť plaviť sa Severným ľadovým oceánom, potom prejsť Beringovou úžinou a doplaviť sa k pobrežiu Ameriky, do Japonska či ďalej na juh. Ak by túto trasu kontrolovalo Rusko, malo by pod palcom veľkú časť obchodu medzi Európou, Áziou a Amerikou. Aj preto bol cár zo záverov Druhej kamčatskej expedície sklamaný. Výprava v rokoch 1733 až 1743 podrobne skúmala možnosť plaviť sa okolo severného pobrežia Ruska, no dlhoročná práca nepriniesla žiadané ovocie. Takáto plavba nebola v daných podmienkach možná. Zaujímavé pritom je, že dnes sa v dôsledku klimatických zmien opäť začína hovoriť o dôležitosti Severnej morskej cesty. Peter I. Veľký bol svojím spôsobom tak trochu vizionár. Beringovi muži mali navyše malé drevené lode s jedinou palubou a chýbali im moderné technológie a navigačné systémy. O ľadoborcoch mohli len snívať. Veľká severná expedícia zaznamenala z vedeckého hľadiska ohromné úspechy. Okrem iného objavila Aljašku a definitívne potvrdila nesmiernu rozľahlosť Tichého oceánu. Severnú morskú cestu, ktorej existencia mohla zmeniť tok dejín, ale nenašla.
Vitus Bering: Dán v ruských službách sa stal známym najmä ako vodca dvoch kamčatských expedícií. Hoci nebol prvý, k to sa plavil Beringovou úžinou (už v roku 1648 to dokázal Semjon Dežňov), nesie dnes toto miesto jeho meno. onca celej Veľkej severnej expedície sa nedožil, zomrel v decembri 1741 na ostrove neďaleko Kamčatky, ktorý sa dnes volá, ako inak, Beringov ostrov.
Autor: Filip Hloža:
Foto: Wikipedia
