Turecký Istanbul nie je len zosobnenie Orientu, ale aj miesta, ktoré dokázalo očariť toľko ľudí, až sa skloňuje ako najkrajšie mesto sveta. Vznešená poloha na brehu Bosporu, ktorý oddeľuje Európu od Ázie. Pahorky posiate minaretmi, pod ktorými sa ukrývajú bazárové uličky, čajovne, kaviarne a kamkoľvek sa pohnete, tam zakopnete o krásu a kúsok histórie. Istanbul nie je obyčajným miestom a nikdy nebol. Vždy bude vytŕčať nad ostatnými!
PREKONAL SOM ŤA, ŠALAMÚN
Istanbul je výnimočné miesto, a hoci ste to počuli stokrát, začne vás o tom presviedčať osobne aj po vašom príchode. Skrýva v sebe históriu starovekých civilizácií, Byzancie aj Osmanskej ríše a každá epizóda dejín, ktorú toto neskutočné mesto zažilo, by vydalo na hrubé zväzky kníh. Nie, Istanbul by vás neunudil svojím rozprávaním, ale vtiahol by vás do deja a odrazu by ste cestovali v čase.
Najkrajším miestom celého Istanbulu je dnes námestie s parkom, kde osviežuje vzduch fontána. Sama o sebe by nebola ničím unikátna, no fakt, že z jednej strany rastie slávna Hagia Sofia a z druhej strany Modrá mešita, ju katapultuje do výšin, priam nad oblaky. Keby ste mali v Istanbule len desať minút, strávte ich tu a budete odchádzať so zimomriavkami. Istanbul nemá slávnejšiu stavbu než Hagia Sofia a dnes je to taká výrazná ikona ako Angkor Wat, Petra alebo Tádž Mahál. Sadnite si na kamenný múrik a nechajte oči, aby sa pokochali jej kontúrami.
Krása vpísaná do kameňa zdobí panorámu Istanbulu už takmer 1500 rokov a je večná ako toto mesto. So stavbou začal už byzantský cisár Justinián I. v roku 537, ktorý svojím výrokom o prekonaní Šalamúna vošiel do dejín. „Prekonal som ťa, Šalamún,“ mal povedať Justinián I., keď videl svoju Hagiu Sofiu hotovú, vediac, že nič krajšie sa dovtedy na zemi nepostavilo. Hagia Sofia sledovala, ako sa mení vtedajší Konštantínopol. Ako rastie, ako k nemu plávajú obchodnícke lode a sledovala aj to, ako do mesta vtrhla štvrtá križiacka výprava a vyrabovala ho. Jej telo zjazvilo niekoľko zemetrasení a tie navždy zmenili jej tvar. Hagia Sofia tu stála aj v momente, keď k mestu prišlo obrovské osmanské vojsko na čele so sultánom Mehmetom Dobyvateľom a Konštantínopol sa v roku 1453 zmenil na Istanbul. Chrám Božej múdrosti sa premenil na mešitu a po jej bokoch vyrástli štyri minarety rozbehnuté do všetkých svetových strán. Ikony sa vymenili za kaligrafiu so zlatými písmenami vzývajúcimi proroka Mohammeda či samotného Alláha. Odvtedy sa z nej stalo múzeum a dnes je Hagia Sofia opäť mešitou. Vojdite dnu a pohľad na obrovskú kupolu, ktorá na sebe nesie ťarchu storočí, vás dostane. Neviete, kam sa skôr pozrieť, pretože chcete všetko vidieť hneď. Neponáhľajte sa, Hagia Sofia si to nezaslúži. Tak ako tu ona stála stovky rokov, vy jej viete venovať kopec času a nadýchnuť sa jej. Stará osmanská kapela napochoduje na úzke námestie pred Hagiou Sofiou a spustí svoj koncert. Tupé údery bubnov, hlasitý spev fúzatých mužov, presvedčivé kostýmy a odrazu ste v tom starom sultánskom Istanbule minulých storočí. Ak niekto tvrdí, že cestovanie v čase nie je možné, potom ešte nebol v Istanbule.
ŠESŤ MINARETOV
V nádhernom kontraste s Hagia Sofiou bude večný súboj s Modrou mešitou, ktorej tu všetci povedia Sultanahmet Camii, teda Mešita sultána Ahmeta. Medzi oboma mešitami vedie príjemná cestička lemovaná kvetmi a turistami. Sadnite si na lavičku, vezmite si od potulného predavača pohárik čierneho čaju a sledujte jej šesť krásnych minaretov. Sú tenké, na vrchole špicaté, pripomínajúce zastrúhanú ceruzku, a sú prototypom osmanských minaretov. Ich vzhľad sa rozutekal po Turecku, Blízkom východe a zakorenil aj na Balkáne. Občas tu stretnete aj predavačov varenej kukurice či sladkej špeciality zvanej osmanli macunu, keď sa na paličku namotá niekoľko druhov farebného karamelu. Modrá mešita tu stojí od roku 1617, keď ju nechal postaviť mladučký sultán Ahmet I. V čase výstavby mal len 19 rokov a sníval o najkrajšej mešite celej Osmanskej ríše. Chcel pokoriť Hagiu Sofiu a dnes sa ľudia nevedia zhodnúť, či sa mu to podarilo. Hoci po sebe zanechal najznámejšiu mešitu Istanbulu, jeho život preťal krátko po dokončení stavby týfus, a tak si ju nikdy neužil. Milióny turistov však ťažia z jeho rozhodnutia. Kráčam nádvorím mešity a jej krása padá všade naokolo. Minarety, kupoly, zlaté kaligrafie, orientálne detaily, a ak sa do toho ešte ozve zvolávanie na modlitbu, tak dostanete zimomriavky. Žiadna mešita na svete okrem Mekky nemala na začiatku 17. storočia šesť minaretov a aj k týmto sa viaže legenda.
Sultán mal vraj od svojho architekta žiadať zlaté minarety, pričom v turečtine sa zlato povie „altin“. Architekt mal vraj zle počuť a započul slovíčko „alti“, teda „šesť“. Nastala nevídaná vec, pretože sa odrazu Modrá mešita dostala na rovnakú úroveň ako Mekka a bolo treba konať. Našťastie mal sultán plnú pokladnicu, a aby neurazil posvätnosť Mekky, daroval im siedmy minaret. Ak by ste sa nikdy nepozreli dnu pod obrovskú kupolu, netušili by ste, odkiaľ vzala stavba prezývku „Modrá mešita“. Zvonku na to nikdy neprídete, no dnu na vás útočia tisíce malých modrých obkladačiek z Izniku, kde ich robia najkvalitnejšie v celej Anatólii. Niekoľko ľudí sa modlí s tvárou otočenou k mihrábu, no viac je tu turistov. Pokojne si sadnite na koberec a nadýchnite sa tejto atmosféry. Vráťte sa sem aj večer, keď sa miesto rozžiari a vy si odnesiete krásny zážitok.
PALÁC SULTÁNOV AJ ČAROVNÝ HÁREM
Istanbul ma neskutočnú výhodu, pretože kamkoľvek sa vyberiete, natrafíte na také zaujímavé miesta, že im podľahnete. Už ste si pozreli Hagiu Sofiu aj Modrú mešitu, no stačí prejsť pár stoviek metrov a odrazu stojíte v parku za hradbami, ktorý vedie k palácu Topkapi. Postavili ho v 1460, len pár rokov po tom, ako získali Osmani celé mesto do svojich rúk. Stal sa symbolom osmanskej moci a bolo to miesto, odkiaľ takmer štyri storočia vládli sultáni obrovitánskej ríši. V 17. storočí, v čase jej najväčšieho rozmachu, siahala od Alžírska cez Balkán až po Viedeň a prechádzala cez Turecko až po priestor bývalej Mezopotámie a vystreľovala na Arabský polostrov. Dnes sa môžete prejsť tajomnými komnatami sultánskej moci aj ospevovaného háremu. Ešte predtým, než sa dostanete k prvej z monumentálnych brán, sa medzi stromami krčí neveľký kostol Hagia Eirené. Podobne ako Hagia Sofiu, aj tento byzantský chrám postavil cisár Justinián I. Ak vojdete dnu, očarí vás ticho a pokoj miesta, no za stáročia sa stratila jeho duša. Palác Topkapi nemal byť nikdy obyčajným palácom. Bol predurčený na veľké veci a presne tak na vás bude pôsobiť.
Vojdete cez prvú bránu a zistíte, že ste len na začiatku obrovského komplexu, ktorý má štyri nádvoria a nespočetné množstvo miestností, pavilónov či krásnych kioskov stvorených na oddych. V čase najväčšej slávy žilo za múrmi sultánskeho paláca takmer 4000 ľudí a bolo tu všetko, čo by mohli aj nemuseli potrebovať. Ľudia žijúci v paláci bývali v mikrosvete, ktorý bol taký dokonalý, že ho nepotrebovali opúšťať a vydať sa do ulíc Istanbulu.
Najznámejším miestom celého Topkapi je dnes Hárem opradenými mnohými príbehmi. Odjakživa priťahovali orientálne háremy fantáziu nielen mužov a tento v paláci Topkapi patril medzi najväčšie na celom svete. Dnes je doň špeciálna brána a dokonca platíte extra vstupné. Každá líra však bude stáť za to. Kráčajte chodbami, ktoré zdobia modrobiele obkladačky, a tie vás privedú do miestností, kde kedysi žili členovia sultánovej rodiny, čierni eunuchovia, ale aj konkubíny. Vždy, keď si myslíte, že ste v najkrajšej miestnosti, spravíte zopár krokov a objavíte niečo ešte hodnotnejšie. Po chvíli sa vám zatočí hlava a nebudete vedieť, či ste v týchto miestnostiach už boli, či ešte nie, pretože hárem bol labyrintom a orientovať sa v ňom vedeli iba tí, ktorí v ňom žili. Koľko príbehov je vpísaných do ich stien? Koľko hodín by vedeli rozprávať a vy by ste len ležali na diváne pri poháriku čierneho čaju či tureckej kávy a len by ste mlčky počúvali. Z háremu sa ešte prejdite nádvoriami a dostanete sa na úplný koniec areálu s krásnym výhľadom na Istanbul.
LABYRINT PLNÝ ZJEDNÁVANIA
Koľkokrát ste počuli o Veľkom bazári? Patrí k ikonám Istanbulu a práve vďaka nemu získali Turci povesť tvrdých obchodníkov. Od Modrej mešity vedie hlavná cesta priamo až k bránam nekonečného bazáru. Cestou ešte viete nahliadnuť k Hippodromu, podlhovastému námestiu v tieni vysokých minaretov, kde sa v rímskej dobe konali preteky konských záprahov. Dnes tu stojí egyptský obelisk faraóna Thutmosa III. zo starovekého Karnaku. Vztýčil ho rímsky cisár Theodosius a zrejme ani on netušil, že ho o 1500 rokov budú obdivovať ľudia z celého sveta. Neďaleko od Hippodromu sa viete ponoriť do istanbulského podzemia. Netreba sa báť, že by ste potrebovali špeciálnu výbavu, stačí vám zaplatiť za lístok a ocitnete sa v obrovskej cisterne Yerebatan. Niet divu, že o nej hovoria ako o paláci, pretože cisternu budovalo pod zemou viac než 7000 otrokov. Zásobovala vodou veľkú časť centra mesta, a keď sa dostanete dnu, kráčate okolo vzácnych stĺpov, ktoré na sebe nesú stáročia. Pohľadajte bázy stĺpov ozdobené hlavou obávanej medúzy a vráťte sa na slnečné svetlo. Teraz už nič nebráni pokračovať do Veľkého bazáru. Tvorí ho spleť uličiek, takých zvodných, že ani neviete ako, a už ste sa v nich stratili. Nie, nepanikárte, presne to ste totiž mali spraviť. Ak sa tu stratíte, začnete objavovať zákutia, o akých sa vám ani nesnívalo, a napokon skutočne ste sa nestratili, vždy predsa nájdete šípky so smerom alebo sa niekoho spýtate, kde je Modrá mešita alebo Hagia Sofia, a radi vám pomôžu. Labyrint dnes tvorí takmer 60 uličiek, ktoré sa rozliali na priestore okolo 30 000 metrov štvorcových. Ak by ste chceli spočítať všetky menšie i väčšie obchodíky, dostali by ste sa niekde k číslu 4000. Stále platí, že tu zoženiete takmer úplne všetko, na čo si spomeniete.
Nezabudnite na zlaté pravidlo bazáru a tým je, že musíte zjednávať. Ak nebudete, vždy zaplatíte viac, než by ste mali, no ak ste s tým v poriadku, tak potom nezjednávajte. Obchodníci ho však majú za stáročia v krvi a kedysi sa vedeli ľudia hádať aj hodinu o cene koberca, kanvice na čaj či pohárikov na kávu. Dnes to nebude trvať tak dlho, ale rozhodne si to užijete. Priateľský predavač vás občas pozve na pohárik čaju a pri ňom sa budete lepšie doťahovať o výslednej cene. Dohadovanie sa na Veľkom bazári v Istanbule stále patrí k zážitkom, ktoré by ste si nemali nechať ujsť.
ISKENDER KEBAB AJ BALIK EKMEK
To, že Istanbul vyrástol na pahorkoch, krásne pochopíte, keď sa vyberiete od Hagia Sofie k nábrežiu Eminönü. Cesta sa odrazu stočí nadol a vy stále len a len klesáte, až sa dostanete na prah historickej železničnej stanice Sirkeci Gar. Práve tu končil kedysi slávny Orient Express, ktorý do mesta na Bospore priniesol množstvo zaujímavých a významných ľudí. Dnes je len odleskom svojej zašlej slávy, a hoci nahliadnete dnu, nečakajte tu atmosféru z prelomu 20. storočia. Vo vedľajšej uličke priamo nad schodmi vedľa maličkej mešity má svoj domov podnik s vynikajúcim tureckým jedlom. Ferhat, jeden z čašníkov, ktorý tu robí už dlhé roky, vie, ako ťahať medové motúzy popod nos, a odrazu sedíte za stolom čakajúc jedlo. Ak niečo Turci milujú, tak je to práve jedlo. Vedia sa o jedle zhovárať hodiny, prekrikovať sa o tom, kde robia lepší kebab či pide, a ak im dáte najavo, že vás to zaujíma, dostanete stovky tipov na najlepšiu cukráreň, čajovňu či stánok s grilovanými köfte. Ochutnajte v Istanbule jedlo zvané Iskender Kebab a objavíte skratku do gastronomického neba. V zapekacej miske dostanete tenučké plátky mäsa v rajčinovej šťave, porciu bieleho jogurtu, turecký chlieb a k tomu ešte pikantné papričky. Neprejedzte sa, pretože práve nábrežie Eminönü je známe svojou istanbulskou špecialitou Balik Ekmek. Tam, kde sa neveľké vlny rozbíjajú o trajekty a známy Galatský most, to vonia grilovanými rybami. Balik Ekmek je totiž „ryba v chlebe“, no aby to neznelo nudne, je to kúsok grilovanej makrely, ktorá sa vloží do tureckého chleba, doplní o šalát či kapustu, pokvapká citrónom a môžete si ju vychutnať. Najviac chutí práve tu v tesnej blízkosti Galatského mosta, kde viete sledovať kontúry Galatskej veže. Atmosféru dotvárajú loďky, z ktorých sa jedlo predáva, a všetko má krásny orientálny šmrnc.
POD GALATSKOU VEŽOU
Pár krokov od začiatku Galatského mosta leží azda najchutnejší bazár celého Istanbulu. Vedľa neho sa k nebu dvíha Yeni Camii, teda Nová mešita, a pahorok vzadu za bazárom zdobí Sulejmanova mešita, ktorá dnes neodmysliteľne patrí k panoráme mesta. Orientálnym trhoviskom je Egyptský bazár ukrývajúci sa pod klenbami. Za ťažkými drevenými dvermi sa odrazu ocitnem vo svete predajcov voňavého korenia, sušených byliniek, čajov, kávy, tureckých sladkostí, ovocia alebo zlata. Obchodníci stoja pred svojimi obchodmi a v rukách zvierajú tácky s nakrájanými kúskami. Každého ponúknu, prehodia pár slov a človek sa ani nenazdá a už stojí pri pokladni a plní si tašku dobrotami. Nikto nie je vtieravý, ani sa nesnaží nakupujúceho prehovárať a to je možno kľúčom k úspechu. Na konci dlhokánskej bazárovej ulice sa tak v ústach miešajú chute sladučkých datlí, pistáciovej baklavy, želé cukríkov lokum a sušených marhúľ. Avšak ani tu sa trh nekončí, len sa prelieva do bočných ulíc. Turecké ženy sa motajú jedna cez druhú a prehrabujú sa šatami, sukňami, šatkami alebo hľadajú niečo pre svoje deti. Vedľa predáva skupinka starších mužov domáci syr a niekoľko druhov olív. Námestie medzi trhom a Novou mešitou je vždy plné ľudí. Sediac na schodoch mešity môže človek sledovať tureckú mozaiku. Mladí Turci kráčajú s dobou, oblečenie je skôr európske a nie je žiadnym prekvapením zazrieť dievča v sukni. Aj so šatkami je to tak, že ju nosí len kto chce, a preto niektoré hlavy zdobia pestrofarebné pokrývky, iné len prenikavo čierne vlasy. Staršia generácia sa viac drží tradície a ženy majú buď dlhé šaty so šatkou na hlave, alebo kostým či kabát, hoci je vonku poriadna páľava. Muži nevyjdú na ulicu bez košele, nohavíc a niektorí aj s čiapkou či baretkou. Ak ste si bazár užili, vyberte sa na druhú stranu Galatského mosta a stúpajte k veži, aby ste si mohli užiť najkrajší výhľad na Istanbul. Kedysi bola táto štvrť unikátna v tom, že tu medzi 13. – 15. storočím žili Janovčania a mnohí iní Európania. Štvrť Galata bola kolóniou Janovskej republiky. Situácia sa zmenila a dnes je súčasťou Istanbulu. Turisti ju milujú, pretože tu nájdete desiatky kaviarničiek, malých podnikov s jedlom, obchodíkov a je tu veľmi príjemná atmosféra. Ak chcete uloviť ďalší zážitok, vyberte sa na Galatskú vežu a objavte panorámu najkrajšieho mesta sveta. Príďte podvečer, keď ešte chytíte denné svetlo, a počkajte na tmu, vtedy sa Istanbul rozžiari. Vidno odtiaľto pahorky so stavbami, ktoré ste za posledné dni spoznali, a už ich viete krásne identifikovať. Zlatý roh sa pri zapadajúcom slnku trbliece a nad ním sa rozbiehajú štvrte mesta, ktoré, zdá sa, nemajú konca. Na opačnej strane Bospor stráži hranicu medzi Európou a Áziou a desiatky trajektov križujú hladinu sem a tam. Ostaňte tu tak dlho, ako len chcete.
MEDZI EURÓPOU A ÁZIOU
Aká by to však bola návšteva bez istanbulskej plavby? Stačí naskočiť na niektorý z trajektov a odviezť sa trebárs do Ázie na čaj. Trajekty chodia každú chvíľku a hneď sa zaplnia ľuďmi. Pohľad z lode na európsky breh je nádherný. Domy vystavané do svahu sa rozbiehajú k horizontu a určite pokračujú aj za ním. Mešity vyčnievajú nad všetkým, čo postavil človek, a ich minarety sa snažia dotknúť neba.
Maličké kvapky vody sa trieštia o bočnú stranu lode a vpíjajú sa do tváre. Okolo veľkých kolosov plávajú malé drevené člny s jedným, maximálne dvoma rybármi a snažia sa niečo uloviť. Máte pocit, akoby sa svet naokolo za desiatky rokov nezmenil, a vtom si všimnete, ako sa z moderného centra Istanbulu dvíhajú výškové budovy. V Istanbule budete stále akosi levitovať medzi realitou a snom, medzi súčasnosťou a minulosťou. Ostanete niekde zaseknutý, no zamilujete si ten pocit. Trajekt prirazí k ázijskému brehu s nábrežím Usküdar, odkiaľ to nie je ďaleko k Dievčenskej veži. Jej siluetu dnes pozná takmer každý, a ako by to bolo, ak by sa práve tu neodohral nejaký príbeh, však?
Veštba prezradila, že obľúbená dcéra mocného muža zomrie, a preto sa jej rozhodol vybudovať malý zámoček obklopený vlnami. Každý deň bola sama a starostlivý otec jej posielal jedlo v košíku. Až raz sa medzi ovocie dostal had a dcéru poštípaním usmrtil. Nábrežie pokrývajú koberce a miestni si sem chodia posedieť.
Staňte sa na chvíľku aj vy domácimi, sadnite si sem a pri horúcom jablkovom čaji sledujte palác Topkapi na protiľahlom výbežku. Občas vám niekto ponúkne sezamový simit, iní zase slnečnicové semiačka, a tak lúskajte spoločne s miestnymi. Tu s výhľadom sa krásne čítajú knihy o Istanbule, píše sa denník alebo len tak rozmýšľa, no myšlienky budú utekať k istanbulským stavbám. Ázijská štvrť Usküdar je pre mnohých turistov veľkou neznámou, no práve o tom by spoznávanie malo byť. Nenájdete tu turistické pozlátko, ale nefalšovanú štvrť bez príkras. Predtým, než sa vrátite k trajektu, skúste sa ešte zamotať na miestnom trhovisku. Nájdete tu rybí trh, kde môžete ochutnať čierne slávky naplnené zmesou mušle a ryže s citrónom, a očarí vás aj výber čerstvej zeleniny, byliniek či ovocia. Nabažení krásou sa vráťte na trajekt a pokojne sa odvezte nazad do Európy. Stojac na palube budete očami hltať kontúry Istanbulu. Je to skutočne najdokonalejšie miesto sveta. Samotný Napoleon Bonaparte raz o Istanbule povedal, že ak by mal mať svet jedno hlavné mesto, mal by ním byť Istanbul. Ak natoľko očaril najznámejšieho Francúza, musí si získať aj vás. Získalo!
Autor: Tomáš Kubuš
Foto: archív autora
ZAUJÍMAVOSTI
Vychutnajte si plavbu loďou po Bospore. Niekoľkohodinová plavba vás zavedie na čarovné miesta, k starým pevnostiam a nádherným pohľadom na mesto vyrastajúce z vody.
Ochutnávajte! Kebab v Turecku chutí stokrát lepšie ako kebab na Slovensku. Medzi najobľúbenejšie patrí iskender kebab s bielym jogurtom, rajčinovou omáčkou a feferónkami.
Oddýchnuť si od ruchu veľkomesta? Vezmite si trajekt do niektorej z ázijských štvrtí a ocitnete sa v Turecku bez turistov.
Strávte večer prechádzkou k námestiu Taksim. Je najživším miestom celého Istanbulu, plný barov, reštaurácií, podnikov a kaviarní.
Archeologické múzeum skrýva množstvo pokladov a koho unaví história, môže si oddýchnuť v susednom parku Gülhane pri poháriku čaju.
Naučte sa niekoľko tureckých fráz a uvidíte, ako môže pár slov búrať hranice.
Do Turecka nepotrebujete žiadne vízum, stačí vám platný cestovný pas.
Turecké líry si zameňte na mieste. Na letisku je veľmi zlý kurz, ale v meste nájdete viacero zmenární.
Ak plánujete veľa vidieť, skúste si zaobstarať Istanbul Pass, kde budete mať lístky do mnohých stavieb a atrakcií a nebudete musieť stáť vo fronte.
Objavte svet tureckých čajovní a jednou z najpríjemnejších je čajovňa Pierre Loti neďaleko mešity Eyup na konci Zlatého rohu.
Ak sa budete prepravovať mestom, kúpite si istanbulskú kartu na dopravu, nabite si kredit a môžete chodiť metrom, električkami, autobusmi aj trajektom.
Dajte si pozor na niekoľko trikov, ktoré sa v Istanbule opakujú. Ak vás bude chcieť niekto pozvať v okolí Taksimu na pivo či drink, spozornite, pretože z toho môže byť poriadne veľký účet, ktorý budete musieť zaplatiť. Pozor si dajte aj na tých, ktorí vám budú chcieť zadarmo vyčistiť topánky. Zadarmo to nebude.
Po tom, ako prejdete Galatský most, sa môžete rozhodnúť, či budete šliapať nahor až k veži alebo skúsite zaujímavý historický tunel so zubačkou.
Čo by ste povedali na výlet do mesta Bursa? Z Istanbulu ide trajekt na opačnú stranu Marmarského mora a odtiaľ je to do osmanského mesta už len zopár kilometrov.
Istanbul je obrovský a využíva dnes najmä dve letiská. Ázijská strana má letisko Sabiha Gokcen a európska strana letisko Istanbul. Skontrolujte si pred odletom, kam máte namierené.