Taliansko je krajina, na ktorú nestačí jeden život. Každý región, kam sa vyberiete, si vás získa svojím čarom aj šarmom a vy sa neviete rozhodnúť, kde je to najkrajšie. Všetci poznajú Toskánsko s jeho lákadlami, ale zamysleli ste sa niekedy nad regiónom menom Umbria? Leží v toskánskom tieni, no svojou neobjavenou krásou ho dokáže občas pokoriť. Prečo je práve Umbria unikátnym regiónom Talianska?
ZA PRÍBEHOM PERUGIE
Centrom menej známeho regiónu je krásne miesto menom Perugia. Leží takmer na polceste medzi večným Rímom a umeleckou Florenciou a možno aj preto ho mnohí prehliadnu. Ponáhľajú sa za Koloseom či známou sochou Dávida z bieleho mramoru a netušia, že prišli o jedno z najpríjemnejších talianskych miest. Perugia má atmosféru univerzitného mesta a na svoje si tu prídu nielen milovníci architektúry či histórie, ale aj milovníci čokolády, pretože práve tu sa každý rok odohráva sladký čokoládový festival. Perugia je naozaj ideálne miesto. Blížite sa k nej a sledujete jej panorámu levitujúcu na vysokom pahorku, tak typickom pre oblasť Umbrie. Kedysi dávno, a to v prípade Perugie hovoríme o etruskej dobe, sa mestá veľmi často stavali na vrcholoch pahorkov a práve to vtislo pečať mnohým pozoruhodným miestam v regióne. Vidíte Perugiu z diaľky a po ničom inom netúžite ako po tom, aby ste sa konečne ocitli v jej starobylých uličkách a pod jej vzácnymi fasádami.
Pod starým mestom je moderné centrum, ktoré sa takmer v ničom nelíši od mnohých iných talianskych miest. Kúsok od železničnej stanice premáva „minimetro“, teda úzkokoľajka s maličkými vagónmi, ktoré vás pomerne rýchlo vyvezú hore na kopec, čím ušetríte kopec času. Rozdiel medzi moderným, spodným mestom a historickým centrom je neskutočný. Stará Perugia na pahorku vyrástla na troskách Etrúrie, premlelo sa ňou niekoľko stáročí a akoby každé z nich sa podpísalo do jeho výzoru a čo -to vtlačilo do duše celého mesta.
Perugia je taká unikátna, že bude stačiť niekoľko chvíľ, aby ste si ju zamilovali. Spleť kamenných uličiek sa zarezáva hlbšie a hlbšie, až sa znenazdajky ocitnete na hlavnom námestí Piazza IV November. Netypické námestie je akoby križovatkou piatich ciest, ktoré sa tu stretávajú a vytvárajú ohromný priestor. Kedysi práve na tomto mieste stálo rímske fórum a aj dnešná Perugia si ho zvolila za svoje srdce. Námestie je ako múzeum pod šírym nebom a to, že sú okolo vás najkrajšie budovy mesta, nie je len pocit. Z jednej strany ho uzatvára impozantná katedrála San Lorenzo, naproti stojí palác Palazzo dei Priori a uprostred námestia, kde sa radi stretávajú miestni, sa vyníma perla v podobe historickej fontány Maggiore. Leží v tieni katedrály z 15. storočia, vedľa ktorej odpočívajú študenti. Sadli si na kamenné múriky medzi staručkými klenbami, opreli sa o stĺpy a buď si čítajú knihu, počúvajú hudbu, alebo zvierajú v ruke telefón. Sadnite si sem aj vy a chvíľku len sledujte život, ktorý bude plynúť okolo vás.
Fontána Maggiore je skutočné umelecké dielo. Zapustila tu korene už medzi rokmi 1275 – 1277 a je oslavou toho, že sa podarilo sem hore na pahorok dostať vodu. Všade, kam sa pozriete, je posiata výzdobnými reliéfnymi panelmi a tie zachytávajú dvanásť mesiacov, znamenia zverokruhu, niekoľko biblických príbehov či Romula a Rema a napokon tu objavíte aj mýtického gryfa a leva, dva symboly Perugie. Večer sa celé námestie rozžiari a pôsobí ako z rozprávky.
STOPY ETRUSKOV A NAJLEPŠIA ZMRZLINA
Perugia je hrdá na svoje etruské dedičstvo, a preto sa tu stretnete s viacerými miestami, kde vás o svojom dávnom význame chce presvedčiť. Len pár desiatok metrov od hlavného námestia sa nechajte zlákať na miesto zvané Pozzo Etrusco, teda „etruská studňa“. Leží na vrchole pahorka Colle del Sole vo výške 477 metrov nad morom a patrí k najvyšším miestam celej Perugie. Práve tu totiž zrejme mali Etruskovia postavenú svoju citadelu, ktorá sa však v priebehu stáročí stratila.
Dnes je osud studne prepletený s palácom Sorbello, a tak môžete byť spočiatku zmätení, či ste správne. Vojdite však dnu a uvidíte unikátnu studňu hlbokú 37 metrov, vďaka ktorej tu vedeli ľudia kedysi dávno prežiť. Je len otázka času, kedy vás opäť pohltí staré mesto, a ak trafíte uličku Via Ulisse Rocchi, kráčajte na jej koniec. Okolo vás vyrástli staručké fasády vysokých domov, ktoré aj v lete vrhajú do uličky príjemný tieň. Občas prejdete okolo trattorie, baru či kaviarničky a cítiť tu život. Na konci ulice natrafíte na etruský oblúk Arco Etrusco. Pochádza z 3. storočia pr. Kr., no prezývajú ho aj Oblúk cisára Augusta, pretože ten sa ho rozhodol vo svojej ére obnoviť.
Etruská Perugia mala kedysi osem brán, no prežili len dve a práve tento oblúk je najunikátnejší. Nielen tu, ale aj v rámci celého Talianska, pretože etruských oblúkov je skutočne minimum. Ak o ňom nič neviete, príde vám obyčajný, no ak sa pustíte do čítania, odrazu viete, že hľadíte na architektonický klenot. Ešte viac pohľadov než oblúk ukradne vedľa stojaci palác Gallenga Stuart, do ktorého začiatkom 20. storočia umiestnili Univerzitu pre cudzincov, kde sa vyučuje dodnes taliansky jazyk a kultúra. Patrí k najdôležitejším inštitúciám svojho druhu na celom Apeninskom polostrove a stovky cudzincov sa práve tu učia láske k všetkému talianskemu. Vonku pred univerzitou je basketbalové ihrisko plné študentov. Niektorí si hádžu loptu na kôš, iní posedávajú na múriku, počúvajú hudbu, zhovárajú sa a vďaka nim celý priestor prekypuje životom.
Zhodou okolností hneď vedľa na konci ihriska má svoj domov nenápadná zmrzlináreň Augusta Perusia. Už pohľad dovnútra vás presvedčí, že miestna zmrzlina musí byť dokonalá a stačí malá ochutnávka a už si to nemyslíte, pretože to už viete. Mnohí práve na toto miesto ukážu prstom a povedia, že je tu najlepšia zmrzlina celého mesta. Skúste rôzne variácie čokoládovej či pistáciovej a vystrelí vás to do zmrzlinového neba. Perugia čaruje v detailoch. Tu sa pomaličky končí stará Perugia, preto je najlepšie zvrtnúť sa a opäť začať stúpať do krivolakých uličiek, ktoré vždy skončia na menšom či väčšom námestí. Staručký kostol Sant’Angelo má svoje korene v 5. – 6. storočí a ešte aj dnes pripomína staré rotundy z raného stredoveku.
Podvečer sa nad mestom objavia ťažké mraky a mramorové fasády palácov krásne kontrastujú s cínovou farbou oblohy. Nebo sa o chvíľku roztrhne a staré mesto dostane zásah plejádou dažďových projektilov, ktoré premenia kamenné uličky na miniatúrne potôčiky. Voda steká po starobylých uliciach, blázni sa na schodoch, a kým sa Perugia utápa v daždi, ľudia zapĺňajú podniky a bary. Stačí sa posadiť k oknu, objednať si niekoľko kúskov „pizza al taglio“ na ochutnávku a sledovať romantiku mesta, kde sa večerné osvetlenie zrkadlí v upršaných uliciach a farbí ich do zlatých odtieňov. Perugia má dar byť nádherná, nech sa vonku deje čokoľvek. Bola snom, ten sa splnil a pri odchode z nej sa opäť premení na sen o návrate.
PO STOPÁCH SVÄTÉHO FRANTIŠKA
Hoci je Perugia dokonalá vo všetkých ohľadoch, najnavštevovanejším miestom Umbrie je jednoznačne Assisi. Jeho príbeh sa úzko prepája so životom svätého Františka, no kto by čakal „nudné“ pútnické miesto, ostal by mimoriadne prekvapený! Cestujúc Umbriou už tušíte, že aj Assisi bude sedieť na pahorku, a tak ho krásne vidno z diaľky. Už stačí len chvíľka, aby ste sa ocitli priamo na prahu historického centra. To je prešpikované niekoľkými zaujímavými kostolmi, no nájdete tu o mnoho viac. Duomo di San Ruffino má v sebe obrovské lákadlo a tým je vysoká zvonica, kde sa viete vyštverať a užiť si panoramatický výhľad na celé mesto.
Vysoko nad ním obsadila kopec impozantná pevnosť Rocca Maggiore z 12. storočia. Svojho času v nej dokonca žil panovník Frederik II., kráľ Sicílie a neskorší cisár Svätej ríše rímskej. Ak sa k nej chcete vybrať po vlastných, pripravte sa na slušný výstup a vyhraďte si na jej preskúmanie pokojne niekoľko hodín. Centrum mesta pred siestou poriadne žije a stretávajú sa tu turistické skupiny, jednotlivci, rodiny a prakticky každý, kto do Assisi zavíta. Pred Bazilikou Santa Chiara sa rozlialo námestie a aj vďaka nemu vynikne fasáda svätostánku, kde našla miesto posledného odpočinku svätá Klára. Založila rehoľu klarisiek a nasledovala odkaz svätého Františka, tak sa dnes teší mimoriadnej úcte.
V bočných uličkách na vás číhajú malé rodinné podniky s jedlom. Spravte všetko preto, aby ste sa tu ocitli na obed a mohli ochutnať niekoľko špecialít typických pre Umbriu. Skúste „gnochi al sugo di cinghiale“, teda domáce gnochi s omáčkou, ktorej súčasťou sú kúsky obľúbenej diviny. Tradičným jedlom je aj „cinghiale im umido“, a keď si ho objednáte, dostanete jedlo podobajúce sa na guláš z diviny, ktorý sa pripravuje tak dlho, až sa lahodné mäso začne rozpadať. Ako predjedlo môže celkom zaujať typická klobáska z umbrijskej Norcie a k tomu pohár lokálneho vína.
Aj milovníci antických pamiatok si v Assisi prídu na svoje, pretože na námestí Piazza del Comune dodnes ležia trosky rímskeho fóra. Kráčajte starým mestom a nechajte sa unášať starými domčekmi, pokojne aj so zmrzlinou v ruke. Najväčšou atrakciou a miestom číslo jeden je obrovitánsky chrám Basilica di San Francesco. Ako už samotný názov napovie, ide o miesto, ktoré bude prepletené so svätým Františkom. Vďaka tomuto chrámu sa Assisi dostalo na prestížny zoznam UNESCO a verte, že má v sebe toľko unikátnych zákutí, až budete nadšení. Skladá sa dokonca z vrchnej a spodnej časti a obe sú také rozdielne, akoby len vzali dva svätostánky a zlepili ich k sebe. Nájdete tu kryptu s hrobkou svätého Františka a medzi poklady baziliky patria aj nádherné stredoveké maľby, na ktorých sa vyhrali mnohí umelci. Nebudete úplne presne vedieť, kam sa skôr pozrieť, pretože živé farby scén vás postupne budú vťahovať do deja. Sadnite si aspoň na chvíľku a nasajte atmosféru celého miesta.
NEZABUDNUTEĽNÉ ORVIETO
Dá sa vôbec ukázať v kraji, akým je Umbria, na mesto a povedať o ňom, že je najkrajšie? Dá sa to napokon v celom Taliansku? Orvieto rozhodne patrí medzi TOP kandidátov. Že ste o ňom ešte nepočuli? Nič nie je stratené! Cestovanie vlakom po Umbrii má svoje čaro, pretože si viete pomaličky vychutnať pohľady na krajinu. Zjazvili ju nekonečné pahorky,
ktoré obsadili malé anonymné mestečká, a neraz sa zasnívate a poviete si, akoby ste sa do každého z nich vybrali. Železničná stanica v Orviete leží na okraji nového mesta a tu sa rozhodnete, či si chcete na skalu vyšliapať alebo naskočíte do starej zubačky a tá vás teleportuje o niekoľko storočí dozadu. Orvieto nie je obrovské mesto, má len niečo cez 20 tisíc obyvateľov a jeho srdcom je nádherný a okázalý dóm z 13. storočia. Vidno ho z diaľky, dokonca aj z niekoľkých kilometrov, a ak ho raz zbadáte, už sa nezbavíte myšlienky, že sa ho musíte dotknúť. Dóm vytŕča ponad strechy, kričí o pozornosť a vy
viete, že kamkoľvek sa v meste vyberiete, nejako napokon skončíte práve na neveľkom námestí v jeho tieni. Duomo di Orvieto je skutočným pokladom Talianska a mnohí o ňom hovoria ako o jednom z najkrajších na celom Apeninskom polostrove. Nie je to žiadne preháňanie.
Ešte predtým, než sa ponoríte do uličiek starého Orvieta, nazrite aj za múry kamennej pevnosti postavenej na okraji strmého pahorku. Pod mestom sa rozutekali jemné pahorky, vinice, ktoré budú o pár mesiacov obvešané strapcami hrozna, poľnohospodárske políčka a kde -tu krajinu zjazví cesta či zhluk domov. Počas typickej siesty máte pocit, že Orvieto ticho spí.
Podniky, bary aj reštaurácie sú už zatvorené a je to občas zvláštny pocit, akoby mesto patrilo iba vám. Netrvá dlho a labyrint starého mesta sa zastaví na námestí, odkiaľ vystreľuje k nebu dóm. Je nádherný na prvý pohľad, podobne ako Tádž Mahál.
Sledujete ho z diaľky, priblížite sa k nemu, sadnete si a sledujete ho z blízka. Je to taká krásna stavba, že z nej nechcete spustiť oči. Každý centimeter fasády zdobia reliéfy, mozaiky, drobnosti, niečo, čo vás zamestná. Gotický dóm vznikol už v roku 1290 a pracovali na ňom cca 30 rokov. Výsledkom je unikátna stavba, ktorá je síce nádherným magnetom, no stále akosi nedocenená a mnohí ľudia ani len netušia, že Taliansko skrýva takéto krásne miesto. Orvieto je známe aj ako „pápežské mesto“, pretože sa stalo mimoriadne obľúbeným oddychovým miestom pre hlavy katolíckej cirkvi. Iba Orvieto a Viterbo okrem Ríma v sebe ukrývali pápežské paláce a prvým, kto si užíval dary tohto miesta, bol pápež Hadrián IV. v polovici 12. storočia. Mnohí ďalší sem prichádzali v nasledujúcich dvoch stáročiach a dnes sa tak Orvieto celkom zaujímavo preplietlo s príbehmi s Orvietom.
Najznámejším miestom pápežského obdobia je Pozzo di San Patrizio, neskutočná, 53 metrov hlboká studňa posiata oknami, ktorú tu po sebe nechal pápež Klement VII. v prvej polovici 16. storočia. Keď si vychutnáte každý centimeter dómu, neodchádzajte ešte, no sadnite si do malej kaviarničky na rohu námestia. Je otvorená aj počas siesty a vychutnajte si tu svoj dúšok lahodného espressa. Krajšiu kulisu k svojej káve v Orviete už nenájdete. Okrem dómu tu nájdete ešte zopár kostolov, vysokých veží, zvoníc a dokonca sa môžete vydať aj po stopách Etruskov, podobne ako v Perugii. Pod mestom objavíte kamenné ruiny ozdobené etruským písmom a najunikátnejšou pamiatkou je nekropola s niekoľkými hrobkami.
SVET TICHÝCH KAMENNÝCH ULIČIEK
Približne 60 kilometrov od Perugie, teda zhruba hodinka vlakom, leží mestečko menom Spoleto. Ráno sa ešte medzi pahorkami drží jemný pásik hmly, no hneď ako sa objavia slnečné lúče, vyparí sa ako tancujúca para nad pohárikom čaju. Vysoký kopec, na ktorom stojí historické centrum Spoleta, možno prekvapí, ale toto mesto to vymyslelo tak, aby si ho dokázal užiť každý. Priamo zo spodného modernejšieho centra vedie nahor séria eskalátorov, ktorá vás pohodlne vyvezie až na dotyk starého mesta. Takú pohodičku ste tu rozhodne nečakali. Nikam sa netreba ponáhľať.
Spoleta sedí na pahorku už niekoľko stáročí, a tak sa pokojne zastavte na svoje ranné kapučíno v malom podniku a zahryznite si k nemu „brioche“, teda croissant s marmeládou alebo pistáciovým krémom. Len pozor, tieto talianske rituály sú návykové a doma sa ich nebudete vedieť zbaviť. Historické centrum Spoleta je miestom, kde sa vystriedalo množstvo zaujímavých epizód dejín. Poznali ho Rimania, ktorí tu po sebe zanechali viacero stôp.
Spoleto patrilo k hlavným centrám Lombardov v roku 570 lietalo najvyššie, ako mohlo, a stálo na vrchole svojej histórie. Stredovek obdaroval mesto mnohými krásnymi stavbami či kostolmi a aj súčasnosť vie rozdúchať podmanivosť miesta. K prvým pamiatkam, ktoré sa vám pripletú do cesty, je obrovitánska pevnosť Rocca Albornoziana zo 14. storočia. Bola prepletená s pápežmi a dnes tróni nad mestom dávajúc na neho pozor. Prostredie, v ktorom je zasadená, nemá najmenšiu chybu. Hneď za jej kamennými múrmi padá krajina ostro nadol do údolia, kde sa oči zastavia na rozprávkovom moste. Ten pripomína staroveké akvadukty, a hoci nepochádza zo staroveku, výnimočne sa hodí do tohto pohľadu.
Spoleto tvorí svet tichých kamenných uličiek. Stúpajú, klesajú, plazia sa popod staručké fasády domov aj palácov a občas sa rozbehnú a v tom sa zastavia v slepej uličke. Objavíte tu toľko pokladov, že ani prsty oboch rúk vám na ich spočítanie nebudú stačiť. Hľadajúc rímske stopy sa odrazu ocitnete zoči -voči oblúku pre Drusa a Germanica, synov cisára Tibéria. Kedysi označoval oblúk začiatok rímskeho fóra, dnes zdobí inak obyčajnú ulicu. Neďaleko ruín rímskeho divadla sa z kostola rozozvučia zvony a ich tlkot je taký silný a ohlušujúci, že zaplní celú štvrť. Patria Kostolu San Filippo Nero a dnu na nedeľnú omšu kráča niekoľko domácich. Dve najznámejšie námestia Spoleta predstavujú Piazza del Mercato a Piazza del Duomo. Sú od seba vzdialené len niekoľko stoviek metrov, a tak ich pohodlne prejdete za pár minút. Piazza del Mercato je menšie, útulnejšie, ozdobené fontánou, nad ktorou sa dvíha hodinová veža pripomínajúca kaplnku. Katedrálu Santa Maria Assunta tu všetci volajú Duomo a cesta k nej vedie príjemným schodiskom ozdobeným kaviarničkami. Všetko je tu ako vystrihnuté z talianskeho filmu, až máte pocit, že na vás útočí všetko klišé. Už len stačí, aby tadiaľto prefrčala červená Vespa a je to. V kráse dómu zanikne aj Kostolík Santa Eufemia. Hoci jej apsida pripomína starobylé byzantské chrámy, veľkoleposť dómu sa nedá poraziť detailmi. Je to podobné ako s Umbriou, ak sa jej nadýchnete, už ju ťažko niečo porazí.
ZÍDE SA VEDIEŤ:
Po Taliansku a aj talianskej Umbrii skúste cestovať vlakom. Na internete si nájdete presné časy odchodov aj ceny a môžete si vybrať regionálne spoje alebo rýchliky. Nájdete tu aj súkromné spoločnosti s mimoriadne kvalitnými rýchlovlakmi. Ak si kupujete lístok na železničnej stanici, nezabudnite si ho označiť priamo na peróne, aby ste sa vyhli pokute.
Ak sa chcete čo najskôr dostať do talianskej Umbrie, skúste priletieť na letisko v meste Perugia. Nájdete viacero možností a z letiska ste raz-dva v centre mesta.
Vyberte sa aj do malých mestečiek, no tu potrebujete mať so sebou auto, pretože vlaky do menších mestečiek v Umbrii nezachádzajú a ani hromadná doprava nie je úplný ideál. Medzi krásne miesta, ktoré ešte stoja za zastávku, patrí Spello s vynikajúcou zmrzlinou a Gubbio s očarujúcimi uličkami starého mesta.
Kuchyňa Umbrie je vynikajúca a medzi dve typické suroviny patria hľuzovky a divina. S oboma dokážu divy, a tak sa nechajte rozmaznávať v miestnych rodinných podnikoch, kde viete ochutnať množstvo lokálnej stravy.
Umbria je aj veľmi dobre známym vinárskym regiónom a k tým najznámejším patrí vinica Lungarotii na hraniciach s Toskánskom. Ako prvé dostalo v Umbrii ocenenie DOC a dodnes vyrába vína s odkazom na tradíciu.
Vďaka svojej kopcovitej povahe a množstvu lesov má Umbria prezývku „zelené srdce Talianska“. Región dokonca nemá žiadny prístup k moru a obkolesuje ho Lazio, Toskánsko a Le Marche.
Autor: Tomáš Kubuš
Foto archív autora, Shutterstock
