MUDr. Zuzana Murárová, PhD., dermatovenerologička pracujúca v Národnom onkologickom ústave. Venuje sa diagnostike a liečbe kožných nádorov a tiež dermatológii u onkologických pacientov. Je delegátkou Slovenska v celoeurópskej kampani Euromelanoma zameranej na prevenciu kožnej rakoviny.
Čo je malígny melanóm a aké sú jeho hlavné príznaky?
Malígny melanóm patrí k najzhubnejším a najzákernejším nádorom pre svoj agresívny rast, schopnosť rýchlej tvorby metastáz. Melanóm vzniká z buniek pokožky, ktoré tvoria hnedý pigment – melanocytov v koži, ale nezriedka sa objaví aj v oku, či na slizniciach. Menšia časť melanómov vzniká z pôvodných pigmentovaných znamienok, no častejšie vznikajú bez predchádzajúceho pigmentovaného prejavu na normálnej koži. Na vývoj melanómu nás upozorní zmena farby, tvaru a veľkosti znamienka, niekedy aj vznik nepigmentovaného uzlíka, ktorý rýchlo rastie. Včasný záchyt melanómu je najvýraznejší faktor prežitia. Nemelanómová rakovina kože – najmä bazocelulárny a skvamocelulárny karcinóm sú ešte častejšie ako malígny melanóm. Pozorujeme ju hlavne u ľudí vyššieho veku, ktorí boli veľa hodín na slnku, majú bledý typ kože alebo oslabený imunitný systém.
Majú preventívne kampane zamerané na rakovinu kože význam?
To určite áno. Aj tento rok sme pripravili kampaň Euromelanoma 2024, keď si pred nastávajúcou letnou sezónou pripomíname stúpajúci výskyt kožnej rakoviny a význam ochrany pred nadmerným UV žiarením. Sama pozorujem zvyšujúce sa povedomie o rizikách nadmerného slnenia a kožných nádoroch. Každým rokom je kampaň zameraná na určitú skupinu populácie – minulý rok to boli tínedžeri, tento rok sú to ľudia, ktorí už rakovinu kože prekonali. Práve im je dôležité vysvetliť rizikovosť ich nádoru, správny postup liečby, následného sledovania a ovplyvnenia ich bežného života. Sme súčasťou 39 krajín, ktoré kampaň Euromelanoma pripravujú. Cieľom je osloviť laickú verejnosť, odborníkov, lekárov, vedcov a inštitúcie, vrátane tých politických.
Ako dlho môžem byť bez následkov na priamom slnku bez použitia ochranného krému?
Slnko nie je strašiak, ale nadmerná dávka žiarenia je riziková. U ľudí s bledšou kožou, pehami, s bledými vlasmi a modrými očami je to omnoho kratšie ako u tých, ktorí sú dobre pigmentovaní a majú tmavé oči a vlasy. Vo všeobecnosti by sme mali byť na slnku tak, aby sa koža nespálila, a teda nevzniklo začervenanie. Od 11.00 – 16.00 by sme sa vôbec nemali cielene opaľovať. Na priamom slnku cez poludnie, by sme nemali byť dlhšie ako desať či 15 minút, čo je dostatočný čas na tvorbu D vitamínu. Dostatok slnka dostaneme už počas prechádzky či športu alebo cestou do školy či práce a počas relaxu v popoludňajších alebo ranných hodinách.
Aké sú najčastejšie chyby, ktoré ľudia robia pri pobyte na slnku?
Jednou z najčastejších chýb je, že sa nenatrú dostatočne a nepoužijú prípravok s dostatočným SPV a UVA, potom nie sú dostatočne chránení. Ak sa natrieme menším množstvom, ako je odporúčané (sedem väčších čajových lyžičiek na 1 natretie), ochrana výrazne klesá. Vtedy môžeme nechať klamlivo človeka s citlivou pokožkou na priamom slnku s rizikom spálenia. Súčasťou ochrany pred nadmerným UV žiarením je pobyt v tieni, nosenie vhodného odevu, slnečných okuliarov a klobúka. Ľudia, ktorí pracujú vonku na priamom slnku, sú vo veľkom riziku spálenia kože a následne vzniku kožnej rakoviny. Tí sa musia dostatočne chrániť oblečením a krémami.
Čo sa stane s pokožkou, keď sa spáli?
Aj minimálne spálenie, ktoré na koži ani nevidíme, rozbehne v koži procesy, ktoré môžu viesť k zmene správania buniek. Dochádza k mutáciám v kožných bunkách. Zdravá bunka mení svoje správanie a môže dôjsť k nekontrolovanému deleniu agresívnejších buniek a vznikne kožný nádor. Kožné nádory sú veľmi ovplyvnené vonkajšími faktormi a zmena v DNA je ovplyvnená najčastejšie ultrafialovým žiarením UVA aj UVB. Teda slnkom.
Čo si mám všímať na koži v rámci prevencie pred rakovinou kože?
Preventívne prehliadky by mali prebiehať tak, že sa pacient vyzlečie. Kožná rakovina sa veľmi ľahko diagnostikuje tým, že ju na koži vidíme. Vo väčšine prípadov vidíme, že znamienko je iné alebo sa zmenilo, pacient vie, že sa vyvíja – rastie do plochy alebo nad povrch kože, prípadne krváca. Kožný povrch by mal lekár prehliadnuť celý. Treba sa pozrieť aj za uši, na pokožku hlavy, medzi prstami na nohách, na dlaniach. Toto by mal urobiť všeobecný lekár alebo dermatológ. V presnejšej diagnostike kožných nádorov nám pomáha dermatoskopia. Súčasťou preventívneho správania by malo byť aj samovyšetrovanie. Pravidelne (1 x mesačne) sa sústredene zameriame na svoju kožu alebo poprosíme blízkych či kaderníčku, aby pozreli aj pod vlasy a za uši, aby sme mali pod kontrolou, ako vyzerá naša koža. Veľmi pomôže, ak pacient vie, ako dlho má zmenené znamienko alebo ako sa vyvíjalo. Všímam si, ak niečo vzniklo a je to nové alebo ak je niečo odlišné oproti iným prejavom na koži. Ľudí, ktorí majú viacero znamienok, pozývame aspoň raz ročne na kontrolu, majú riziko vzniku malígneho melanómu vyššie. Tí, čo majú menej znamienok, pozývame menej často. Neznamená to, že ak niekto nemá znamienka, nemôže mať kožný nádor. Pri akejkoľvek zmene znamienka či vytvorení nového a rastúceho treba vyhľadať dermatológa.
Autor: Martin Petráš
Foto: archív Z.M.
