Rozhovor s talentovanou DJ-kou a začínajúcou producentkou pôsobiacou v Londýne. Fayes ste mohli počuť aj na domácej scéne, napríklad v Subclube. V mixoch môžete zachytiť jej žánrovú všestrannosť, nekompromisne špipavý undergroundový zvuk a zároveň perfektnú komunikácia s davom.
Momentále pôsobíš v Londýne? Prečo si sa rozhodla práve pre Londýn?
Londýn sa mi páči asi najviac zo všetkých miest kde som žila. Je to mesto, kde sa neustále niečo deje a samozrejme je tu hudobná scéna, ktorá mi vyhovuje. Milujem Slovensko, odkedy som prišla na SK stretla som strašne veľa super ludí a strašne veľa super iniciatív, akurát som už nechcela žiť doma ( Spišská Nová Ves), pozrela som na mapu sveta rozmýšľajúc kde mám najviac kamarátov a kde sa mi páči najviac a tak som si pichla prstom na tú mapu – Londýn idem tam!
S voľbou Londýn som zatiaľ veľmi spokojná. Ku koncu minulého roka som bola na najčiernejších miestach mojej duše a bála som sa, že sa odtiaľ nevyhrabem. V zahraničí som bola vždy šťastná, pretože som tam žila svoj život tak som sa išla zachrániť “von”. Konečne sa mi rozplynuli všetky moje “depky” pretože sa tu naozaj nenudím, mám milión vecí čo riešiť. Podarilo sa mi hrať už na dvoch akciách z toho jedna bola pre 600 ľudí. Hrala som po Horkýže Slíže, takže som si rovno splnila sen vidieť Horkýže Slíže a hrať pre najväčší dav pre aký som zatial hrala.. Plus som tu stretla super nových ľudí ako Fedi, ktorá sa mi ponúkla a pomáha mi s bookingami. Chcem ostať pokorná a nechcem povedať, že všetko top/ všetko super, práveže som za to vďačná a týmito mallinkými bodíkmy sa len uisťujem – áno, urobila si dobre!
Veľmi sa mi páči tvoj “crazy” style v hudbe i v obliekaní, kde sa zvykneš inšpirovať?
Mám rada farebné veci a myslím si, že móda by nemala byť nudná. V každom prípade je to tvoja možnosť dať si na seba hocičo a vyjadriť svoju náladu a možno nejaké svetonázory. Som určite za to, že to netreba brať príliš vážne, treba sa tým baviť. Osobne sa mi páči napríklad štýl Cyberpunk, čo sú strašne prehecované, farbné, divoké veci a mám zopár vecí zo Cyberdogu. Na značkách si určite nepotrpím, čo vidím, čo sa mi ľúbi to nosím, je jedno skade to je a vôbec nesledujem žiadne trendy ako napriklad na tenisky, nemám o tom šajnu. Kúpim si čo sa mi páči, či je to značka alebo blšák.
A co sa týka hudby? Soundclound je také moje more inšpirácie. Čo sa mi najviac páči na celom dj-ingu je surfovať po Soundcloude a objavovať novú hudbu. Hudbu, ktorá ma zaujíma nájdete na mojom Soundcloude a je to skutočne zmes všetkých žánrov od jerseyclub cez techno, jemné sladáčiky ale aj rockové pecky.
https://soundcloud.com/djfayes/fruity-mix
Keďže žien, ktoré sa venujú DJingu je podstatne menej ako mužov, zaujímalo by ma, či si stihla odhaliť prečo je tomu tak?
Nad tým som už rozmýšľala a myslím si, že ženy sú celkovo podrobované väčším štandartom – musíš byť pekná, musíš byť v pohode aj rozumná a neviem čo všetko ešte. Sme síce equal no vo všeobecnosti mám pocit že muži majú väčšiu voľnosť realizovať svoje sny. Neplatí to iba o DJingu ale o všetkých takýchto kreatívnych joboch alebo proste niečom, do čoho musíš dávať celú seba. Ženy su taktiež empatickejšie a často si hádžu na ramená problémy iných ľudí. Veľakrát nás ani nenapadne riešiť svoje záujmy.
Snažím sa ísť presne takým smerom, kde nepozerám na očakávania všetkých pretože to by som dokopy nespravila asi nič. Nikdy nenaplníš očakávania všetkých. Zamyslela som sa, síce príliš neskoro ( pred dvoma rokmi) ale predsa. Mala som na škole kurz “personal leadership“, tam mi niekto povedal: “Najepšie budeš aj tak robiť to, čo ťa baví“. Plávala som s prúdom a snažila som sa naplniť očakávania všetkých a prvý krát mi niekto povedal, že môžem dosiahnúť svoje ciele keď do toho dám všetko. Tak som si povedala idem do toho, žijem len raz. Pokiaľ chcem hrávať po svete, prečo by som to nemohla robiť ?
Snívala si niekedy o tom stať sa DJkou?
Konkrétne dj-kou nie, k tomu som sa dostala až tak, že som chodila na párty a bavil ma pártyživot. Povedala som si: “Prečo nebyť na každej párty a rovno púšťať hudbu, ktorú milujem”. Takže v tomto smere ma ovplyvnil “pártylife”. Od malička som však túžila mať prácu, ktorá ma bude baviť, a do ktorej budem môcť nosiť crazy oblečenie takže určite niečo v kreatívnom smere.
Prečo si sa rozhodla práve pre žánre, ktoré môžeme počuť v tvojich setoch?
Celú strednú som chodila na dnb párty, takže keby som začala hrať vtedy, tak určite hrávam dnb. Avšak na vysokú školu som odišla žiť a študovať do Holandska a tam som pochodila párty, o akých sa mi ani nesnívalo. Pred tým som napr. neznášala techno, nepáčil sa mi ani psytrance, ani hardstyle a vlastne som ani nechápala tie štýly. Stačilo mi ísť na pár kvalitných žúrok a pochopila som o čom to vlastne je. Vtedy presne prišiel aj trap a pamätám si, že som bola na jednej žúrke a zrazu som počula novú hudbu s novým beatom. Pýtala som sa ľudí: “Čo to je, čo to je?” Bol to trap a strašne som sa naň namotala. Odvtedy som pochodila toľko festivalov a párties tam, že som si uvedomila koľko skvelej hudby a koľko rôznych žánrov existuje na svete – nebudem sa fixovať na jeden štýl. Keď máš rád hudbu, v každom žánri dokážeš nájsť niečo dobré.
Prezraď nám, čo považuješ doposiaľ za svoje úspechy ?
Ja som celkom hrdá na to, že som stihla žiť až v 4 krajinách za posledných 5 rokov. Mám takú náturu, stále ma to niekam ťahá s tým, že milujem objavovať nové veci. Preto to beriem ako jeden z úspechov, že som si zmanažovala život tak, aby som mohla spoznávať nové kultúry a jazyky.
Doteraz považujem za taký malinký úspech, že som sa podielala a teda aj spolunapísala prvý článok o slovenskom trape do Wave magazínu. A bezpochyby je pre mňa veľký úspech, že som začala robiť to, o čom som snívala v kútiku, aké by to bolo super. Na to nadväzujú aj úspechy čo sa hrania týka. Hrala som s producentmi, ktorých obdivujem. Komander Ground bol vždy moja hviezdica slovenského trapu, mala som česť zahrať si aj po po boku Inkwalla, Konexa, Norberta Ronina, Changing Faces či Kutlom. Tu sa mi teraz podarilo hrať s Lektrikom z Kanady a takisto som si zahrala v mega kluboch, v ktorých som zvykla raveovať ako Ůčko ( nooooooo Ůčko patrí určite medzi kluby, kde som si vždy chcela zahrať), mala som tiež možnosť zahrať si v Prahe. To bolo určite moje top.
Čo sa týka tvojej produkcie, ako hodnotíš svoju doterajšiu prácu? Aké sú tvoje producentské plány do budúcna?
Pred pár tyždňami somi uploadla mixtape s názvom Think Less Love More, sú to koncepty nápadov, ktoré si môžeš vypočuť iba keď si dáš dobré slúchatká. Myslím, že mám strašne veľa takýchto nápadov ako spojiť rôzne zvuky a žánre dokopy. Rada by som sa ale pohla s technickou stránkou dopredu. A čo sa týka hľadania svojho vlastného zvuku, tak mne sa to strašne kríži. Proste milujem špinavé bassové zvuky z dubstepu alebo basshousu, take tie urinčané basy a tiež hood a hiphopové sample. Chcela by som vlastne prekrížiť tie dirty bass zvuky s tými smiešnymi samplami. Jersey club meets dubstep. Len si predstavte, ako to znie a ak si to neviete predstaviť, tak ja to o chviľu donesiem (smiech).
Ďakujeme ti krásne. Na záver ti dávame priestor na pozdrav, odkaz, poďakovanie, čokoľvek len chceš.:)
Ja si myslím, že ľudí formujú ľudia, s ktorými sú v kontakte a ja musím povedať, že ľudí ktorích mám sú najcennejší, mám toľko užasných priateľov, nespočítam ich na prstoch svojich desiatich rúk (smiech)( páááni tak preto si ty taká všehoschopná ked ty máš tých rúk až 10). Musím poďakovať mojím rodičom za to, že mi umožnili cestovať, nie každý dostane takú príležitosť študovať v zahraničí a ja si to veľmi vážim, že ma supportujú vo veciach, ktorým verím. Chcem tiež poďakovať všetkým ľuďom, ktorí ma v živote nejakým spôsobom inšpirovali. Veľmi rada sa učím od ľudí a príjmam všetkú kritiku s otvorenou náručou. Takisto veľké Ď patrí všetkým mojím super kamošom, ktorí mi od začiatku verili ( aj keď som ešte nevedela hrať) ako tatko Epic Brains Oliver, ktorý ma zobral k sebe do crew. Georgovi, že mi dal možnosť zahrať si na prvej párty. Obom Dejvidom z Tripologicu, ktorí ma tiež zobrali do crew, páčila sa im moja hudba a napriek tomu, že všetci hrali dnb tak ma volávali hrať na tie akcie lebo vo mna verili a ďakujem naozaj všetkým, ktorí mi veria. A tiež všetkým tým, ktorí niečo robia, niečo viac ako len prácu a sťažovať sa na život, všetkým tým, ktorí šíria dobrú energiu a umožňujú dianie super vecí. Keď robíte niečo viac, umožňujete tým ostatným realizovať svoje sny. Takže majte sa všetci radi a robte viac ako to, čo musíte.
