Michaela Sahul – to znie svetovo. Lenže Slovákovi takto vaše meno znie, prepáčte, ako čosi na spôsob Carmen Haruľa…
Sahulová je dievčenské meno a mám ho i na rodnom liste. Ale načo Nemcov trápiť výslovnosťou prípony -ová…
Neboli by ste prvá…
Odmietla som aj predstavu, aby moje terajšie priezvisko po rozvode bolo po exmanželovi. Bŕŕ.
Až také zlé to s ním bolo?
Bíjal ma…
Cítite potrebu povedať o tom svetu?
Možno áno, lebo mám pocit, že je veľa žien s podobným údelom.
Ale vy už ste desať rokov rozvedená. Medzičasom ste žili nielen v Nemecku, ale aj v Holandsku, v Číne, Amerike. Živili ste sa upratovaním v hoteli, muzikou, modelingom. Niečo sme zabudli?
A všeličím iným, máte pravdu… Môj systém v živote je chaos.
Ako sa vlastne do Nemecka dostane mladá absolventka gymnázia v Bánovciach?
Čiastočne cez spev v zábavnej kapele, čiastočne tak, že mi v Hamburgu žije sestra, a čiastočne preto, že som mala po rozvode chuť odísť zo Slovenska navždy…
Stretli ste v Nemecku už toho pravého? Akí sú tamojší muži?
Vraví sa, že chladní a neosobní. Ide iba o zdanie, lebo podľa mňa sú to veľmi korektní ľudia. To Nemky sú neosobné a príliš emancipované.
Slovenskí muži majú názor, že nie sú mimoriadne krásne. Teda, ak sa chceme vyvarovať prirovnaniu, že sú škaredé ako noc… A
j pekné sa nájdu, tie sú však veľmi arogantné. Je tam však mnoho vyslovene krásnych žien. Poliek, Sloveniek…
Dobrý gól, to beriem! Ale čím to je?
Možno sú krajšie preto, lebo sa viac usmievajú…
Kedy sa Nemec dokáže roztopiť z povestného chladu? V posteli?
Áno, poznala som jedného takého. Ten sa však odsťahoval do Moskvy. Vraj sú tam menšie dane a viac krásnych žien. Viete, Nemci vlastne ani nemajú radi nemecké Trúdy a Hildy. Veľa ich zháňa priateľky z ostbloku. Pre ich milotu, úprimnosť… a že neodvrávajú. A čo je dôležité, mužovi navaria. To Nemka neurobí…
Hlúpa otázka… Koľko Nemcov ste mali?
Nielen hlúpa, ale aj ťažká… Za jedenásť rokov? Po rozvode som si užívala. Potom som mala dlhodobý šesťročný vzťah. On však stále menil prácu, kvôli nemu som žila aj v Amsterdame, Berlíne, Hamburgu. Nekonečné pendlovanie… Teraz mám už päť rokov partnera z Mníchova.
Čo vás dokáže na mužoch rozpáliť?
Taká akási nevinnosť… Skrátka, keď sa chlap akože hanbí, ale všetko je to iba taká erotická hra…
Skúste to rozvinúť…
Napríklad teraz mám muža, ktorý vyzerá ako fašista. Keď som ho prvýkrát uzrela, bola som zhrozená: ulízané vlasy, kožený oblek, dlhý kabát a čižmy. Nosí ich aj v lete. Ten muž pôsobí ako veľmi zlý človek. Ale je to iba zdanie. To zdanie ma vzrušuje.
Čím sa v Nemecku ako žena cítite najviac?
Som sama sebou. Modelkou, speváčkou… ale aj nikým. Podľa toho, akú mám náladu. Ale najradšej som sama so sebou. Hoci aj v lese. Mávam úlety, napríklad odídem do hory. Takpovediac bez ničoho, iba so spacákom. No a potom sa vrátim ako nový človek.
Krásne, ale dá sa z toho vyžiť?
Mám talent žiť z mála. Čosi zarobím ako hosteska na veľtrhoch v Mníchove. Alebo mám peniaze z kateringu. Je to pre mňa najmä príležitostná zábava.
Aj fotenie pre Brejk je iba zábava?
Keďže robím muziku, manažér mi navrhol, aby som sa dala na fotenie. Nemám čo skrývať, prišla som na svet v Evinom rúchu.
Žiadne predsudky?
Vyzlečiem sa na pláži aj v Nemecku. Ale tam je strašne veľa teplých, takže si ma nik priveľmi nevšíma.
Ste tam šťastná?
Ja som šťastná všade. Je dôležité, aby som mala okolo seba ľudí, ktorí ma majú radi. Viem sa tiež tešiť z drobností. Poznáte ten pocit, keď si ráno otvoríte okno a vtáčiky čvirikajú?
Pekné ráno je jedna vec. A čo pekný večer?
To je pre mňa dobrá večera, napríklad krvavé stejky a tatársky biftek. K tomu dobré španielske červené. Samozrejme, sviečky a meditačná muzika…
A keď je už fľaška dopitá a muzika podmanivá…
Vždy ocením, ak ma partner zoberie do náručia… a ak spolu zaspávame. Či sa dostaneme k vášnivej časti, je otázka… Záleží, ako prebiehal celý večer. Aké bolo víno, aký korenistý stejk a či „to“ chceme obaja.
A ak veľmi…?
Akože techniky by ste radi – však? Je to ako život sám. Raz nežne, inokedy rýchlo a rázne. Podľa okamihu a nálady.
Vek tridsaťštyri rokov je vraj u ženy, čo sa sexu týka, kulminujúci…
Čím je žena staršia, tým vníma sex troška inak. Je intenzívnejší. V mladosti je človek len zvedavý. Spomínam si, ako ma mamina upozorňovala, že je to strašne bolestivé a budem krvácať. No keď sa to stalo, prišla som domov s úsmevom a pomyslela si: Mama, prečo si ma oklamala?
Ten úsmev „po tom“ máte asi rada? Vlastne, tiež hlúpa otázka…
Začínala som s mužmi v pätnástich, ale poznám ženy, čo nedosiahli orgazmus ani v tridsiatke. Keď po ňom zatúžim, tak ho mám… dopracujem sa k nemu.
Ste za posteľné experimenty?
Čo je to experiment? Trojka? Sex so ženou? Vravím nie. Ale mám v Hamburgu jedného známeho, pôvodom Slováka, ktorý mi rozprával, ako s manželkou chodili do swingers klubov. To ma samo osebe dostatočne znechutilo. Aj ma nabádal, ale povedala som mu, že nepotrebujem chlapov, že mám strašne dobré knihy.
Erotická literatúra? Vzrušuje vás?
Sú to spirituálne a filozofické knihy…
Už som mal na jazyku otázku, čí vás zaujímajú erotické hračky. Ale to by bolo asi väčšmi stupídne, než filozofické…
Prečo? Dostala som napríklad vibrátor v tvare delfína…
Ako pláva?
Leží odvtedy celý čas v šuplíku. Tu, na Slovensku. Pekne v suchu oddychuje, kamarát elektrický. Mám radšej delfínov s dušou. A plnokrvných!
Ešte niečo spod sukničky?
Napríklad, že v lete nenosím spodnú bielizeň. Celkovo som za ležérnosť. Džínsy, tričko, tenisky… a bicykel. Po pravde, nemám šoferák. Spravím denne na biku od tridsať do deväťdesiat kilometrov…
Lesnými cestami a necestami?
Áno, aj. Minule som tu na Slovensku sľúbila kamarátke, že pôjdeme na bicykle, a to už skoro ráno. Bolo to kruté, lebo večer predtým som sa riadne opila.
Vy sa viete zhulákať?
No jasné! Jack Daniels je môj kamarát.
Čím je pre vás dnes Slovensko?
Aj keď celá rodina už žije v Nemecku, rada sa sem vraciam. Mám tu bratancov, sesternice, kamarátky na turistiku a príležitostne i možnosť spievať…
Znie to bezstarostne. A čo zadné kolieska? Túžba po deťoch, napríklad?
Nie som toho názoru, že každá žena by mala rodiť. Na deti som príliš rozlietaná. Rada by som poznala Indiu, Tibet…
Možno aj samu seba, či nie ?
Niekedy sa cítim ako šesťročná, no a keď sa opijem, ako trojročná. Inokedy ako päťdesiatročná. Mojím snom je byť všade a nikde.
