Časy, keď počítačové hry boli o tom, že veľký biely štvorček vystreľuje malé žlté štvorčeky na stredne veľké modré štvorčeky, sú už dávno preč. Doba a technológia pokročili a herní vývojári zistili, že okrem štvorcov existujú aj iné tvary, napríklad kosoštvorec, a to bol iba krôčik k tomu, aby do hier vyrobili aj ženské postavy. Trvalo však ešte pomerne dlho, kým prestali byť iba bezbrannými princeznami, pasívne čakajúcimi na našu záchranu alebo, naopak, maskulínnymi Xenami, ktoré vyzerajú ako východonemecké finalistky Miss Bodybuilding 1983. Nakoniec sa to však predsa len podarilo a vznikli virtuálne hrdinky, tak ako ich poznáme dnes. Také, ktoré vám mačetou rozčesnú hlavu, no aj tak máte chuť pozvať ich na drink.
Lara Croft (výskyt: Tomb Raider)
Lara Croft spravila pre herný svet toľko, čo Marie Curieová pre vedu alebo Paris Hilton pre domáce pornovideá. Jej zrodenie však nebolo úplne bezbolestné. Keď v roku 1993 herné štúdio Eidos začalo vyvíjať hru o archeológovi a vykrádačovi hrobiek, prvý dizajn postavy bol logicky derivát Indianu Jonesa, teda zarasteného týpka v klobúku a s bičom. Niekomu však, celkom oprávnene, napadlo, že z toho pozerá možno aj súdny spor o autorské práva a najjednoduchšou cestou, ako sa mu vyhnúť, je zmena pohlavia. Nie vývojárov, ale herného avataru. A tak začali modelovať ženskú postavu, pričom dizajn prešiel od kulturistky cez nacistickú dominu, Hispánku s menom Laura Cruz až k Lare Croft, ako ju poznáme – teda mladej britskej šľachtičnej v tyrkysovom tielku, hnedých šortkách a s veľkými (a v prvých častiach hry aj dosť hranatými) kozami. Nakoniec to vyšlo oveľa lepšie, ako sa očakávalo a všetci boli spokojní.
Herné štúdio, lebo priblížilo hranie od menšinového žánru zase bližšie k mainstreamu a zarobilo kopu peňazí. Adolescentní gaštankovia, pretože našli ďalší sexidol, pri ktorom si mohli za klávesnicou brúsiť diamant. Pekné feministky zase preto, lebo Lara predstavuje prototyp silnej a nezávislej ženy a dokázala preraziť dovtedy takmer v čisto mužskej oblasti. Škaredé feministky zase preto, lebo našli ďalšiu oblasť, o ktorej môžu hystericky vykrikovať, ako robí zo žien sexuálne objekty a spoločnosť indoktrinuje nereálnymi predstavami o ženskom tele, veď to poznáte. Angelina Jolieová, že si do životopisu môže dopísať ďalšiu filmovú úlohu. No a nakoniec sa asi potešila aj samotná Lara, že sa stala legendou a sexsymbolom, čo bola dovtedy pre postavičku vytvorenú z polygónov situácia nevídaná.
Larine špicaté štvorky (vytvorené z núl a jednotiek, haha) vznikli vraj úplnou náhodou. Grafik „omylom“ zväčšil jej proporcie o 150 percent a po hádkach o tom, či jej má poprsie vrátiť na pôvodnú (a o dosť konfekčnejšiu) veľkosť, dalo štúdio hlasovať. Demokracia zvíťazila a štvorky zostali.
Rayne (výskyt: Bloodrayne)
„Keď je hrdzavá strecha, tak máte meč od krvi.“ Týmto ťažko pochopiteľným frazeologizmom by sa dala charakterizovať akčná hrdinka Rayne z upírskej sekačkovej série Bloodrayne. Rayne je dhampír, čo znamená spolovice upír, spolovice človek. K tomuto telesnému postihnutiu prišla tak, že jej otec upír fikol jej matku. Tým sa zodpovedala závažná biologická otázka, a to, či upír môže dostať erekciu, aj keď nemá krvný obeh, no Rayninho otca táto odpoveď prekvapujúco nepotešila, lebo neskôr, keď sa Rayne narodila, vyvraždil celú jej rodinu. To ju pekne nahnevalo a odvtedy každého, koho stretne, buď vycucne z krvi ako škatuľkový džús po opici, alebo rozseká na kúsky dvoma šabľami pripevnenými k rukám.
Bloodrayne má prístupnosť od osemnásť rokov. Sčasti preto, lebo tvorcovia z Rayne urobili úplne prvoplánovú sexbombu – červené vlasy, korzetom nadvihnuté kozy (ktoré boli dokonca animované, takže pri pohybe aj „realisticky“ skackali), zadnica obtiahnutá tesnými latexovými gaťami a podpätky, na ktorých by nevedela chodiť ani Kičikoleva. Ale hlavne preto, lebo Bloodrayne je pekne krvavá hra. Prvá časť z roku 2002 sa odohráva počas druhej svetovej vojny a Rayne tam robí výsekové karé z nacistov a ich okultnej skupiny Thule. Pokračovanie vydané v roku 2005 sa už odohráva v súčasnosti a Rayne bojuje s ostatnými upírmi (ktorí vyzerajú ako z kastinu na Discopříběh) a okrem sečných a strelných zbraní pribudli do hry rôzne kreatívne spôsoby ich likvidácie, samozrejme, zase s hektolitrami striekajúceho digitálneho kečupu. Jednoducho, ideálna forma zabitia dlhých zimných večerov. A určite o dosť lepšia než sfilmovaná verzia Bloodrayne. Bohužiaľ, réžie sa ujal majster v nakrúcaní zlých filmov, Nemec Uwe Boll, a tak to aj vyzerá.
Mona Sax (výskyt: Max Payne)
Mona Sax síce nebola kompletne hrateľná postava, keďže v hre Max Payne ste panáčikov strieľali, celkom logicky, ako Max Payne. Treba ju však spomenúť, lebo táto tmavovlasá femme fatale asi ako prvá zmenila vnímanie žien hernými dizajnérmi a prvý raz to vyzeralo, že jej postavu „neuplácal“ z polygónov nadržaný uhrovitý panic s horčičákmi na nose. V prvom rade, slečna Saxofónová nemala štvorky prsia, ale také normálne proporčné dvojky, akurát do ruky. V druhom rade, aj tak ste si ich veľmi neužili, lebo dizajnéri takisto prišli na prevratnú myšlienku, že na to, aby bola virtuálna ženština dráždivá, nemusí vyzerať ako z reklamy na eskort servis. Obliekli jej iba čierny rolák a rifle, a predsa to fungovalo a vôbec sme sa nečudovali, že kvôli nej mal Max Payne také plné gule, že vystrieľal polovicu New Yorku. Úplne neprekvapujúco, aj túto hru sfilmovali, nie úplne zle, ale ani úplne dobre a podobne priemerne dopadol aj kasting – Marky Mark ako Max Payne bol tradične zlý, aspoň že Monu hrala Mila Kunisová.
Vesmírna robolesba (výskyt: Mass Effect)
Počítačové hry vám umožnia byť kýmkoľvek, niektoré metaforicky, niektoré doslova. V tom zmysle, že si môžete vytvoriť celú postavu, kde pohlavie je len jeden parameter. A teraz nemyslím rôzne simulátory upratovania a nakupovania typu Sims, ale napríklad akčné sci-fi erpégéčko Mass Effect. Tam ste si hneď na začiatku vybrali, či budete hrať za komandéra Sheparda alebo komandérku Shepardovú. Na tom ešte nie je nič čudné, ale zábava nastala, keď ste zistili, že popri zachraňovaní galaxie môžete iné postavy zviesť, čiže nahovoriť na sex. Asi nejako takto: – Odkiaľ si? – Akú hudbu počúvaš? – To bol ale boj, keď sme infiltrovali základňu Kroganov, čo? Normálne mi z toho stuhla šija, nenamasíruješ ma? A tak ďalej… A keďže to mohla byť takmer ktorákoľvek z vedľajších postáv, mohli ste mať nielen virtuálny gej- alebo lesbosex, ale mohli ste fiknúť aj príslušníka nepozemskej rasy alebo kyborga.
Váš zárez na posteli veliteľskej kajuty bol v prípade úspechu vyjadrený animáciou dv
och „cicmajúcich sa“ postáv, čo vyzeralo ešte celkom fajn, ak to boli ľudské postavy. Vtipnejšie bolo, keď ste sa dostali do nohavičiek takej Tali Zorah, sexice z rasy Quarianov, ktorá mala namiesto tváre niečo, čo vyzeralo ako plynová maska. Takže v animácii ste videli, ako komandér/ka Shepard/ová olizuje mimozemšťanke tvárové plexisklo. No nie sú hry super?
