Venovala si sa muay thai a K1 a teraz klasickému boxu? Prečo tá zmena?
Na jar tohto roku ma čakal zápas na veľkej akcii, kde som mala zápasiť v K1. V K1 je veľmi dôležité vedieť dobre boxovať. Chcela som zlepšiť prácu rúk. Začala som teda chodiť na tréningy klasického boxu. Ostala som pri tom doteraz.
Čo ťa priviedlo k týmto extrémnym športom?
Asi to, že mám v sebe kus chalana. Ako sa hovorí: „Every cool girl is a half boy“ (smiech). Nemám k tomu nejaký srdcervúci príbeh, že by mi dedko podaroval rukavice alebo tak nejak. Videla som reklamu, kde bola aj boxerka. Krásna, nadupaná, dravá. Zapáčila sa mi, tak som do vyhľadávača naťukala BRATISLAVA BOX ŽENY a začala som boxovať.
Pár borcov mi hovorilo, že v ringu čas plynie inak. Minúta v ringu je niekedy dlhšia než hodina na tréningu.
Môžeš vedieť odmakať hodinový tréning na plné obrátky, ale v zápase to fyzické odchádza tisícnásobne rýchlejšie. Skrátka, tam sa rýchlejšie míňa palivo.
Čo tvoj nos? Medzi ľuďmi panuje presvedčenie, že boxera spoznáš podľa nosa. Ten tvoj je ukážkový. Aj ty si ho mala zlomený?
Ukážkový? To neviem, ale párkrát mi povedali, že mám grécky profil. Musím si zaklopať, ale zlomený som ho nemala. Iba raz mi ho súperka rozbila tak, že sa mi z neho tak veľmi valila krv, až sa zápas musel skončiť. Môj nos mal potom chvíľu taký zvláštny esíčkovitý tvar, ale našťastie sa vrátil do normálu.
Súperiek sa nebojíš, chlapi ťa nezastavia. Máš vôbec z niečoho strach?
Volám sa Soňa a som hrdá arachnofobička. Bojím sa pavúkov (smiech).
Nemôžeme nespomenúť tému prsia. V thajskom boxe sú kopy pod rebrá a stane sa, že to občas schytajú aj horné ženské partie. Viem, že sa používajú chrániče, ale aj tak…
Našťastie som s tým problém nemala. Nejeden lekár mi však už naznačil, že každý jeden úder do pŕs výrazne zvyšuje riziko rakoviny prsníka. Preto je veľmi dôležité používať chrániče.
V živote bojovníčky figuruje aj slovo bolesť. Ako ju vnímaš?
Bolesť vnímam ako niečo dočasné, čo pominie. Platí to o fyzickej aj o psychickej bolesti. Čas všetko zahojí.
Aké prívlastky ti dáva okolie?
Mám strašne drsnú boxerskú prezývku – Sonička (smiech). Inak padli už aj výrazy ako Thaisonka, Tysonka, Million Dollar Baby, Lara Croft a tak ďalej (smiech).
Prečo majú ľudia proti bojovým športom predsudky?
Lebo si ich spájajú s násilím.
Neprávom?
Áno. To je veľký omyl! Sú síce boxeri, ktorí idú doslova s myšlienkou „zabiť“ súpera, ale väčšina z nás chce byť jednoducho len rýchlejšia, presnejšia, tvrdšia. Box je férový šport, pretože vy viete, že skôr či neskôr úder príde. Nie je to ako na ulici, kde vás bezdôvodne zmlátia a vy neviete prečo ani za čo… V ringu platia pravidlá. Keď vás trafí pravý hák, viete prečo. Nekryli ste sa.
Aké sú baby v muay thai a v boxe?
Niektoré sú riadne chlapiny, no iné sú veľmi pôvabné. Ale nie, žartujem. Ak sa rozprávame o zápasníčkach, tie, čo poznám, sú väčšinou veľmi milé, ženské a priateľské.
Necítiš od mužov, ktorí sa venujú bojovým športom, klasické podceňovanie: „Nó, na babu to bolo dobré…“
Skôr ma podceňujú tak, že keď so mnou ide sparovať niekto, kto ma nepozná, myslí si, že sa budeme asi hladkať. Ale ja ho rýchlo vyvediem z omylu (smiech).
Máš perfektnú postavu. Je to vďaka genetike, bojovým športom alebo sa venuješ aj niečomu inému?
Na toto poviem iba jedno slovo – vydreté.
Máš aj problémové partie, na ktorých sa ti viac ukladá tuk a musíš sa im viacej venovať?
Jasné. Mám riadne stehniská (smiech). Ale nijako extra sa im nevenujem.
Čo tvorí tvoj jedálny lístok?
Nenachádzajú sa v ňom žiadne hlúposti. Žiaden fast food, pečivo a dokonca ani cestoviny. Základným jedlom je pre mňa mäso a ryža. Jem veľa ovocia a pijem „iba“ vodu.
To znie priam asketicky…
Občas si doprajem nejaký neduh. Napríklad teraz mám obdobie chlebíkov vo vajíčku (smiech).
Prečo by sa dievčatá mali venovať boxu?
Aby neboli lemry lemravé.
Šport a sebavedomie. Je medzi tým nejaký vzťah?
Je tam priama úmera. U mňa je to tak, že keď sama o sebe viem, že dokážem nastúpiť do ringu, potom nemám žiaden stres z ničoho. Nemám problém ísť na pohovor. Oproti zápasu je všetko malina.
Aký by mal byť podľa teba správny chlap?
Správny chlap by mal vedieť dodržať slovo a správať sa zodpovedne.
Čo je pre teba mužné?
Mužský šarm.
A čo Rocky? Je aj on tvojím hrdinom?
To teda nie. Vôbec si nezakladám na filmových hrdinoch. Pre mňa sú hrdinovia všetci moji kamoši, ktorí boxujú a postavia sa do ringu aj po desiatich prehrách za sebou. A prekonajú strach z ďalšej prehry. Prehra nie je nič príjemné, všetci chceme vyhrať.
Akí chlapi sa ti páčia?
Páčia sa mi zdravo sebavedomí, zodpovední chlapi so zmyslom pre humor. Keď ma vie niekto rozosmiať, potom je veľký predpoklad, že si ho raz vezmem (smiech).
Ako odzbrojíš muža?
Tak, že mu poviem, že som boxerka. Väčšina z nich to dlho rozdýchava.
Čo ťa naučil ring?
Ak v ringu dostanete úder, dva alebo tri, stále to neznamená, že ste prehrali celý zápas. Tak je to aj v živote. Dostanete údery, rany pod pás, ale treba to všetko zvládnuť a ísť ďalej až do konca.
Myslíš, že boxu sa dá venovať celý život?
Samozrejme, aj keď asi nie súťažne. Keď budem babička a budem potrebovať paličku na chodenie, plánujem prejsť na šerm (smiech). Aktívne sa dá boxovať tak dlho, ako vám to telo dovolí. Poznám aj štyridsaťšesťročného boxera, ktorý stále súťažne boxuje. No a od istého momentu sa boxu môžete venovať ako tréner. To je krásna práca a poslanie.
Ak by si bola na pracovnom pohovore, čo by si odpovedala na otázku: „Kde sa vidíš o päť rokov?“
Myslím, že o päť rokov sa toho veľa nezmení. Finišujem vysokú školu, takže sa už neviem dočkať, kedy toto bremeno zo mňa opadne. Potom mi ostane práca a šport. A sem-tam osobný život.
Vizitka
Soňa Čeredejevová (26) sa narodila a žije v Bratislave. Študuje medzinárodné vzťahy a diplomaciu na Vysokej škole mezinárodných a verejných vzťahov Praha – na inštitúte v Bratislave. Boxuje za BOX CLUB AIRCRAFT v Sport House Aircraft pod vedením Roba Mikeša. Získala striebro v titulovom zápase o amatérsku šampiónku sveta v K1 organizácie WKN, bronz na medzinárodných majstrovstvách K1 v Českej republike a bronz na majstrovstvách sveta v K1.
