Fotenie do Brejku… niečo výnimočné v tvojom živote?
Áno, lebo som modelka amatér. Určite však chcem, aby sa moje fotky páčili.
Bývaš v Rimavskej Sobote a pracuješ v Lučenci. Neprinesú ti erotické fotky u vás viac zla než úžitku?
Moji blízki i šéf sú s tým uzrozumení. Alebo by nemala vedúca predaja vozidiel ukázať, že má na to, aby fotila pre Brejk? Napokon, fotí len tá, na ktorej je čo fotiť. Na ktorej nie je, tá ohovára…
Prekážajú ti reči?
Reči… V každom prípade sa vo svete modelingu necítim úplne svoja. Keď som sa aj pokúšala o nejaké súťaže krásy, vždy som si na kastingoch kládla otázku: Prečo tu stojíš? Veď nemáš napustené pery, dlhočizné nechty, predĺžené mihalnice. Modeling je podľa mňa trh s mäsom.
Keď takto vravíš, asi máš pootvorené zadné dvierka…
Ovládam niekoľko jazykov. Vyštudovala som etiku manažmentu riadenia podniku v Banskej Bystrici na Fakulte humanitných vied. Začala som študovať aj medzinárodné vzťahy v Prahe, ale to cestovanie je zložité…
Myslíš, že pohnú tieto fotky tvojím osudom?
Vek mám síce korytnačkovský, ale… Vedela by som si samu seba predstaviť ako hlásateľku, moderátorku…
Len tak z voleja?
Oproti bratislavským dievčatám cítim nevýhodu. Pochybujem o sebe, či všetko robím správne, necítim sa vo veľkom svete doma… Som neistá…
… ale pôsobíš priam nedobytne. Lovcovi sa môže zachvieť muška…
Áno, je to hrozné, muži sa ma boja. Ako si mám nájsť frajera?
Ty nemáš frajera?
Ak ma aj nejakí oslovia, mám pocit, že to inteligenčne nie je to pravé.
A čo zabezpečení a inteligentní páni točiaci sa okolo áut? Všetci tí solídni manželia a otcovia…
Neberiem. A ak aj ponuku dajú, odrazím ju, takže už ju nedajú. Ja neviem, ale mňa asi muži nebavia.
Fakt? Keby si troška okolo seba roztopila ľady…
Ale žena má byť ženou – dobýjaná, jemnejšia, citlivejšia…
A čo ženy?
Ženy? Musela by byť veľmi pekná a s veľkými prsami. Podotýkam však, že so ženou okrem bozkov som nemala nič.
Prečo tie veľké prsia?
Lebo ja ich až také nemám.
Aha… A dáš si ich urobiť?
Som so sebou spokojná.
Fakt ťa muži nebavia?
Neber to doslovne. Páčia sa mi vysokí a džentlmeni. Páči sa mi, keď mi otvárajú na aute dvere… a potrebujem, aby mali aj rozhľad.
Spýtam sa natvrdo: Koľkých chlapov si mala?
Hm… Stačila by mi jedna ruka…
Aké to bolo po prvýkrát?
Mala som dvadsať… na nejaké pocity okolo si už nepamätám. Ale viem, na čom sme sa rozišli.
Áno?
Na hrnci s vodou a párkami. On si varil párky a nechal tam hrniec s vodou. Potom sa ma spýtal, prečo hrniec nie je umytý. Bolo mi jasné, že s takýmto mužom nechcem žiť…
Viac sa dočítate v októbrovom čísle mesačníka Brejk.
