Grécko je poskladané z niekoľkých svetov a hoci najväčšiu pozornosť vždy lákajú grécke ostrovy, polostrov Peloponéz v sebe skrýva toľko nádherných pokladov, až odtiaľto nebudete chcieť odísť.
DUŠA PELOPONÉZU
Medzi najčarovnejšie miesta Peloponézu patrí Nafplio na juhovýchode polostrova. Nielen že má dušu, ale vďaka jeho polohe viete objaviť slávne miesta, akými sú Mykény, Olympia alebo Korint. Nafplio – to je spleť príbehov. Kedysi ho ovládali križiaci, neskôr mu vtisli svoju pečať Aténčania, Benátčania a napokon ho držali v rukách aj Osmani. Každý tu po sebe zanechal kúsok svojho sveta a krásne si to uvedomíte na hlavnom námestí, kde natrafíte na kamenného benátskeho leva takmer v tieni bývalej mešity. Svoju najslávnejšiu epizódu prežilo Nafplio medzi rokmi 1823 až 1834, keď bolo dokonca hlavným mestom celého Grécka hneď po tom, ako si Gréci vybojovali svoju nezávislosť. Až neskôr prevzali žezlo Atény a tie si ho držia dodnes. Je čas ponoriť sa do kamenných uličiek starého mesta. Hneď spoznáte, že ste v Grécku, pretože vás budú lákať nekonečné zástupy kaviarničiek, kde na stoloch pristávajú malé kávy zvané ellenikos alebo obľúbené grécke frappé. Ľudia posedávajú, sledujú, ako ulicami preteká život a niekde tam medzi nimi sa prelieva aj čas, ktorý tu prestal hrať rolu. Nad mestom tróni obrovitánska pevnosť Palamidi postavená Benátčanmi na vysokom skalnatom brale. Je ju vidieť z každého miesta, a tak vás ustavične sleduje a stráži. Obrovskou výhodou mesta je aj jeho prímorská poloha, pretože ak sa chcete počas letných horúčav schladiť, stačí prejsť niekoľko minút a ocitnete sa na jednej z malých pláží. Podvečer sa Nafplio premení na jednu krásnu promenádu, kde sa medzi okoloidúcich mieša vôňa miestnych taverien. Jednou z najlepších je staručká taverna Plaia Taverna, ktorá stojí na svojom mieste už od roku 1810, teda pamätá si aj obdobie, keď ležala v hlavnom mete. Usadíte sa priamo na ulici, a tak neprídete o pohľady a atmosféru, no napokon vás aj tak do seba vtiahne to božské grécke jedlo, ktoré vám prinesú. Dajte si grécky šalát s obrovským kusom feta syra, ochutnajte mousaku a nechajte sa nahovoriť aj na gigantes, veľké biele fazule v jemnej paradajkovej omáčke s kúskom chleba. Presne pre toto budete Grécko a Peloponéz milovať. Hoci vás z vŕšku neustále sledujete pevnosť Palamidi, ešte krajšia a fotogenickejšia je menšia pevnosť Bourtzi obklopená morom. Dvíha sa z neveľkých vĺn ako kamenný maják večnosti.
Ešte v 15. storočí postavili Bourtzi Benátčania v čase, keď si mysleli, že tu zotrvajú do konca sveta. Benátčania sa pominuli, no ikona Nafplia tu zostala dodnes. Najkrajší pohľad na ňu je z nábrežia pri západe slnka. Zapadajúce slnko tu maľuje nádhernú paletu svojimi oranžovými až červenkastými či zlatými odtieňmi, preto má Nafplio romantické čaro miesta, kde jednoducho chcete tráviť svoj čas. Nad pevnosťou poletujú vtáci, v prístave žblnkotajú vlny, kolíše sa tu niekoľko drevených člnov a cítiť tu totálnu pohodu, takú typickú pre prímorské mestá na prahu Stredomoria.
LEVIA BRÁNA A SLÁVNE MYKÉNY
Peloponéz má v sebe príťažlivosť jedného z najhistorickejších regiónov celej Európy, a kam sa pohnete, tam nielenže zakopnete o ruiny, ale zakopnete o tie najslávnejšie staroveké mestá v dejinách ľudstva. Z Nafplia netreba veľa času na to, aby ste sa ocitli v legendárnych Mykénach. Už len názov tohto miesta vzbudzuje historické príbehy a rozohrá zimomriavky všetkých nadšencov starovekých legiend, ktoré prečkali veky. Autobus z Nafplia nás vyhodí v maličkej dedinke Fichti, odkiaľ musíme prešliapať posledné štyri kilometre. Každý z nich však stojí za to vediac, že na konci cestičky na pahorku sa rozprestierajú staroveké ruiny mesta. Mykény nie sú obrovským miestom. Ich povesť je o mnoho väčšia, pretože ich pozná so Spartou, Aténami či Olympiou naozaj každý. Mykény si žili svoj život v dobe bronzovej niekedy medzi rokmi 1600 – 1100 pred Kristom a medzi najznámejšie epizódy mykénskych dejín patrí epizóda Trójskej vojny. Vtedy sa mali nebojácni Achájci na čele s mykénskym kráľom Agamemnónom vylodiť v bájnej Tróji, aby pomstili únos krásnej Heleny, ktorá bola manželkou jeho brata Menelaa. Predtým, než vyrazili, neváhal obetovať Agamemnón svoju dcéru Ifigéniu, aby si naklonil sily na svoju stranu a aby mal vietor v plachtách. Všetky tieto príbehy sa odrazu spájajú v prachu a kameňoch starovekého mesta. Najznámejšou pamiatkou je Levia brána, ktorou musíte vojsť do mesta. Kamenná brána má nad svojím vstupom unikátny reliéf s dvoma levmi, ktorý je mimoriadny preto to, že podobných mykénskych reliéfov sa naozaj veľa nezachovalo, a tak mu venujte pozornosť. Hneď za bránou sa otvorí „diera v zemi“, kde ležali šachtové hroby, a práve tu ležal známy hrobový okruh A, kde Heinrich Schliemann objavil najznámejšie nálezy Mykén od zbraní cez šperky až po zlatú „Agamemnónovu“ masku. Musel to byť neskutočný pocit. V týchto oblastiach sa nachádzal aj kráľovský megaron, panovnícky palác. Cestička stúpa vyššie a vyššie až na vrchol pahorku, odkiaľ máte výhľad nielen na krásu krajiny Argolidy posiatu kopcami, ale aj na zvyšok obrovských hradieb či iných stavieb tvoriacich Mykény. Medzi skvelé miesta patrí aj archeologické múzeum, hoci najvzácnejšie nálezy nájdete v Aténach a pred odchodom z Mykén sa ešte zastavte aj v Atreovej pokladnici, ktorá je obrovskou tholosovou hrobkou. Je nádherná, monumentálna, a keď budete sami pod dômyselnou kupolou, zamyslite sa nad tým, kedy táto stavba vznikla. Mykény vás dostanú!
GRÉCKY GIBRALTÁR
Grécky Peloponéz akoby mal tri veľké prsty vybiehajúce z jeho útrob, a ak si predstavíte ten najvýchodnejší, tak práve tam na pobreží objavíte dobre strážený poklad menom Monemvasia. Patrí medzi najkrajšie mestá celého Grécka, no stále o nej akoby mnohí nepočuli. Leží v starobylej Lakónii podobne ako Sparta a prímorská poloha jej vdýchla dušu, ktorou si vás opantá tak, že na ňu nebudete vedieť zabudnúť. Monemvasia je taká zaujímavá, že ju dokonca na prvý pohľad ani neuvidíte, hoci od nej budete stáť niekoľko stoviek metrov. Jej domovov je totiž obrovská skala vystreľujúca z mora a musíte kráčať cestičkou až na jej opačnú stranu. Až tam sa začnú vynárať hradby unikátneho mesta a ani sa nenazdáte a ste v jeho starých kamenných uličkách. Práve vďaka skale dostala Monemvasia prezývku „grécky Gibraltár“. Mesto skryté na úpätí skaly založili v 6. storočí a neskôr sa stalo takým mocným, že dokázalo odolať nielen vpádu Arabov, ale aj Normanov a až v 13. storočí ho získal William II. Villehardouin. V toku stáročí tu vyrástli byzantské kostoly, kamenné námestia, a keď v roku 1453 padol Konštantínopol, starý svet miznúcej Byzancie sa tu v Monemvasii a Mystre držal zubami-nechtami, snažiac sa nestratiť svoju identitu. Mesto to však už nedokázalo ustáť a jeho duša sa pomaličky vytrácala, až sa Monemvasia premenila na smutný odlesk svojej slávy. Ani Benátčania či Osmani ju nedokázali vzkriesiť a v roku 1821 na jej skale zaviala modrobiela grécka vlajka. V ostatných rokoch sa uličkami mesta rozlieva svet kaviarničiek, rodinných podnikov, reštaurácií a predajničiek originálnych suvenírov. Ak sa na vás usmeje šťastie, budete v uličkách občas sami a vychutnáte si ich ticho. Dovedú vás až na hlavné námestie s výhľadom na modré Egejské more. Neostaňte tu a vydajte sa do schodov vedúcich až hore na skalu. Zapotíte sa, no tie poklady, ktoré objavíte hore, budú za to stáť. Práve tu totiž leží krásny byzantský relikt v podobe chrámu Haghia Sofia. Neleží iba v Istanbule, ale aj tu na skale nad morom. Niet tu ani živej duše a iba vietor sa pohráva s kríkmi a dáva zabudnúť na letnú horúčavu. Tu hore človek pochopí veľmi rýchlo, že Monemvasia sa mimoriadne ťažko dobýjala. Keď sa nabažíte mesta, vráťte sa na breh mostom a v malom mestečku, ktoré je bránou k zabudnutému svetu, natrafíte na pláže aj malé taverny roztrúsené na brehu mora. Pohárik ouza a grilované souvlaki na paličke sa perfektne premiešajú s výhľadom na legendárnu skalu.
MANI PLNÉ NEZNÁMEJ KRÁSY
Grécko má svoje slávne miesta, miesta, ktoré pozná celý svet, ostrovy, o ktorých mnohí snívajú, ale Grécko má aj miesta, ktoré takmer nikto nepozná. Jedno z takýchto miest nesie meno Mani a predstavuje polostrov na samotnom juhu Peloponézu. Kým Monemvasia leží na najvýchodnejšom „prste“, Mani ovládol stredný spomedzi troch výbežkov. Hovorí sa o ňom ako o krajine bičovanej slnkom aj vetrom, posiatom drsnými pahorkami, suchou pôdou a ťažko skúšanými ľuďmi. Aj napriek tomu je to miesto, ktoré chcete vidieť, ak milujete miesta nepoznačené turizmom. Nenápadné mestečko Gytheio sa považuje za bránu k polostrovu Mani a je to mimoriadne príjemné miesto. Má svoje pobrežie, atmosféru nasiaknutú slanou vôňou mora a promenádu plnú života. Je to presne také miesto, kde by ste sa pokojne vybrali na niekoľko dní, aby ste zabudli na ruch uponáhľanej civilizácie. Promenáda sa zapletá do bočných uličiek a raz za čas sa v nich objaví trh plný ovocia a zeleniny, inokedy zas ruiny starovekého divadla, ktoré si pamätá časy, keď bolo Gytheio prístavom Sparty. V maličkom prístave sa pred tavernami sušia chobotnice a partie mužov sŕkajú svoje ranné frappé, ktoré po obede vymenia za poobedné frappé. Čas sa tu meria len počtom vypitých pohárikov. K najkrajším mestám Mani patrí Areopoli. Je to len niekoľko kilometrov a odrazu sa všetko zmení. More sa stratí a Areopoli vás zvedie svojimi kamennými uličkami, ktoré hrajú kvetinovou výzdobou. Akoby sa tu premiešalo všetko grécke klišé. Taverny, kvety, grécke vlajky, skvelé jedlo, tiché uličky a do toho tóny gréckej hudby. Čakáte na to, že každú chvíľku odniekiaľ vyskočí Grék Zorba a všetci sa dajú do tanca. Príjemné zákutia spestria malé kostolíky s vežami ozdobenými zvonom a obchodíky. Mani má dokonca aj svoju špecifickú kuchyňu a Areopoli je najlepším miestom, kde ju viete ochutnať. Oblasť bola dlho izolovaná, niektorí dokonca tvrdia, že tu žijú potomkovia legendárnej Sparty, a práve táto izolovanosť vytvorila unikátne gastronomické predstavy. „Musíte ochutnať náš šalát,“ vysloví s úsmevom majiteľ taverny To Mavromichaliko. Je to neskutočná explózia chutí, pretože sa v ňom striedajú olivy, cibuľa, varené zemiaky, lokálne bylinky, miestne šťavnaté pomaranče a napokon sa na to všetko položí volské oko. Ani guľôčky z mletého mäsa v paradajkovej omáčke s tradičnou cestovinou nie sú na zahodenie, a tak má Mani aj takýchto chutný rozmer. Najzvláštnejším miestom celého Mani je Vathia vzdialená asi 30 kilometrov od Areopoli. Cestička sa kľukatí do pahorkov, stúpa, klesá, neponáhľa sa, a keď človek uvidí na kopci zbierku vzácnych historických kamenných veží, viete, že ste na mieste. Obyvatelia Mani sú známi svojou horúcou krvou a krvná pomsta tu nebola ničím výnimočným. Trochu sa v tomto podobá na Kaukaz, na gruzínske Svaneti, kde sa tiež stretnete s kamennými vežami. Ak bolo príliš horúco, rodina alebo kde-kto sa mohol utiahnuť do veže a čakať, kým všetko prehrmí. Dnešná Vathia je takmer opustená. Dokonalé mesto duchov, kde v uličkách nestretnete takmer nikoho, len tieň stáročných veží. Môžete sa tu túlať pokojne aj hodinku, hľadať zabudnutú romantiku v kamenných uličkách, posedieť si na múriku a napokon ešte prejdite kilometer za mestečkom, aby ste mali panorámu veží s Vathiou ako na dlani.
ZABUDNUTÉ KLÁŠTORY VZNEŠENEJ BYZANCIE
Pri objavovaní Peloponézu nebudete chcieť veriť, koľko menej známych a nádherných miest tu na vás bude čakať. Len niekoľko kilometrov za starovekou Spartou leží malé mestečko menom Mystra. Jej meno vám zrejme na prvé počutie nič nepovie, no zohrala dôležitú úlohu v dejinách slávnej Byzancie. Dnešná Mystra nie je veľká, len odlesk zašlej slávy, no pohostí vás tu niekoľko rodinných penziónov, kaviarničiek či podnikov s gréckym jedlom. Celý deň zívajú prázdnotou a až večer sa v nich stretávajú ľudia. Za hranicou dnešnej Mystry sa dvíha vysokánsky kopec ozdobený roztrúsenými ruinami byzantských kláštorov, kostolov, palácov či pevnosti. Mystru si veľmi ťažko človek predstaví, ak ju nikdy nevidel. Ten svah nasiaknutý históriou vás bude fascinovať. Mystra má fantastický príbeh, na začiatku ktorého stoja Frankovia a obdobie 13. storočia, ktoré zažilo rozpínanie Frankov na Peloponéze. Ten vtedy ľudia poznali ako oblasť zvanú Morea. 13. storočie si pamätá aj 4. križiacku výpravu, ktorá vyplienila Konštantínopol a pamätá si tiež nastolenie Byzancie v týchto končinách. Práve v 13. storočí sa Mystra stala hlavným mestom celej oblasti a trvalo to viac než sto rokov. Keď v roku 1453 padol Konštantínopol a nad jeho kupolami sa začali objavovať polmesiace, Mystra ešte stále žila pod ochranou dvojhlavého byzantského orla. Padla až pod nátlakom Osmanov v roku 1460 a zhasla ako jedno z posledných byzantských svetielok. Objavovaním Mystry strávite pokojne niekoľko hodín. Majiteľ penziónu v meste sa ponúkne, že nás vyvezie na vrchol kopca kúsok od majestátnej pevnosti a vďaka tomu nám ušetril obrovské množstvo času. Človek tak nemusí šliapať nahor a potom nadol. Z kopca sú nádherné výhľady na okolie, a keď pod sebou vidíte rôzne stavby a stopy minulosti, niet divu, že si kedysi dávno ľudia mysleli, že práve toto musia byť ruiny starovekej Sparty. Najkrajší pohľad na okolie je z kamenných múrov pevnosti Villehardouna. Zelené lakónske pahorky sa stretávajú s pohorím Taygetos a medzi nimi sú lúky, poľnohospodárske políčka a občasné dedinky vyzerajúce ako zhluk domov. Mystra má v sebe krásu opusteného miesta. Niet tu takmer nikoho, a tak si to viete vychutnať ako dobrodruh, ktorý sa ocitol v časovej slučke. Opustenosť miesta znásobí zážitok z návštevy a pritom je Mystra dokonca pod patronátom UNESCO. Byzantské kostolíky zdobia fantastické fresky. Majú v sebe také živé scény a farby, až dostanete pocit, že len čo opustíte prah kostola a necháte ich tam samy, zoskočia zo stien a ožijú. Keď stojíte v kostole, nevnímate nič len ticho a ich krásu. K najdôležitejším kostolom patrí Haghia Sofia zo 14. storočia, no tým najkrajším z architektonického hľadiska je kláštor Pantanassa. Dodnes tu žije hŕstka mníšok, ktoré sa o kláštor starajú. Je to zaujímavé miesto. Vojdete na kláštorné nádvorie, tečie tu studená voda z maličkej studničky a v horúčave je to nesmierne osvieženie. Sadnite si na kamenný múrik, odpočiňte si pri pohľade na kvety a ovocné stromy a ste v maličkom kúsku raja na strmom pahorku. Medzi ruinami vynikne aj palác miestnych Despotov a napokon uznanlivo pokývate hlavou, že vás Mystra prekvapila viac, než ste si mysleli. Je krásne sa sem neponáhľať, ale užiť si každý krok. Napokon sa Mystra s nami rozlúči pomarančovými stromami, z ktorých si viete odtrhnúť zopár plodov a vychutnať si ich v tieni histórie.
TAM, KDE VZNIKLA OLYMPIÁDA
Nie všetky staroveké poklady Grécka svietili v peloponézskej krajine ako majáky minulosti a niektoré z nich museli byť objavené dobrodruhmi či archeológmi. Presne do tejto kategórie patrí slávna Olympia, ktorej meno patrí medzi najznámejšie mestá starovekého sveta. Aj tí, čo by presne nevedeli, kde leží, určite o nej už počuli a s jej dedičstvom sa stretávame do dnešných dní v podobe olympijských hier, ktoré sa od roku 1896 znovu konajú vo svojej modernej podobe. Z pobrežnej Kalamaty sa autobus dostane do mesta Pyrgos a ten je dnes akousi bránou do starovekého mesta. Posledná polhodinka cesta, posledných 20 kilometrov a ocitnete sa v starovekej krajine zvanej Elis medzi riekami Kladeos a Alfeios pod drobnohľadom Kronovho pahorku. Bolo to práve tu, kde sa v roku 776 pred Kristom zrodila myšlienka na prvé olympijské hry. Konali sa tu pravidelne až do 4. storočia, keď si cisár Theodosios I. povedal, že sa musia zrušiť a ľuďom ich vzal. O storočie neskôr jeho nasledovník Theodosios II. dokonca prikázal, aby sa slávne stavby Olympie zrútili a pochoval sa tak ich pohanský mýtus a kult. Aj preto (ale aj pre zemetrasenia) je Olympia dnes v troskách. Malé mestečko je posiate obchodíkmi so suvenírmi a zdá sa, akoby všetci jeho obyvatelia žili z turistického ruchu. Nie je veľmi zaujímavé, využijete ho len, ak si budete chcieť kúpiť frappé, niečo na osvieženie či niečo pod zub. Budete už totiž nedočkavo kráčať k pomysleným bránam Olympie, aby ste už mohli byť medzi starovekými ruinami. Olympia, to je spleť príbehov. Ak k nim nemáte vysvetlenie, pozeráte sa len na múriky, stĺpy, základy budov a na stromy. Stačí sa však ponoriť do jej príbehov a odrazu tie nemé stavby začnú rozprávať. Tu sa odrazu kamenné ruiny premenia na Hérin chrám, ktorý patrí medzi najstaršie chrámy v celom gréckom svete. Tam vedľa kedysi stála pokladnica a na opačnej strane Filipeion, Lenodiaion, ruiny rímskej vily či palestra, kde sa kedysi cvičilo a dnes sa v nej predháňajú cikády na svojom koncerte. Olympia má v sebe ukrytú fotogenickosť, a kam sa pozriete, tam dýchne staroveká krása. K najväčším stavbám patril kedysi okázalý chrám Dia Olympského, z ktorého zostali dnes, žiaľ, len základy. Chrám je prepletený s postavou legendárneho sochára Feidia, ktorý vo svojej dielni vytvoril kultovú sochu Dia zo slonoviny a zlata. Bola taká unikátna, až sa stala jedným zo siedmych divov starovekého sveta podobne ako pyramídy v Gíze či Semiramidine záhrady v dnešnom Iraku. Zo sochy nezostalo nič, stratila sa zrejme niekde v Konštantínopole, ale ten príbeh tu zostal. Ešte stačí pár krokov medzi stromami a ocitnete sa na starovekom štadióne. Neďaleko odtiaľto je miesto, kde zvykol horieť olympijský oheň a za kamenným oblúkom už nebráni výhľadu na štadión vôbec nič. Odbehnete si tu svoje koliesko alebo si len sadnete a budete si predstavovať, aké to tu mohlo byť pred stáročiami? Návšteva miesta, akým je Olympia, v mysli vždy krásne rozvíri predstavivosť, ale aj chuť vedieť viac o histórii tohto sveta. Peloponéz má v tomto unikátne postavenie a je jedno, koľko ráz ho navštívite, vždy budete nadšení!
ZAUJÍMAVOSTI
Peloponéz je miesto, kde nájdete najväčší zhluk známych starovekých miest. Sparta, Olympia, Mykény, Tiryns, Epidauros, Messénia alebo Korint patria medzi tie najunikátnejšie, a ak milujete históriu, toto si nenechajte ujsť.
Medzi väčšími mestami celkom dobre funguje autobusová doprava, a tak nebudete mať problém dostať sa z bodu A do bodu B. Ak však chcete objavovať menšie mestečká, potom to budete mať ťažšie a je lepšie mať vlastné auto. Na Peloponéze si ho viete bez problémov požičať. S vlakovou dopravou tu veľmi nepočítajte.
Peloponéz je skvelé miesto aj na návštevu okolitých ostrovov a medzi tie najznámejšie patrí Zakynthos, ktorý leží len hodinu a štvrť plavby z prístavu Kyllini.
Objavte polostrov Mani, ktorý je dobre strážený tajomstvom Peloponézu. Okrem Areopoli či Gytheia, ktoré spomíname v článku, tu nájdete Gerolimenas s nádhernou zaspatou atmosférou malého prístavného mestečka a napokon aj Limeni – s takým priezračným morom, že patrí k najkrajším v celej krajine.
Ochutnávajte lokálnu kuchyňu. Grécko je kulinárska mekka, no Peloponéz má množstvo vlastných predstáv o jedle a najviac to budete badať práve na polostrove Mani. Miešajú sa tu sladké aj slané chute a v jedle cítiť to, že Mani je síce chudobný región, no chuťami nešetrili.
Pripravte sa na to, že poobede sa na mnohých miestach dodržuje siesta. Množstvo obchodov bude zatvorených, kaviarničiek či reštaurácií tiež, no je to skvelý čas na bezcieľne potulky starými mestečkami, ak v nich chcete nájsť pokoj, ticho a spraviť si fotografie bez ľudí.
Ak sa chcete kúpať v mori, vyberte sa východnú stranu Peloponézu a nájdete tu viaceré mestečká, kde si užijete svoju dovolenku.
Len pár kilometrov za mestom Korint neďaleko starovekého Isthmu nájdete slávny Korintský prieplav. Môžete k nemu prísť, kráčať na most a čakať na to, či sa pod vašimi nohami objaví loď, aby ste mohli sledovať tento unikátny inžiniersky projekt.
