1. apríla 1941 sa vybraní japonskí námorníci absolvovali tajné stretnutie, kde im nadriadení oznámili: „Podstúpite špeciálny výcvik v tajnej zbrani!“ O osem mesiacov neskôr sa desiatka z nich v piatich miniponorkách zúčastnila na udalosti, ktorá drasticky zmenila chod druhej svetovej vojny: útoku na Pearl Harbor.
Velenie japonského námorníctva chcelo útokom ochromiť americkú pacifickú flotilu, a to masívnym náletom stoviek stíhačiek a bombardérov. Až dodatočne niekomu napadlo, že keď už majú k dispozícii miniponorky triedy Type A Kō-hyōteki, mohli by ich aj využiť. Síce neboli konštruované na vkrádanie sa do prístavov, ich posádky to však aj tak mali skúsiť a pomôcť vzdušným silám.
CELKOM INÝ ÚČEL
Miniponorky triedy Type A Kō-hyōteki boli japonskou supertajnou zbraňou. Prvé dva kusy vznikli už v roku 1934 a zmontovali ich na odľahlom ostrove, aby informácie o nich nemali šancu uniknúť. V lete 1941 na nich trénovalo 24 námorníkov, a to na základni s najprísnejším stupňom utajenia. Nik tu nesmel vlastniť fotoaparát, aby nevznikli kompromitujúce zábery. Japonci program utajili dobre, väčšina príslušníkov námorných síl si myslela, že miniponorky sú v skutočnosti len cvičnými terčmi. Išlo o naozaj malé, len 24 metrov dlhé stroje s výškou tri metre. Dokázali síce vyvinúť maximálnu rýchlosť 43 kilometrov za hodinu, v tom prípade však mali dosah len 33 kilometrov. Zvládli sa ponoriť len do hĺbky 30 metrov. Každá ponorka mala dve torpéda s 350 kilogramovými náložami. Pôvodne boli určené na bitky v otvorených moriach, kde mali byť vďaka svojej rýchlosti a mohutným torpédam schopné ničiť tie najcennejšie ciele. Ktosi v námorníctve ale dostal nápad, že by mali fungovať aj pri útoku na prístav.
TOTÁLNE FIASKO
Rozkaz znel jasne. Miniponorky mali čakať, kým sa začne letecký útok, potom sa priplaviť do prístavu mimoriadne dobre chránenou prístupovou cestou, zničiť čo najväčšie lode a odplávať do bezpečia. Jednu miniponorku potopili americké hliadkovacie lode dávno predtým, než sa dostala do prístavu a iba jedna s istotou vplávala do vôd Pearl Harboru. Nezasiahla však žiadnu loď, jej kapitánovi obrancovia prístavu odstrelili hlavu a následne ju potopili hĺbkovými bombami. Po útoku sa navyše Američania jednej z miniponoriek zmocnili a dostali tak do rúk prísne tajnú zbraň nepriateľa. Japonské miniponorky (celkovo ich vzniklo 50) sa zúčastnili aj útokov na Sydney či Madagaskar, no bez väčšieho úspechu.
ÚTOK NA TIRPITZ
Britské miniponorky triedy X boli o čosi úspešnejšie. Merali dokonca takmer o deväť metrov menej než tie japonské a dosahovali rýchlosť len desať kilometrov za hodinu, zvládali však ponor do hĺbky 90 metrov. Výzbroj tvorili dve dvojtonové nálože, ktoré našli svoje uplatnenie počas Operácie Source v septembri 1943. Briti chceli počas nej potopiť tri veľké nemecké plavidlá pri pobreží Nórska: Lützow, Scharnhorst a slávnu Tirpitz. Práve Tirpitz, sesterská loď Bismarcku, bola hlavným cieľom a spojeneckým útokom čelila pomerne často. Na operácii Source sa malo zúčastniť šesť miniponoriek triedy X a tri z nich mali upriamiť svoju pozornosť na Tirpitz. Útoky na Lützow a Scharnhorst celkom zlyhali, jedna z ponoriek, ktorých cieľom bol Tirpitz, zrejme dostala zásah a šla na dnu dávno predtým, než stihla umiestniť nálože. Posádkam miniponoriek X6 a X7 sa však akcia do istej miery vydarila. Vypustili nálože podľa predpokladov, no uniknúť už nedokázali. Museli sa vzdať Nemcom, ktorých zdvorilo informovali, že do hodiny dôjde pod Tirpitzom k výbuchom. Kapitán už nestihol ujsť. Explózie Tirpitz vážne poškodili. Potopenie síce nehrozilo, no do trupu vniklo veľké množstvo vody a plavidlo utrpelo ťažké mechanické škody. Trvalo pol roka, kým bola najväčšia bojová loď v nemeckých službách opäť schopná plavby. O ďalších sedem mesiacov neskôr ju potopili bombardéry.
NEMCI A TALIANI
Nemci prišli so svojou triedou miniponoriek Seehund pomerne neskoro, do služby sa dostali až v roku 1944. Celkovo vyrobili takmer tri stovky 12-metrových lodí a niektoré z nich mali taký veľký dosah, že dokázali útočiť na spojenecké lode v ústí Temže. Celkovo sa im pripisuje deväť potopených obchodných lodí, Nemci však najmä v dôsledku zlého počasia prišli celkovo o 35 miniponoriek. No a o talianskych miniponorkách triedy CB je aj škoda sa zmieňovať. Bojovali najmä v Čiernom mori proti Sovietom a medzi ich najvýraznejšie úspechy sa radí to, že po vojne viaceré zošrotovali a premenili na čosi užitočnejšie. Miniponorky počas druhej svetovej vojny rozhodne nepatrili k zbraniam, ktoré by zmenili priebeh konfliktu. Často boli nebezpečnejšie pre svoje vlastné posádky než pre nepriateľa a ich úspechy za veľa nestáli. Predsa len však boli predkami budúcich civilných miniponoriek, ktoré v nasledujúcich desaťročiach skúmali najhlbšie a najtajomnejšie miesta našej planéty.
Ponorka Welman: Briti počas druhej svetovej vojny vyrobili miniponorku pre jedného muža, ktorá bola prakticky nepoužiteľná. Nemala totiž periskop a aj keď sa vynori la na hladinu a pilot sa chcel pozrieť , kde vlastne je, mal oči veľmi blízko hladiny a nevidel ďalej než na tri kilometre.
Mohlo by vás zaujať:
HMS Upholder: Najnebezpečnejšia britská ponorka 2. svetovej vojny
Ponorka, ktorá napadla USA
S takou zradou nikto nepočítal
