Technológie z F1, ktoré sa presadili v bežných autách

Najrýchlejšie monoposty v súťaži o čo najrýchlejší čas na kolo dokážu doslova čarovať aj na poli technologického vývoja. Súťaž jednotlivcov preto stabilne dopĺňajú rovnako významné majstrovstvá konštruktérov, kde nitky prostredníctvom jednotlivých stajní smerujú až k najvýznamnejších automobilkám.

V posledných rokoch sa v kolotoči F1 zúčastňujú hneď štyri významné automobilové koncerny. Synonymom tohto športu je už od začiatku Scuderia Ferrari. Pre civilnú divíziu talianskej automobilky je F1 zároveň aj najefektívnejší marketingový nástroj. Prostredníctvom exkluzívnej automobilky Ferrari vzniká priame prepojenie až na nadnárodný koncern Stellantis.

Okrem vzpínajúceho sa koníka má, vďaka pôvodne švajčiarskej stajni Sauber, svoje zastúpenie v prestížnom kolotoči nateraz aj značka Alfa Romeo, využívajúca pohonnú jednotku Ferrari. Tú ale už onedlho nahradí zástupca z koncernu VW, značka Audi. Nemci po dlhých rokoch váhania nakoniec podľahli čaru F1. Spomedzi pôvodne dvoch plánovaných značiek koncernu VW, má účasť v F1 nateraz istú len Audi. Počiatočná, sľubne vyzerajúca budúca spolupráca medzi rakúskym Red Bullom a Porsche, prekvapujúco stroskotala. Nemalú zásluhu na majstrovských tituloch Maxa Verstappena a stajne Red Bull má totiž dnešná spolupráca Rakúšanov s japonskou automobilkou Honda. Japonci sú v F1 v posledných rokoch zároveň vnímaní aj ako majstri zlých rozhodnutí.

Továrenský tím Honda sa nečakane stiahol z prestížneho kolotoča už po sezóne 2008. Na rozpracovaných základoch rodiaceho sa monopostu si v nasledujúcej sezóne vybudoval meno súkromný tím Brown GP. Práve v jeho farbách v sezóne 2009 nečakane vyhral titul majstra sveta Brit Jenson Button. Kalich horkosti pre Hondu predstavoval aj fakt, že v ich pôvodnom monoposte pracoval nakoniec motor značky Mercedes- Benz. Japonci sa následne vrátili do majstrovstiev sveta s veľkou pompou v roku 2015 ako dodávateľ motorov pre legendárny tím McLaren. Vzájomná novodobá spolupráca ale nakoniec skončila veľkým fiaskom. Honda sa po neúspešných rokoch partnerstva s McLarenom presunula k stajni Red Bull. Paradoxom je, že v minulom roku, keď už v Sakure ohlásili ďalší odchod z F1, nakoniec vyhral titul už vyššie spomínaný Max Verstappen s pohonnou jednotkou Honda. V aktuálnej sezóne nesú pôvodné motory Honda preto označenie Red Bull Powertrains. A Japonci opäť prekvapili, keď svoje pôvodné rozhodnutie odchodu prehodnotili a aktuálne majú eminentný záujem o ďalší comeback do F1. Ako ideálne riešenie pre obe strany sa opäť javí spolupráca so svetoznámym výrobcom energetických nápojov, čo nepriamo nateraz vyšachovalo z hry práve Porsche.

Ďalšou automobilkou, ktorá marketingovo ťaží z účasti v F1 je francúzsky Renault. Pôvodne rovnomenný F1 tím s dlhou motoršportovou tradíciou, sa v posledných rokoch tak trochu ukryl za svoju športovo orientovanú, ale stále malosériovú značku Alpine. Samotný Renault tak aktuálne figuruje iba ako dodávateľ pohonných jednotiek. Poslednou z aktuálnej zostavy veľkých automobiliek v F1 je tá najúspešnejšia. Kombo Lewis Hamiltom a Mercedes-Benz si v novodobej hybridnej ére F1 pripísalo dominantných šesť titulov. O siedmy zárez pre Mercedes sa v roku 2016 postaral aj Nemec Nico Rosberg. Okrem vlastného továrenského tímu je trojcípa hviezda veľmi atraktívnym partnerom aj na poli dodávateľa pohonných jednotiek. Motory značky Mercedes v aktuálnej sezóne pracujú aj v útrobách monopostov Aston Martin, McLaren a Williams. Z veľkých automobiliek boli v minulosti súčasťou kolotoča F1 napríklad aj Toyota, BMW, Peugeot, Lotus alebo Ford. Triumfy, ale aj samotnú účasť v F1 jednotliví výrobcovia prirodzene promujú aj vo svojom civilnom automobilovom portfóliu. Práve vrcholná kategória motoršportu pomohla v posledných rokoch ešte viac posilniť imidž divízie Mercedes-AMG. V rámci spoločného vývoja sme sa konečne dočkali aj vzniku exkluzívneho super auta v podobe hyper-športu Mercedes-AMG Project One. Z vývoja hybridného pohonu, samozrejme, ťaží v sérii aj čoraz dynamickejšie sa rozmáhajúca divízia Mercedes-EQ.

Rovnaký recept v podobe synergie vývoja pohonných jednotiek v F1 a civilného programu hrdo propaguje aj Renault a to prostredníctvom svojej novej generácie hybridných motorov z radu E-Tech. Moderné a úsporné hybridy spája s úspešným pôsobením v F1, vcelku prirodzene, aj značka Honda. Na konci dňa ale dokáže reálne najviac technológií z F1 do svojho civilného programu superšportov, celkom logicky, preniesť značka Ferrari. Zo všetkého tu vypichnime napríklad konštrukciu extrémne rýchlych automatických prevodoviek. V dávnej či menej dávnej minulosti sme ale, vďaka testovaciemu laboratóriu s názvom F1, v civilnom automobilom svete objavili viacero, dnes už relatívne bežných technológií.

Toto sú niektoré z nich:

V-MOTORIZÁCIE: Aj jeden z hlavných symbolov automobilovej sily a výkonu má svoj pôvod v F1. Tzv. vidlicový motor s ôsmimi, resp. šiestimi valcami, ktorého rozovretie pri pohľade pozdĺž osí pripomína tvar písmena V, je dnes nepreferovanejšou voľbou pri väčšine výkonných modelov. Konštrukcia vysokovýkonných V-motorov či už s prepĺňaním, alebo bez, dosiahla svoj rozmach s následným prienikom do civilnej éry práve vďaka monopostom F1. Boom tejto konštrukcie v kráľovnej motoršportu nastal predovšetkým v 80. rokoch minulého storočia. Od V12 a V10 valcových hlučných monštier sme sa cez motorizácie V8 postupne prepracovali až k dnešným prepĺňaným hybridom V6. Tie sa zároveň čoraz častejšie objavujú aj športových, respektíve výkonných civilných modeloch.

PREPĹŇANÉ TURBO MOTORY: Prepĺňané pohonné jednotky sú dnes bežnou záležitosťou aj pri cenovo najdostupnejších automobiloch. Vďaka tomuto fígľu dokážu automobilky pri relatívne malom objeme a akceptovateľných emisiách vykúzliť zaujímavý výkon. Pôvod čo najefektívnejšieho kúzlenia s výkonom benzínových pohonných jednotiek možno opäť nájsť v F1. Takzvanú zlatú turbo éru kráľovnej motoršportu, ktorá bola neskôr zakázaná, odštartoval už na konci 70. rokov minulého storočia tím Renault. Vo svete bežných automobilov bolo v tom čase prepĺňanie turbo dúchadlom spájané predovšetkým s ťažkou váhou a turbo dieslami. Postupom času sa ale benzínové turbo začalo dynamický rozvíjať až do fázy dnešných výkonovo nadupaných a fúkaných litrových trojvalcov.

AKTÍVNE ODPRUŽENIE: Populárny a žiadaný prvok výbavy sa čoraz častejšie objavuje už aj pri modeloch nižších tried. Aktívne odpruženie, ktoré v sumári citeľne mení správanie podvozka, má svoj pôvod v F1. S obdobným riešením prišiel v F1 už v roku 1992 britský tím Williams. Monoposty tejto stajne sa, aj vďaka tejto technologickej inovácii, stali mimoriadne dominantné, na čo neskôr reagovala Medzinárodná automobilová federácia zákazom tohto inovatívneho prvku. V moderných automobiloch dnes dokáže aktívne odpruženie výrazne zlepšiť jazdné vlastnosti vďaka prispôsobeniu sa vozovke. Pre optimalizáciu vertikálneho pohybu kolies sa najčastejšie využíva plne hydraulická alebo sofistikovaná elektromagnetická konštrukcia.

DVOJITÝ VAČKOVÝ HRIADEĽ: Dnes tak bežná vec, ako je hlava valcov s ovládaním ventilov prostredníctvom dvojice vačkových hriadeľov, má svoj pôvod v motoršporte. Pravdou je, že danú vychytávku objavila Alfa Romeo už v roku 1914, teda dávno pred érou dnešných oficiálnych majstrovstiev sveta F1. Hlavnou výhodou dvojice vačkových hriadeľov je prirodzená vyššia účinnosť a efektivita pohonnej jednotky. V civilných modeloch značky Alfa Romeo sa pôvodná inovácia zo sveta motoršportu následne objavila v roku 1925. S ovládaním ventilov pohonných jednotiek v F1 súvisí aj ďalšia zaujímavosť. Konštruktéri pôvodne jednoduchý mechanický systém s prispením postupne narastajúcich otáčok pohonných jednotiek nahradili moderným pneumatickým systémom. Táto technologická inovácia si svoje uplatnenie našla automaticky aj v bežných automobiloch.

BEZPEČNOSTNÁ KONŠTRUKCIA: V prvotnej fáze F1 pripomínali samotní piloti, okrem vzájomných súbojov, skôr gladiátorov bojujúcich v konštrukčne jednoduchých, ale zároveň rýchlych monopostoch, doslova o vlastné prežitie. S pribúdajúcimi tragédiami a vyhasnutými životmi pretekárov sa čoraz viac dostávala do popredia aj téma bezpečnosti. Zásadný prelom v tomto smere priniesli 70. roky minulého storočia. Monoposty F1 začali byť opatrené bezpečnostnou klietkou a ochrannými oblúkmi. Obrovský posun aspektu bezpečnosti konštrukcie monopostov priniesol aj mimoriadne tragický víkend v talianskej Imole v roku 1994. Okrem legendárneho a obľúbeného majstra sveta Ayrtona Sennu tu pri tragickej nehode deň predtým zahynul aj mladý Rakúšan Roland Ratzenberber. Z okruhov F1 sa bezpečnostné vychytávky, vrátane čoraz pevnejšej konštrukcie skeletu karosérie, postupne presúvali aj do bežných automobilov.

UHLÍKOVÉ VLÁKNA: S aspektom bezpečnosti veľmi úzko súvisí aj využívanie ultraľahkého a zároveň extrémne pevného uhlíkového vlákna. Pôvodne vesmírnu konštrukciu priniesol do sveta F1 už začiatkom 80. rokov britský tím McLaren. Dnes už karbón, resp. uhlíkové vlákna, predstavuje najdominantnejší konštrukčný prvok moderných monopostov. V tomto smere bolo logicky len otázkou času, kedy sa zázračný, no stále veľmi drahý materiál uplatní aj v civilnom svete. Okrem zážitkových superšportov s mnohými prvkami uhlíkovej konštrukcie sa zázračný materiál začína v čoraz častejšej miere objavovať aj v bežných, respektíve cenovo dostupnejších modelov. Iným príbehom je módna imitácia karbónu v interiéri. Jej cieľom je dosiahnutie dynamickej nálady a danému trendu prepadli už prakticky všetky bežné automobilky.

HYBRIDNÝ POHON: Aj keď má nepopierateľnú zásluhu na popularizácii hybridného pohonu japonská Toyota, tak obrovský vývojový doping v danej technológii dodala v posledných rokoch aj kráľovná motoršportu. Moderná hybridná éra v F1 odštartovala v roku 2014. Okrem aktuálnej a minulej sezóny je spájaná s dominanciou stajne Mercedes. Moderná hybridná F1 éra prináša v dnešných produkčných automobiloch veľmi zaujímavý progres nielen v zmysle čoraz sofistikovanejšej a efektívnejšej brzdnej regenerácie, ale aj celkového pohľadu na hybridy. Kým ešte v nedávnej minulosti bol hybridný pohon chápaný skôr ako šetrný a bez prílišných emócií, tak aktuálne sa, aj vďaka F1 inováciám, elektrický doping začína čoraz viac presadzovať nielen medzi superšportmi, ale aj bežnými automobilmi.