Toto tradične pravidlo platí nielen pre nás, ľudí, ale v niektorých prípadoch aj pre automobilky. V prvopočiatkoch automobilizmu si každý výrobca veľmi zakladal na vlastnej originalite a autenticite. V časoch kusovej výroby, keď boli mnohé modely prioritne luxusom pre najbohatších, nešlo o nič výnimočné. S prispením novátorských schopností Henryho Forda a patentu masovej výroby automobilov sa výdobytok individuálnej mobility stal čoraz dostupnejším aj pre široké masy. Tu niekde začína byť dôležitý faktor konkurenčného boja medzi jednotlivými značkami. Okrem špecifických vlastností o jeho komerčnom úspechu či neúspechu vo výraznej miere rozhoduje aj výsledná cenovka.
Pod týmto tlakom začali automobilky s postupným zdieľaním technologických riešení, na čom vyrástol rovnako dôležitý segment automobilových dodávateľov. Ďalším logickým krokom k znižovaniu výrobných nákladov bolo postupné spájanie sa dovtedy nezávislých výrobcov do väčších a vzájomne prepojených celkov. Ako ideálny príklad automobilového koncernu poslúži americký gigant General Motors, ktorý vznikol už v roku 1908. Moderným príkladom spájania sa s cieľom znižovania nákladov je zase koncern Stellantis, ktorý pred dvomi rokmi vytvoril fúziu francúzskej vetvy PSA s taliansko – americkým koncernom FCA. V dnešných časoch už existuje len absolútne minimum menších, respektíve malých automobiliek, ktoré o sebe môžu tvrdiť, že sú nezávislé. Výnimkou je dokonca už aj synonymum pre automobilový luxus. Britská značka Rolls-Royce totiž patrí pod krídla skupiny BMW. Obdobne je na tom aj Bentley, ktorý prostredníctvom koncernu VW ovládajú taktiež Nemci. Do tej istej skupiny patrí aj taliansky výrobca superšportov Lamborghini. Jeho hlavný rival Ferrari je zase výkladnou skriňou už spomínanej skupiny Stellantis. A keďže každá automobilka sa snaží odhryznúť si čo najviac z trhového koláča, postupne sa fenoménom stalo aj zdieľanie či presnejšie povedané rebrandovanie konkurenčných modelov. Ako skvelý príklad tu poslúžia prakticky všetky ľahké úžitkové vozidlá, ktoré sa v mnohých prípadoch vzájomne odlišujú len fabrickými logami. Automobilky si takýmto spôsobom uľahčujú vstup do nových segmentov, kde by bol ich samostatný technologický vývoj veľmi drahý a zároveň zdĺhavý. Nie všetky takéto, na prvý pohľad jednoduché rebrandy, ale automaticky skončia úspechom. Dôkazom toho je aj náš nasledujúci prehľad menej známych rebrandovaných modelov, ktoré veľkú dieru do sveta nikdy neurobili.
ASTON MARTIN CYGNET inšpirácia v TOYOTA IQ
Obdobná motivácia zdieľania už osvedčenej techniky namiesto jej drahého vývoja platí pri boji s flotilovými emisnými limitmi. Presne z tohto dôvodu uzrel svetlo sveta na prvý pohľad šialený a pravdepodobne aj najbizarnejší Aston Martin v histórii. Britský výrobca športovo – luxusných modelov v roku 2011 predstavil novinku s označením Cygnet. Mestské mini s logami Aston Martin po konštrukčnej a technickej stránke vychádzala z inak geniálne navrhnutého modelu Toyota iQ. Prioritným zaradením Cygnetu do portfólia Aston Martin bolo zníženie emisií celej automobilky, ktorému výkonné superšporty s motormi V8 a V12 príliš nepomáhali. Že to ale aj tak nedáva žiadny zmysel? Marketingoví mágovia značky Aston Martin mali na to v prvotnej fáze úplne iný názor. Podľa automobilky bol Cygnet určený pre veľmi bohatých mešťanov, ktorí sa už z princípu chcú voziť v malom aute, no stále čakajú na niečo luxusné, čo v tejto kategórii chýba. Nalinkovaná taktika „prekvapujúco“ zlyhala. Z modelu Aston Martin Cygnet, ktorý mimochodom poháňal benzínový atmosféricky 4-valec o objeme 1,3 litra s výkonom 98 koní, sa stal veľmi rýchlo predajným prepadákom. Vo významnej miere sa pod tento fakt podpísala aj dobová cenovka, ktorá presahovala 50-tísích eur. Počas asi tri roky trvajúcej produkcie sa z modelu Aston Martin Cygnet vyrobilo menej ako 300 kusov. Ambíciou bol pritom minimálny počet 4-tisíc kusov. Paradoxom je, že kontroverzný model si, vzhľadom na svoju exkluzivitu, drží minimálne rovnakú cenu i dnes aj ako „jazdenka“.
MERCEDES-BENZ X inšpirácia v NISSAN NAVARA
Mercedes-Benz má vo svojom portfóliu okrem luxusne orientovaných osobných modelov aj širokú škálu úžitkových modelov na čele s nákladiakmi a autobusmi. Ak trojcípej hviezde v portfóliu niečo v minulosti chýbalo, tak to bol úžitkový pick-up. Nemci tento problém „vyriešili“ v roku 2017 debutom úplne novej triedy X. Ako sa ukázalo neskôr, principiálnym problémom pre väčšinu bol v tomto prípade základ v podobe inak obľúbeného a úspešného modelu Nissan Navara. Aj napriek mnohým úpravám, na čele s citeľne luxusnejším interiérom v štýle osobných modelov Mercedes Benz, zákazníci triedu X neprijali tak, ako si to v Stuttgarte predstavovali. Prvý pick-up s logom trocípej hviezdy neskôr nezachránilo ani rozšírenie palety pohonných jednotiek o silnú vznetovú motorizáciu V6, ktorú Navara v ponuke nemala. Sumárne globálne predaje ani s prispením ambicióznej cenovky v porovnaní s originálom tak nikdy nenaplnili pôvodné očakávania. Výsledkom bolo, že už po približne dvoch rokoch produkcie trieda X z portfólia značky Mercedes-Benz vypadla. Zaujímavosťou je, že na rovnakom recepte preoblečeného modelu Nissan Navara si okrem Mercedesu vylámal zuby aj Renault so svojím pick-upom Alaskan. Ani z neho sa, na rozdiel od japonského originálu, taktiež nikdy nestal predajný hit.
OPEL SPEEDSTER inšpirácia v LOTUS ELISE
Nemecký blesk má s výrobou rebrandovaných modelov pod svojím materským logom z historického hľadiska reálne bohaté skúsenosti. Kým niektoré takého spolupráce, napríklad v segmente offroadov, vyšlil na výbornú, z iných sa stal skôr prepadák. Britskú značku Lotus, špecializujúcu sa na výrobu ľahkých a skvele ovládateľných športiakov, netreba nikomu špeciálne predstavovať. Komerčne úspešný model Elise túto automobilku začiatkom milénia dokonca zachránil pred krachom. Vďaka spolupráci značiek Lotus a Opel/Vauxhall sa rozhodli svoju dobovú skladbu modelov oživiť aj Nemci. V roku 2000 debutovala veľká chuťovka s bleskom v znaku, ktorou bol Opel Speedster. V Rüsselsheime síce využili svoj ostrý dizajn s množstvom atraktívnych hrán, no v princípe šlo stále o prezlečený Lotus Elise, ktorý sa vyrábal na rovnakej linke v anglickom Norfolku. Aj keď Opel nemal od športového modelu z hľadiska odbytu prehnané očakávania, z modelu Speedster sa za necelých päť rokov produkcie predalo len niečo viac ako 7-tisíc kusov. Speedster tak za svojím anglickým súrodencom pomerne výrazne zaostal. Dnes ide aj v tomto prípade o veľmi žiadaný artikel so zberateľským potenciálom. Originál s logom Lotus vydržal vo výrobe až do roku 2011.
SAAB 9-2X inšpirácia v SUBARU IMPREZA
Legendárna švédska automobilka Saab je už dnes, žiaľ, len automobilovou históriou. Svoje posledné, ako tak úspešné obdobie zažila táto slávna značka pod krídlami koncernu GM. Američania mali so Saabom veľké ambície. Málokto vie, že pôvodné severské portfólio modelov rozšíril v roku 2003 napríklad aj SUV model Saab 9-7X, čo bol „len“ rebrandovaný Chevrolet TrailBlazer vytiahnutý z košiara GM. Daný model, aj napriek zvláštnemu pôvodu, nemožno na pomery značky označiť ako vyslovený prepadák. O niečo horšie bol ale na tom súbežne produkovaný model Saab 9-2X. Kompaktný hatchback bol, aj napriek mierne upravenému dizajnu a luxusnejšiemu interiéru, „len“ rebrandovaným modelom Subaru Impreza. Dvere k japonskej technike Švédom otvoril vtedy 20-percentný podiel koncernu GM v automobilke Subaru. Aj napriek veľmi sľubným technickým základom, vrátane pre Subaru typických plochých motorizácii typu boxer a pohonu všetkých kolies, sa z modelu Saab 9-2X nikdy nestal predajný hit. Model, ktorý dostal výstižnú prezývku Saabaru nedokázalo zachrániť ani umiestnenie na americkom trhu, od ktorého mala automobilka veľké očakávania. Za približne dva roky výroby sa z modelu Saab 9-2X predalo len niečo málo vyše 10-tisíc kusov.
VOLKSWAGEN ROUTAN inšpirácia v CHRYSLER VOYAGER
Ďalším dobrým dôvodom na automobilový rebranding je rýchle a efektívne vyplnenie trhového podielu konceptom modelu, ktorý zákazníci najviac milujú v tej či onej časti sveta. Značka Volkswagen je známa prispôsobovaním svojho modelového portfólia konkrétnym zemepisným šírkam aj dnes. Minivany, u nás v minulosti známe ako veľké MPV, milujú za veľkou mlákou spolu s pick-upmi dodnes. Značke Volkswagen obdobný model na americkom trhu v čase najväčšieho boomu veľkých MPV chýbal. V roku 2008 sa Nemci daný problém pokúsili vyriešiť úplne novým modelom Routan. Volkswagen sa pri jeho vzniku dohodol s koncernom Chrysler na výrobe rebrandovananého modelu, ktorý kopíroval extrémne populárne dvojičky minivanov Chrysler Voyager a Dodge Grand Caravan. Aj napriek osvedčenému receptu Volkswagen Routan amerických zákazníkov nezaujal a nikdy sa masovo nepresadil. Routan pritom poháňala až trojica adekvátnych 6-valcov. Najväčším problémom Routanu bol, okrem faktoru domáceho lokálpatriotizmu, pravdepodobne o približne 7-tisích dolárov vyššia cenovka, než za akú sa predávali jeho americkí pokrvní bratia. Výroba modelu VW Routan bola oficiálne ukončená v roku 2012. Celkovo sa z neho za približne štyri roky predalo necelých 61-tisíc kusov.
