Samozrejme, hovoríme o extrémnej a málo pravdepodobnej situácii, ktorá však poukazuje na to, akí sme v tomto smere zraniteľní.
Na našej najbližšej hviezde totiž dochádza k erupciám slnečnej hmoty, ktorej miliardy ton sa následne uvoľňujú do vesmíru. Deje sa to v závislosti od jej aktivity a fázy slnečného cyklu, ktorý trvá zhruba jedenásť rokov. Tento jav sa označuje ako výron koronálnej hmoty (používa sa aj skratka CME z anglických slov coronal mass ejection) a pokiaľ na svojej ceste zasiahne Zem a zároveň je dostatočne masívny, mohol by, okrem iného, znemožniť komunikáciu s družicami, vyradiť z prevádzky elektrickú sieť či znefunkčniť dodávku mnohých tovarov a služieb. „Výron koronálnej hmoty je tvorený hmotou v ionizovanom stave. V prípade interakcie CME s technologickými zariadeniami na Zemi tak môže dôjsť k indukovaniu takých napätí na týchto zariadeniach, že to môže viesť k ich zničeniu. V prípade štandardných CME sú ohrozené najmä veľké zariadenia ako vysokonapäťové rozvodné systémy, rozsiahle plynové potrubia alebo satelity na obežnej dráhe. Bežné zariadenia a elektronika v domácnosti sú relatívne v bezpečí,“ vyjadril sa pre BREAK riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied Peter Gömöry, ktorý je zároveň aj vedúcim oddelenia fyziky Slnka.
„Znefunkčnenie je spôsobené tým, že v dôsledku elektromagnetickej indukcie sa na zasiahnutých prístrojoch naindukuje príliš veľké napätie. To následne môže spôsobiť poruchu na vysokonapäťových rozvodových systémoch a aj v slaboprúdových zariadeniach, pričom hovoríme o tých, ktoré sú nainštalované na satelitoch na obežnej dráhe. Preto sú satelity v prípade výronu koronálnej hmoty v ohrození. Slaboprúdové zariadenia v elektronike dennej potreby dole na Zemi sú viac-menej chránené,“ približuje Peter Gömöry.
Sme závislí od elektroniky
Aj keď výron koronálnej hmoty zasiahne Zem len ojedinele a nepostihne naraz celú planétu, región priamo zasiahnutý daným CME má značné dôsledky na spoločnosť. V marci 1989 došlo k výpadku elektrickej energie v kanadskej provincii Québec, ktorý bol spôsobený ešte relatívne malým výronom slnečnej hmoty. Problémy vtedy hlásil aj americký raketoplán Discovery, ktorý bol práve na jednej zo svojich misií na obežnej dráhe Zeme. Mnohí ľudia v prvom momente prepadli panike, že došlo k útoku jadrovou zbraňou, keďže susedné USA a Sovietsky zväz boli vtedy ešte stále v studenej vojne.
Najväčšou zaznamenanou slnečnou búrkou v modernej histórii je tzv. Carringtonova udalosť z roku 1859, počas ktorej bola z prevádzky vyradená telegrafná sieť v Európe a v USA. Telegrafné zariadenia vtedy začali z ničoho nič horieť, ich operátori dostávali elektrické šoky, zo stožiarov sa iskrilo a telegrafy, ktoré boli vypnuté sa vplyvom naindukovaného napätia samé aktivovali. Ľudstvo pritom v tom období ešte nebolo tak závislé od elektriny a elektroniky ako je tomu dnes. Takže vplyv podobne masívneho výronu by na súčasnú civilizáciu bol niekoľkonásobne vyšší. „Ak by sa opakovala podobná situácia ako v prípade tzv. Carringtonovej erupcie, tak by nebolo vylúčené, že poškodené by mohli byť aj zariadenia v domácnosti. Je to však zatiaľ len špekulácia, pretože s tak extrémnym javom ako bola Carringtonova erupcia nemáme skúsenosť. Keďže ale vtedy došlo k fyzickému zničeniu telegrafov, je možné očakávať, že by mohlo dôjsť aj k nenávratnému poškodeniu elektroniky dennej potreby.“ Zasiahnuté by zároveň boli aj veľké spoločnosti a služby ako e-mail, sociálne siete, telefónne spojenie alebo bankové služby.
„Zariadenia takýchto spoločností sú nepochybne chránené prinajmenšom prepäťovými systémami. Dáta alebo služby takýchto spoločností teda nie sú v priamom ohrození. Skôr by som očakával, že sa stane niečo podobné ako v prípade Québecu, a teda, že by mohla zhorieť dôležitá trafostanica a bez prúdu by mohlo zostať relatívne veľké územie. Dnes si pritom bez prúdu v podstate nevieme ani upiecť chleba. Ak by poškodenie bolo masívne a opravy infraštruktúry by trvali, povedzme, pár dní, mohlo by to dopadnúť zle. V súčasnosti si vieme len ťažko predstaviť, že by na väčšom území nebol elektrický prúd napríklad 4 či 5 dní. Po obnovení dodávok by ale telefóny, bankomaty a podobné služby znova fungovali. Samozrejme, opäť sa dá teoretizovať, čo by sa stalo, ak by Zem čelila javu s podobnou intenzitou, ako bola Carringtonova erupcia,“ podotýka riaditeľ Astronomického ústavu Slovenskej akadémie vied.
Dostaneme varovanie priamo od Slnka
Našťastie, na druhej strane vďaka vedeckému pokroku nie sme vydaní Slnku úplne napospas a ľudí je možné s určitým predstihom o výrone CME varovať a na takúto udalosť sa pripraviť. „O erupcii na Slnku vieme do ôsmich minút. To je čas potrebný na to, aby k nám doleteli fotóny vyprodukované počas erupcie. Uvoľnená hmota, ktorá tvorí CME, sa ale pohybuje s oveľa menšou rýchlosťou ako svetlo. Rýchle CME zasiahnu Zem s časovým oneskorením 17 – 18 hodín. V prípade pomalých CME je to až na úrovni dňa, dňa a pol. Je teda dosť času na prípravu. V prípade, ak hrozí nejaká väčšia geomagnetická búrka spôsobená CME, opatrenia sa robia zväčša na veľkých zariadeniach, ako sú transformačné stanice a podobne. Pre zariadenia v domácnosti reálne nehrozí väčšie nebezpečenstvo. Skôr vám televízor „zhorí“ kvôli zásahu bleskom, nie kvôli slnečnej CME,“ dodáva Peter Gömöry.
Mohlo by vás zaujať:
Ktorá planéta je najbližšie k Zemi?
5 mýtov a faktov o ultrafialovom žiarení
Takýto astronomický objav sa nestáva často
