Prince, si cudzinec, ktorý sa úspešne etabloval na Slovensku. Máš za sebou veľmi zaujímavý príbeh. Prezraď nám, odkiaľ pochádzaš a čomu si sa venoval vo svojej domovskej krajine?
Volám sa Samuel Prince a aj keď si mnoho ľudí myslí, že moje krstné meno je Samuel a častokrát ma volajú Samo, moje krstné meno je Prince. Takže ak na mňa niekto na ulici zavolá Samo, vopred sa ospravedlňujem, že nebudem reagovať. Som tretie dieťa, ale prvý syn, zo štyroch detí. Môj otec veľmi túžil po synovi, ale dvakrát mu to nevyšlo. Keď som sa narodil, rodičia mi dali meno Prince, čo hovorí za všetko. Vyrastal som v Lagose v Nigérii, kde je populácia viac ako 20-miliónov ľudí. Je to naozaj preplnené mesto. Najmä keď to porovnám so Slovenskom, tak všetci Slováci sú v podstate moji susedia. Odmalička som sa venoval atletike. Môj otec miloval šport a aj mňa k nemu priviedol.
V Nigérii si bol aktívny futbalista a tiež úspešný model. Vieme, že si nafotil kampaň pre športovú značku Nike do slávneho Vouge Africa, ako si na túto skúsenosť spomínaš?
Áno, aktívne som hral v Lagose futbal. Všetok môj voľný čas som trávil na národnom štadióne a na ulici, kde sme ho hrali tiež. Raz mi zavolal môj kamarát, že má pozvánku na casting, v ktorom hľadali atlétov pre nejakú kampaň. Mal som prísť v konkrétnom športovom tričku, ktoré som ale nemal. Tak som si povedal, nechám to tak, na čo tam pôjdem, keď túto požiadavku nespĺňam. Na poslednú chvíľu som sa rozhodol predsa len ísť, tričko – netričko. Musím povedať, že v tej chvíli som bol naozaj šťastný, že som veľmi rýchly bežec, pretože som tam na poslednú chvíľu doslova dobehol. Ukázalo sa, že ide o kampaň celosvetovej značky Nike pre Vogue Africa. Mal som šťastie, že som bol jedným z vybraných modelov, nakoľko uchádzačov bolo naozaj veľa. Po tejto skúsenosti som si povedal, že si nenechám ujsť žiadnu príležitosť, pretože nikdy neviete, kde na vás čaká šťastie.
Ako funguje futbal v Afrike a konkrétne v Nigérii, v porovnaní s Európou a európskymi klubmi? A ako si sa dostal do slovenského futbalového klubu?
Futbal je v Nigérii úplne iný. Nielen z pohľadu organizácie klubov, ale aj v tréningovom procese. Futbalisti sú v Nigérii trénovaní najmä na rýchlosť a silu. V Európe je to viac o taktike. A aj keď sa tréneri snažia priniesť stratégiu a taktiku do nigérijských klubov, so štandardom európskeho futbalu sa to nedá porovnať. A ako som sa dostal na Slovensko? Pripravenosť sa stretla s príležitosťou. Mal som viacero možností ísť na trial do rôznych európskych a ázijských krajín, pretože agenti stále hľadajú talenty. Dostal som možnosť hrať futbal na Slovensku, a tak som sa rozhodol to
vyskúšať.
Spomenul si, že sa tvoj život úplne zmenil v roku 2018, keď si prišiel na Slovensko. Aké to pre teba bolo a ako si vnímal našu krajinu?
Pricestoval som v októbri 2018 a vhupol som rovno do úplne iného počasia, než na aké som bol zvyknutý. To je vlastne aj odpoveď na vašu otázku. Prvá zima v Bratislave bola naozaj náročná, najmä ak to porovnám s terajšou zimou. Hrali sme futbal na snehu, ľade a moje telo bolo zmätené. Doma som chlad cítil iba vtedy, keď som si chcel vybrať niečo z mrazničky. Takže moje telo sa čudovalo, prečo tú mrazničku konečne nezavriem. Na Slovensku, a celkovo v Európe, sa mi páči, ako je všetko zorganizované. To sa o Nigérii nedá úplne povedať. Tam je to viac o spontánnosti, príležitosti či privilégiách privilégiách. Obdivoval som napríklad, ako sa ľudia dokážu podvoliť semaforom. V Nigérii sú semafory pre vodičov viac menej iba možnosť alebo ako domáci hovoria, na dekoráciu dopravy.
Tvoje kroky na Slovensku viedli od aktívneho futbalu k trénerstvu fitness a v poslednom čase k pilates na stroji reformer. Aká bola tvoja cesta za úspechom?
Fitnessu som sa začal venovať vďaka môjmu kamarátovi z Mexika, ktorý obdivoval moju stavbu tela a požiadal ma, aby som mu pomohol takto vyzerať. Povedal som mu: „Nebudeš vyzerať ako ja, ale budeš vyzerať dobre.“ Začali sme spolu aktívne trénovať. Po jeho úspešnej 3-mesačnej transformácii sa ho kamaráti pýtali, čo sa stalo, že tak skvelo vyzerá. Stala sa z toho reťazová reakcia, viac a viac ľudí chcelo so mnou trénovať a prejsť zmenou. Vedel som, že ak mám byť zodpovedný za iných ľudí, potrebujem viac znalostí a dať odbornú pečiatku svojim vedomostiam a skúsenostiam. V tom čase som získal viacero certifikátov, vďaka ktorým som sa mohol fitness trénerstvu venovať oficiálne. Chcel som sa však posunúť ďalej a vedomosti si rozširovať. Vesmír to opäť zariadil a ja som začal objavovať krásu pilatesu na reformeri a aj to, aký dôležitý je pre profesionálnych atlétov. Spojiť ho s fitnessom je jedinečná kombinácia. Práve som úspešne ukončil americkú certifikáciu a stal som sa jedným z mála mužov, určite však jediným černochom na Slovensku, ktorí sa pilates reformeru venujú na profesionálnej úrovni.
Si atlét, vidíš budúcnosť v pilates reformeri?
Áno, jednoznačne. Pilates je veľké „áno“ pre každého profesionálneho i amatérskeho športovca. Je bezpečnou a efektívnou metódou rehabilitácie a cvičenia. Zameriava sa nielen na veľké svaly, ako napríklad pri cvičení v posilňovni, ale precvičí aj tie najmenšie, o ktorých ani neviete, že ich máte. Chcel by som sa mu naďalej venovať a prinášať ho čo najväčšiemu počtu ľudí, lebo im vie naozaj pomôcť.
Meníš teda ľuďom na Slovensku životy. Ako vnímaš ich odhodlanie a vytrvalosť pri zmene? Prezraď nám, ktorú slávnu slovenskú osobnosť si mal možnosť trénovať?
Nepovedal by som, že iba Slováci, ale ľudia všeobecne, chcú vyzerať dobre, ale práca, ktorá je za tým, nie je jednoduchá. Nie každý má nastavenú myseľ na to, aby začal a vytrval na ceste k zmene. Mal som klientov, ktorí sa ma na prvom tréningu pýtali, kedy môžu mať prvý „cheat day“. Vtedy im poviem, že raz príde čas, keď budú môcť jesť čokoľvek, čo chcú a budú vyzerať dobre. Počas môjho pôsobenia som trénoval mnohých známych ľudí, ale ja rád držím informácie o klientoch v diskrétnosti. Momentálne trénujem niekoľko prvoligových futbalistov na Slovensku a v zahraničí, ale pre mňa je dôležitý človek, nie jeho práca či pôsobenie a popularita.
Čo špeciálne ponúkaš svojim klientom a čo ťa odlišuje od iných vychytených osobných trénerov?
Viem hovoriť iba za seba. Myslím, že najdôležitejšia vlastnosť dobrého trénera je empatia. Mal by pochopiť, že každý je na inej tréningovej úrovni, ale aj to, že každý si nesie svoj príbeh, problémy, radosti, starosti a dôvody, prečo chce vyzerať dobre. Fitness tréner to musí vedieť prečítať a prispôsobiť sa tomu. Jednoducho „go with the flow“.
Stretol si sa na Slovensku s rasizmom alebo inou formou diskriminácie?
Možno som z tých šťastných, čo môžu povedať, že sa s rasizmom v bežnom živote nestretli. Myslím, že je to aj vďaka mojej osobnosti. Vždy sa snažím byť usmiaty a zanechať v ľuďoch pozitívny pocit. A ako to vyhodnotia oni, už je na nich. Naopak, vo futbale nikomu nezáleží na tvojej osobnosti, na trávniku si pre svojho súpera nepriateľ. Takže musíš ustáť akúkoľvek situáciu. A najlepšie je, keď si protihráči myslia, že nerozumieš, čo po slovensky hovoria.
Precestoval si kus sveta. Ako sa ti páčia Slovenky, o ktorých sa tvrdí, že sú jedny z najkrajších žien na svete?
Krásne ženy nájdete po celom svete. Čo ma ale fascinuje na európskych ženách, a teda aj Slovenkách, je farba ich očí. Pretože taká paleta v Nigérii neexistuje.
Aké sú tvoje sny a budúcnosť na Slovensku?
Budete potrebovať slnečné okuliare, pretože vidím veľmi jasnú budúcnosť. Ako všetci vieme, budúcnosť sa buduje na tom, čo robíme dnes. Verím, že dokážem ponúknuť veľa a tvrdo na tom pracujem každý deň. To je môj splnený sen.
VIZITKA
Celé meno: Samuel Prince.
Prezývka: „Bráško“.
Vek: 27
Miesto narodenia: Lagos, Nigéria.
Miesto, kde aktuálne žiješ a pôsobíš: Bratislava.
Povolanie/Biznis: osobný tréner fitness, tréner pilates reformer.
Záujmy: tanec, hudba.
Sny a ciele: Mojím cieľom je vďaka vedomostiam čo najviac pomáhať ľuďom.
DOTAZNÍK
Najobľúbenejšie slovenské jedlo: Sviečková.
Obľúbená slovenská športovkyňa: Dominika Cibulková.
Najkrajšie miesto na Slovensku: Vysoké Tatry.
Najobľúbenejšia vec na Slovensku: Sneh.
Najobľúbenejšia slovenská veta: Som hladný.
