Ovládnutie vzdušného priestoru za účelom realizácie strategických operácií bolo jedným z hlavných cieľov generálov, prinajmenšom, od čias druhej svetovej vojny. Až v novom miléniu ale začali v snahe o dosiahnutie tohto zámeru výraznejšie pomáhať bojové bezpilotné lietadlá (z anglického „unmanned combat aerial vehicle“, skrátene UCAV).
Piloti v neohrození
Prvé lastovičky v podobe rádiom ovládaných lietadiel sa objavili dokonca už v prvej svetovej vojne, ale trvalo desiatky rokov, kým technológie dospeli do štádia, kedy bolo možné nasadiť UCAV naozaj efektívne. Do značnej miery za to mohla zmena vojnovej paradigmy. Zatiaľ čo počas druhej svetovej vojny hovoril Churchill o „víťazstve za každú cenu“, po ukončení studenej vojny už najmä západným štátom išlo o minimalizáciu strát vojakov. Verejnosť (najmä americká) totiž rakvy s vlajkami vnímala oveľa citlivejšie, a to najmä v dôsledku mierového hnutia spojeného s Vietnamskou vojnou.
So stratami na životoch ide ruka v ruke aj fakt, že mnohé moderné konflikty už v mnohom nepripomínajú tie predošlé. Čoraz väčšou hrozbou než národné štáty a vojaci v uniformách (hoci sa to možno vzhľadom na situáciu na Ukrajine nezdá) sa stávajú nadnárodné teroristické organizácie typu ISIS. A tie nemajú vždy jasne uniformou odlíšených členov. Práve naopak, často sa maskujú ako civilisti, sú však ozbrojení a pripravení spôsobiť nepriateľovi nemalé škody. Vojaci majú s odhaľovaním takýchto hrozieb problémy, vystavujú sa tým značnému riziku a v rámci rýchlej a nesprávnej identifikácie cieľa neraz zabíjajú ozajstných civilistov. UCAV tieto problémy do značnej miery eliminuje, keďže na potvrdenie pravosti cieľa má oveľa dlhší čas. Ani bojové bezpilotné lietadlá ale nie sú neomylné (keďže ich pomáhajú riadiť omylní ľudia), a tak občas útočia aj na nevinných. Najnovší podobný incident sa udial v auguste 2020, keď Američania dronom zabili desať civilistov v Kábule.
Turecké drony na Ukrajine
No a v neposlednom rade je tu cena. Americký dron General Atomics MQ-1 Predator, ktorého ikonický tvar sa stal jedným zo symbolov vojny v Iraku, stál na prelome tisícročí okolo päť miliónov eur. Len pre porovnanie, cena stíhačky F-22 je asi 220 miliónov eur (hoci porovnávať tieto dva stroje z hľadiska využitia je nemožné). Predator bol teda pomerne postrádateľný, ale dnes už ho Američania nevyužívajú. Má nasledovníka v podobe stroja MQ-9 Reaper, ten ale stojí 30 miliónov eur. A to nie je zanedbateľná suma, najmä v prípade, že vám nejaký zničia, ako sa to podarilo jemenským Hútiom v roku 2019. Tí zostrelili až dva americké drony. Turecké bezpilotné lietadlo Baykar Bayraktar TB2 je v porovnaní s Reaperom pomerne lacné. Ukrajinci kúpili v roku 2019 šesť takýchto dronov, vrátane výzbroje, za 69 miliónov eur. V roku 2021 mal ich počet vzrásť o ďalších šesť a ako sa ukazuje, išlo o dobrú investíciu. Ukrajinské UCAV-y totiž spôsobujú ruským obrneným vozidlám značné škody.
Obeťou aj generál
A ako vlastne misia bojového bezpilotného lietadla vyzerá? Vezmite si napríklad MQ-9 Reaper niekde v strednej Ázii. Stojí na leteckej základni, kde sa oň stará tím technikov. Keď velenie rozhodne o začatí misie, pilot v Nevade spustí počítač a začne ovládať UCAV vzdialené tisíce kilometrov. Stroj sa dokáže vo vzduchu udržať 27 hodín, počas ktorých monitoruje zem pod sebou sofistikovaným systémom senzorov. Keď sa podarí identifikovať cieľ, pilot môže využiť buď rakety Hellfire, alebo bombu navádzanú systémom GPS. Takto Američania zabili aj iránskeho generála Kásema Solejmáního v januári 2020. Bojové bezpilotné lietadlá ale majú aj svoje chyby a čaká ich ešte dlhý vývoj. Zatiaľ sú zraniteľnejšie než stroje s pilotmi, čo však do značnej miery neguje ich nižšia obstarávacia cena. Aj výcvik pilota dronu je lacnejší než tréning štandardného letca, a to asi osemkrát. Nejde však iba o technické nedostatky, UCAV-y vyvolávajú aj množstvo morálnych a etických otázok. V budúcnosti ich totiž bude do čoraz väčšej miery ovládať umelá inteligencia, a tak je namieste otázka, či bude stroj schopný aspoň základnej empatie, alebo preň naopak civilné obete nebudú prekážkou v dosiahnutí cieľa. Je síce pravdepodobné, že povestný prst na spúšti bude mať stále človek, vysoká miera autonómie umelej inteligencie by však mohla znamenať, že stroj sa vzprieči rozkazom.
Budú vojny častejšie?
Otázny je aj vplyv na psychiku toho, kto dronom útočí. UCAV sa dokáže nad cieľom vznášať hodiny v snahe o jeho presnú identifikáciu Nevybuduje si pilot za ten čas k cieľu vzťah? A aký vplyv naňho bude mať, keď dotyčného raketou alebo bombou odpraví na druhý svet? Klasickí letci takéto problémy riešiť nemusia, ich kontakt s cieľom trvá veľmi krátko. Na druhej strane, operátori dronov zabíjajú z druhého konca zemegule. Nie je pre nich jednoduchšie stlačiť spúšť, hoci aj v prípade, že si nie sú istí, či majú v zameriavači legitímny cieľ? To všetko sú oprávnené otázky, ktoré si kladie nielen verejnosť. No a napokon: nebude vďaka bojovým bezpilotným lietadlám jednoduchšie začínať vojny? Bez strát na životoch bude záujem o zahraničné konflikty mocností na strane domovskej verejnosti oveľa menší, než keby v televízii videli, ako sa domov vracajú mŕtvoly v uniformách. Nezáujem verejnosti v spojení s nižšími nákladmi na vedenie konfliktu môže vyústiť práve do zvýšeného počtu vojenských konfliktov. Bojové bezpilotné lietadlá dnes ukazujú svoju silu nielen na Ukrajine. Len budúcnosť ukáže, ako dokáže technologický vývoj zvýšiť ich efektivitu a zároveň zabrániť tomu, aby umelá inteligencia získala nad týmito strojmi plnú kontrolu.
Radioplane OQ-3: Išlo o jeden z prvých masovo vyrábaných dronov v USA. Vzniklo vyše deväť tisíc kusov a armáda ho počas druhej svetovej vojny používal a ako cvičný terč .
K téme:
Bayraktar TB2: Zabijak obrnenej techniky
Bezpilotný dron bude tankovať americké stíhačky
Nové špionážne drony sa nechali inšpirovať prírodou
