Len pre otrlých: Najdrsnejšie telesné modifikácie

Niektoré domorodé kmene ale praktizujú telesné modifikácie, ktoré sú podstatne drsnejšie.

10. Štuple v nose
Mladé ženy s takýmito „ozdobami“ už dnes v kmeni Apataniov, ktorý obýva indický štát Arúnačalpradéš, nenájdete. Praktizovanie rituálu, pri ktorom sa dievčatám a ženám postupne do dier v nose vkladali čoraz väčšie štuple, sa skončilo v 70. rokoch 20. storočia, mnohé staršie ročníky ich ale stále majú. Vkladanie štupľov do nosa navyše sprevádzalo aj tetovanie tváre. Vystopovať pôvod tejto praktiky je ťažké, keďže kmeň nemá písanú históriu a tradície si predáva ústne. Predpokladá sa, že vznikla v dobách, keď sa medzi kmeňmi kradli ženy. Štuple mali zrejme urobiť ženy Apataniov menej atraktívne pre rivalov z iných kmeňov. Časy sú však oveľa pokojnejšie a dievčatá už nič podobné podstupovať nemusia.

9. Rezanie prstov
Rezanie prstov si najčastejšie spájame s japonskou jakuzou, ktorej členovia preukazujú ľútosť nad previnením tak, že si odseknú časť malíčka. Podobné praktiky sa ale vyskytujú aj v iných častiach sveta a do extrému ich priviedli v kmeni Dani na Novej Guinei. Keď žene zomrie milovaný príbuzný, odreže si hornú časť prsta v rituáli zvanom Ikipalin. Vraj sa tak vyjadruje smútok a žiaľ za zosnulým. Žena si najprv prst pevne obviaže motúzom, aby znecitlivel, no a následne začne rezať. Niektoré dokonca odhryznú časti prstov aj malým deťom, aby ich zapojili do rituálu. Hoci indonézska vláda Ikipalin zakázala, kmeň Dani ho praktizuje aj naďalej. Žije totiž v tak nedostupných častiach ostrova, že vymáhanie zákona je tu takpovediac nemožné.

8. Predlžovanie krku
Dievčatá z mjanmarského kmeňa Kayan začínajú nosiť ťažké mosadzné kruhy okolo krku už vo veku päť rokov. Postupom času pridávajú stále viac kruhov a vytvárajú tak ilúziu dlhého krku. V skutočnosti sa krk nepredlžuje, to sa len kľúčne kosti tlačia smerom nadol a zmenšuje sa hrudný kôš. Dospelá žena môže nosiť až 25 kruhov a hoci ich odstránenie je možné, treba ho robiť odborne a precízne, inak to môže dotyčnú stáť život. Ide o zdĺhavý proces, ktorý ženy podstupujú iba výnimočne, napríklad, kvôli lekárskym prehliadkam. A prečo vlastne absolvujú rituál nasadzovania kruhov? Tvrdia, že sú tak atraktívnejšie pre svojich manželov, mnohé z nich však žartom dodávajú, že ide zároveň aj o výbornú ochranu pred tigrami.

7. Naťahovanie pier
Tunely v ušiach začínajú byť čoraz častejším fenoménom aj v našich končinách, avšak v niektorých afrických kmeňoch by nešlo o nič nezvyčajné. Napríklad, etiópski Mursiovia zašli oveľa ďalej a vkladajú si kruhové pláty, či už s dierou, alebo bez nej, do pier. Podobne ako v predchádzajúcich prípadoch, aj na tomto rituáli sa zúčastňujú iba ženy. Najbolestivejšie je podľa nich vkladanie prvého kruhu, bezbolestné však rozhodne nie sú ani neskoršie výmeny „tácok“ za väčšie. Kruhové platne sa vyrábajú z dreva alebo hliny a čím väčšiu žena nosí, tým je vraj významnejšia. Celkom znepokojujúcim faktom je, že keď platňa dosiahne istý kritický priemer, nositeľke musia vytrhnúť dva až štyri predné zuby. Naťahovanie pier dnes praktizujú najmä Mursiovia, ale v minulosti sa nezávisle na sebe objavilo aj vo viacerých iných regiónoch.

6. Leblouh
Zatiaľ, čo vo väčšine kútov sveta sa za príťažlivú považuje skôr štíhlosť, niekde je to presne naopak. Nadváhu či dokonca morbídnu obezitu považujú niektoré kmene v severozápadnej Afrike za znak bohatstva, a tak od útleho veku doslova násilím vykrmujú dievčatá. Už vo veku piatich rokov vodia rodičia svoje dcéry k starším ženám, ktoré fungujú ako kŕmiteľky. Dievčatá denne príjmu niekedy až 15-tisíc kalórií a keď odmietajú jesť, kŕmiteľky ich bijú. Šesťročné dievča musí, napríklad, denne vypiť asi 20 litrov ťavieho mlieka a zjesť dve kilá pšenovej kaše zmiešanej s približne 500 gramami masla. To všetko preto, aby neskôr našlo „lepšieho“ a bohatšieho manžela. V minulosti sa leblouh praktizoval okrem iného aj tuniskými židmi a dodnes musia túto praktiku znášať mnohé dievčatá v Mauretánii.

5. Brúsenie zubov
O kmeni Bagobov na juhu Filipín sa traduje, že do oblasti priniesli hinduizmus. Dnes sú ale jeho členovia známejší skôr tradičným spôsobom života a dodržiavaním rôznych zvláštnych tradícií a rituálov. Medzi ne patrí aj brúsenie a začierňovanie zubov. Keď dievča dosiahne pubertu, musí sa zahryznúť do palice a iný človek mu postupne obrúsi všetky zuby a na dôvažok ich ešte začierni. Kým sa rituál nedokončí, dotyčná nesmie jesť ani piť. Brúsenie zubov sa taktiež praktizovalo vo viacerých častiach Afriky, kde plnilo funkciu akéhosi obradného vstupu do dospelosti. Na Bali zasa existuje rituál zvaný Potong gigi, pri ktorom sa tínedžerom zabrusujú očné zuby naplocho. Verí sa, že ostrými očnými zubami pripomína človek zviera a ich zbrúsenie zabezpečí, že bude mať pokojnejšiu a „ľudskejšiu“ povahu.

4. Zväzovanie nôh
Už koncom 10. storočia sa v Číne udomácnila praktika, ktorú sa podarilo zastaviť až o tisícročie neskôr. Jej výsledkom boli takzvané „lotosové nohy“, ktoré sa vnímali ako krásne. V skutočnosti sa ženy podstupovaním zväzovania nôh mrzačili. Proces prebiehal tak, že si dotyčná najprv dlho namáčala nohy v teplej vode. Následne jej ostrihali nechty a chodidlá vymasírovali a naolejovali. Zatiaľ to znie príjemne, však? Ďalším krokom však bolo zlomenie všetkých prstov s výnimkou palcov. Chodidlá sa vyformovali do tvaru trojuholníka a zviazali tri metre dlhými pruhmi hodvábnej látky. Postup sa potom opakoval celé roky, až kým chodidlá nenadobudli požadovaný tvar. Spočiatku sa takto „skrášľovali“ iba ženy z vyšších vrstiev, neskôr sa ale zväzovanie nôh rozšírilo naprieč všetkými spoločenskými vrstvami. Začiatkom 20. storočia sa, našťastie, podarilo praktiku zakázať.

3. Predlžovanie lebiek
Predstavte si, že kopete na archeologickom nálezisku a zrazu nájdete takúto zvláštnu lebku. Možno by vám napadlo, že ste objavili nový druh z rodu homo, ale nemali by ste pravdu. Predlžovanie lebiek totiž praktizovali predkovia dnešných ľudí. Potrebné bolo, samozrejme, formovať ich už u malých detí, ktorých lebky boli ešte tvárne. Išlo o prastarú praktiku, najstaršie predĺžené lebky majú viac než desaťtisíc rokov, dodnes však presne nevieme, prečo ľudia takto deformovali svoje potomstvo. Prvé písomné zmienky nachádzame v Hippokratových spisoch v 4. storočí pred Kristom, hmotné dôkazy pochádzajú, okrem iného, aj z Ameriky, strednej Ázie či Afriky. V okolí francúzskeho Toulouse sa dokonca predlžovanie lebiek vytratilo až začiatkom 20. storočia

2. Subincízia
Väčšina z rituálov spomenutých v tomto článku sa týkala žien a dievčat. Subincízia je však výhradne mužskou záležitosťou, žien sa nemôže týkať už len z fyziologického hľadiska. Praktizujú ju niektoré kmene austrálskych Aborigénov, domov však mala kedysi aj v Afrike, Južnej Amerike a Oceánii. Spočíva v narezaní penisu zo spodnej strany a pozdĺžnom otvorení močovej rúry. Subincízii sa podrobujú mladí muži v rámci rituálu dospievania a táto praktika so sebou nesie množstvo rizík a zdravotných problémov. Okrem rizika infekcie je tu napríklad fakt, že subincízia znemožňuje normálne močenie. Muži po nej musia pri močení sedieť alebo drepieť, postojačky to jednoducho nejde. Znížená je aj pravdepodobnosť oplodnenia pri pohlavnom styku. Napriek tomu sa subincízia vykonáva dodnes.

1. Zjazvovanie
Podobá sa na tetovanie, ale je podstatne bolestivejšie. Pri zjazvovaní sa totiž nepoužíva žiadne farbivo, obrazce sa vytvárajú, ako už asi tušíte, jazvami. Antropológovia sa dodnes sporia o to, prečo ho vlastne ľudia praktizujú. Podobne, ako v prípade mnohých iných rituálov, môže súvisieť s dospievaním či so zvyšovaním príťažlivosti u opačného pohlavia. Niekde sa však vykonávalo aj na deťoch, zrejme v rámci istého „zoceľovania“. Zjazvovanie je prítomné u množstva kultúr a kmeňov, a tak sa jeho príčiny rôznia. Isté ale je, že ide o poriadne nebezpečnú praktiku. Koža je vystavovaná oveľa väčšiemu poškodeniu ako pri tetovaní a aj riziko infekcie je podstatne vyššie. Nejde len o čistotu samotného rezného nástroja, aj rany treba počas hojenia udržiavať čisté. Napriek tomu sa najmä u domorodých afrických kmeňov vykonáva zjazvovanie dodnes.