Vybudovaný bol ešte začiatkom päťdesiatych rokov po inšpirácii plochej dráhy v Pardubiciach. Po prvýkrát prišla medzinárodná konkurencia do Žarnovice v roku 1957, pričom na týchto pretekoch bol zaznamenaný divácky rekord 20 000 divákov. Na tejto úrovni sa pohybuje aj súčasná maximálna kapacita štadióna, ktorá je tvorená približne 5 000 krytými miestami na sedenie na tribúnach a ďalšími cca. 15 000 miestami na státie okolo 400-metrovej dráhy s dolomitovým podkladom. Plochodrážny štadión v Žarnovici je tak po bratislavskom Tehelnom poli (Národný futbalový štadión) druhým najväčším športovým stánkom na Slovensku.
Podaril sa im oragnizátorský zázrak
V doterajšej histórii zorganizovali v Žarnovici viac ako tristo plochodrážnych podujatí rôzneho významu, vrátane tradičnej Zlatej prilby SNP či predkôl a semifinále seniorských MS a ME. Z pohľadu svetovej úrovne bola najprestížnejším podujatím Grand Prix Challenge, ktorá sa na Slovensku uskutočnila v auguste minulého roka. „Je to finále kvalifikácie do svetovej Grand Prix, ktorá sa jazdí podobným spôsobom ako seriál majstrovstiev sveta Formuly 1. Rozdiel je však v tom, že v plochej dráhe majú istotu štartu len šiesti jazdci, kým ostatní musia o svoje miesta bojovať počas kvalifikačných podujatí. A práve rozhodujúce kolo tejto kvalifikácie sme organizovali u nás v Žarnovici. Pre mnohých jazdcov sú to najdôležitejšie preteky sezóny, ktoré potrebujú zvládnuť. Pre nás to bolo tiež niečo výnimočné, vlastne až zázrak. Pretože sme sa stali jediným amatérskym klubom, ktorý tieto preteky kedy organizoval,“ priblížil Martin Búri, predseda miestneho Speedway Clubu, ktorý združuje viac ako 50 nadšencov plochej dráhy. Dobrovoľníci, ktorí sa vo svojom voľnom čase venujú budovaniu celého zázemia, prípravám pretekov, úprave areálu a v neposlednom rade aj zháňaniu sponzorov, pochádzajú nielen zo Žarnovice, ale z celého okolitého regiónu. Spomínaná Grand Prix Challenge prilákala napriek prísnym opatreniam a limitovanej kapacite približne 5000 divákov, ktorí mohli vidieť jazdcov svetovej špičky.
Najlepší sú ďaleko pred nami
Slovensko má piatich pretekárov s medzinárodnou licenciou. Okrem Martina Vaculíka, ktorý sa v plochej dráhe radí medzi svetovú špičku, sú to Jakub Valkovič, Patrik Búri, Rastislav Cíferský a Juraj Šuška. „Napriek tomu je Slovensko v medzinárodnom meradle trpaslíkom. Máme len jednu plochú dráhu, druhá v Zohore existovala do roku 1985. Z pohľadu samotných podmienok sa nemôžeme porovnávať nielen s Poľskom, ktoré patrí medzi svetovo najsilnejšie krajiny, ale ani s Českou republikou. Podobne ako v iných športoch, aj tu platí, že veľmi veľa sa odvíja od finančnej podpory zo strany štátu,“ podotýka Búri, ktorý zdôrazňuje, že aspoň vďaka úspechom Martina Vaculíka si plochá dráha drží určitú popularitu, hoci nejde o masový šport. Realita je však taká, že objem finančnej podpory zo strany štátu, ktorou u nás disponuje plochá dráha ako celok, dostáva v susednom Česku jeden pretekár.
Zadné pneumatiky dostávajú zabrať
Samotná plochodrážna motorka je špecifická v mnohých ohľadoch. Napríklad v tom, že nemá brzdy a na 100 kilometrov spotrebuje až 90 litrov paliva. „Poháňaná je metylalkoholom ako raketa a z 0 na 100 zrýchli v priebehu dvoch sekúnd. Seniori jazdia na motorkách s objemom 500 ccm a s 15 000 otáčkami za minútu. Motorka ide prakticky celú jazdu v šmyku, čo okrem iného znamená, že zadné pneumatiky sa zvyknú meniť už po dvoch jazdách,“ dodáva Búri. Začiatočníci môžu jazdiť aj na motorkách s nižšou kubatúrou 250 a 125 ccm. Nasledujúci rok si v Žarnovici pripomenú 70. výročie plochej dráhy, keďže prvé preteky boli zorganizované v roku 1953. Aj keď taký výnimočný kúsok, akým bola minuloročná Grand Prix Challenge, zrejme tak skoro zopakovať nebudú môcť, nadšenci zo Speedway Clubu chcú pri tejto príležitosti pripraviť podujatie slušnej medzinárodnej úrovne.
Aká je cena?
„Cena špičkovej motorky je približne 12 000 – 15 000 eur. Martin Vaculík ich má pripravených päť či šesť, plus ešte zvlášť približne desať motorov na rôzne dráhy. Ostatní naši pretekári majú väčšinou tri motorky a k tomu jeden-dva motory navyše. Tieto ich motorky sú v cene 4 000 – 6 000 eur. Kupujú si ich, napríklad aj od Maťa, ktorý po sezóne predáva všetky motorky, alebo tiež od poľských profesionálov. Im potom vydržia zhruba dva-tri roky a následne ich ešte my odkúpime pre úplných začiatočníkov. Začiatočníkovi vieme starú motorku kúpiť za cca 2 500 eur,“ približuje Martin Búri.
Mohlo by vás zaujať:
Nakopni mašinu a jazdi ako Arttu Stenberg
Svet motocyklov nás opäť ohúri
Dvojkolesové lásky agenta 007
