Avšak to, že Otto Skorzeny bojoval počas druhej svetovej vojny za Nemecko, mu neskôr nezabránilo pracovať pre Mossad.
Otto Skorzeny sa narodil v júni 1908 do rakúskej rodiny s dlhou vojenskou tradíciou. Niet divu, že aj jeho to rýchlo tiahlo k vojenčine, do armády sa ale napokon dostal až po vysokej škole. Študoval stavebné inžinierstvo na univerzite vo Viedni, kde sa okrem iného stal aj presláveným šermiarom. Vybojoval 15 osobných duelov, pri desiatom z nich utrpel zranenie, ktoré ho poznačilo do konca života. Jazva na tvári sa stala Skorzeného hlavným poznávacím znakom.
Vyznamenanie za statočnosť
Ešte počas štúdia sa pridal k jednej z rakúskych nacistických organizácií a keď v roku 1939 vypukla druhá svetová vojna, stavebný inžinier si podal prihlášku do Luftwaffe. Dočkal sa ale odmietnutia kvôli výške: meral 192 centimetrov a navyše bol vraj ako 31-ročný na službu v letectve už pristarý. Tak sa Skorzeny stal členom SS, a to nie hocakým. Výška mu tu bola, naopak, nápomocná, priradili ho totiž do 1. tankovej divízie SS „Leibstandarte SS Adolf Hitler“, ktorá slúžila ako ochranka samotného führera. Skorzeny sa zúčastnil bojov v Holandsku, Francúzsku i na východnom fronte, kde v decembri 1942 takmer prišiel o život. Do hlavy ho zasiahol šrapnel, napriek zraneniu však bojoval až do vysilenia. Spolubojovníkom sa podarilo dostať ho do nemocnice a následne si vyslúžil Železný kríž za statočnosť. Keď sa v Berlíne zotavoval, začal sa zaujímať o záškodnícku činnosť. Knihy o nekonvenčnom vedení vojny a partizánskych taktikách doslova hltal a v hlave si postupne vytvoril vlastnú stratégiu a plán toho, ako by mala vyzerať správna záškodnícka jednotka. Svoje predstavy predostrel Walterovi Schellenbergovi, jednému z najvyššie postavených funkcionárov nemeckých výzvedných služieb. Schellenberg urobil zo zjazveného muža veliteľa novovytvoreného tímu záškodníkov a Skorzeny si zakrátko mohol overiť, či sa jeho myšlienky uplatnia v praxi. Prvá misia s názvom operácia Francois nevyšla, druhá sa však už stretla s obrovským úspechom ktorý Skorzeného preslávil.
Oslobodenie Mussoliniho
V júli 1943 talianska vláda zvrhla Benita Mussoliniho a uväznila ho. Rozčúlený Hitler sa zaprisahal, že „Duceho“ oslobodí, a nariadil zorganizovanie operácie Eiche (Dub). Nechal zhromaždiť najlepších nacistických operatívcov vrátane Skorzeného, ktorý sa neskôr ukázal byť tou najlepšou voľbou. Najprv bolo treba Mussoliniho vypátrať, keďže Taliani ho presúvali z jedného tajného miesta na druhé. Po týždňoch hľadania sa Skorzenému pošťastilo a zistil, že Duce je v hoteli Campo Imperatore na vrchu Gran Sasso vo výške 2130 metrov nad morom. Dostať sa sem dalo iba lanovkou alebo náročným peším výstupom. Skorzeny zvolil tretiu možnosť: klzáky. 12. septembra 1943 klzáky so záškodníkmi pristáli pred hotelom a v priebehu pár minút SS-áci našli Mussoliniho. Nik neprišiel o život a Duce sa mal dostať do bezpečia vďaka lietadlu Fieseler Fi 156, ktoré tu medzičasom pristálo. Bolo určené len pre dvoch pasažierov, ale Skorzeny trval na tom, že tiež poletí, chcel si totiž vychutnať slávu z toho, že privedie Duceho pred Hitlera. Po mimoriadne riskantnom štarte napokon preťažený stroj vzlietol a 14. septembra sa Mussolini ocitol na Hitlerovom veliteľstve. Skorzeny pri tom nechýbal a dostal ďalšie vyznamenanie: Rytiersky kríž Železného kríža.
Únos admirálovho syna
Ďalšou z pozoruhodných Skorzeného úloh bola operácia Eisenfaust v októbri 1944. Hitler sa totiž dozvedel, že maďarský regent, admirál Miklós Horthy, rokuje s Červenou armádou o kapitulácii Maďarska. V dôsledku toho by asi milión nemeckých vojakov, ktorí stále bojovali na Balkáne, skončilo odrezaných. Skorzeny dostal za úlohu uniesť Horthyho syna a donútiť tak admirála, aby rezignoval. To sa podarilo a na čelo Maďarska sa dostal Ferenc Szálasi a jeho Strana šípových krížov. Skorzeny si za úspech vyslúžil povýšenie do hodnosti obersturmbannführera (podplukovníka). Posledným významným nasadením tohto zjazveného záškodníka bola operácia Greif. Počas nej mali záškodníci v britských a amerických uniformách počas takzvanej Bitky o výbežok koncom roku 1944 prejsť za nepriateľskú líniu a šíriť zmätok a dezinformácie, ako aj vykonávať záškodnícku činnosť. Nedostatok materiálu a mužov hovoriacich anglicky ale vyústil v prakticky úplný neúspech operácie. Po vojne čakal Skorzeny dva roky na súdny proces, v ktorom ho oslobodili spod obvinení z vojnových zločinov. Ďalej však trčal za mrežami a čakal na výrok takzvaného denacifikačného súdu, s pomocou bývalých členov SS v uniformách americkej vojenskej polície ale napokon z väzenia ušiel. Rok a pol sa skrýval v Bavorsku a v roku 1950 odišiel do Francovho Španielska, ktoré poskytovalo bývalým nacistom azyl.
Práca pre Mossad
O dva roky neskôr už pracoval ako vojenský poradca v Egypte. Trénoval nielen vojakov, ale aj arabských záškodníkov, ktorí mali podnikať útoky na britské jednotky v oblasti Suezského prieplavu. Skorzeného kariéra dostala ešte jeden zaujímavý zvrat, a to v roku 1962, keď ho kontaktoval izraelský Mossad. Preň mal Rakúšan pracovať na likvidácií egyptského raketového programu. Drsné rokovania, ktoré sa viedli takpovediac s namierenými zbraňami, napokon viedli k tomu, že Skorzeny s prácou pre Mossad súhlasil. Nevedno, či sa priamo podieľal na vraždení bývalých nacistických vedcov, ktorí pracovali pre Egypt. Isté ale je, že koncom roku 1963 už v Egypte ani jeden z nich neostal. Smrť jedného z nich, Heinza Kruga, ako aj incidenty s vybuchujúcimi listovými bombami, viedli k zastrašeniu vedcov a ich odchodu z egyptských služieb. Nevedno, prečo Skorzeny dovolil, aby sa Mossad stal jeho zamestnávateľom. Svoje dôvody si vzal do hrobu. Zomrel 5. júla 1975 na rakovinu pľúc. Mal dva pohreby: jeden v Madride a druhý vo Viedni. Na oboch sa zúčastnili veteráni, ktorí mu salutovali a spievali.
Operácia Francois: Prvá Skorzeného misia skončila fiaskom. Odohrával a sa v I ráne, cez ktorý Briti a Američania zásobovali ZSSR. Nemci chcel i využiť jedno z tamojších etník na sabotážne akcie, nedal však Skorzenému dosť peňazí a materiálu. Akonáhle peniaze došli , Iránci udali nemeckých operatívcov Spojencom a bolo po operácii .
Mohlo by vás zaujať:
Rozkaz znel stručne: Zachráňte Mussoliniho!
Mág vs. Púštna líška
Nacisti a film: Ako sa v kinách šírila propaganda
