Príbeh bratov Grimmovcov o súrodencoch Hänselovi a Gretel (uvádzať budeme ich slovenské menné ekvivalenty) preložili do desiatok jazykov a dočkal sa divadelných i filmových spracovaní. Existujú mnohé jeho verzie, ale aj tie určené pre najmenších majú pomerne temný dej, ktorý obsahuje opustenie detí, zotročenie dievčaťa, pokus o kanibalizmus a vraždu. Udalosti, ktoré stáli za vznikom rozprávky, sú ale oveľa desivejšie Pre poriadok si v krátkosti zopakujme dej, ktorý sa odohráva počas hladomoru. Zlá macocha presvedčí otca Janka a Marienky, aby ich odvliekol do lesa. Možno ich tam vraj nájde dobrodinec, ktorý ich dokáže nakŕmiť. Súrodenci však plán odhalia a Janko cestou do lesa odhadzuje kamienky, ktorými si značkuje cestu. Keď sa brat so sestrou vrátia domov, rozčúlená macocha vyšle otca, aby znovu nechal deti v lese. Tentokrát sa už ale Jankovi nepodarí nazbierať kamienky a cestu značkuje odrobinkami z chleba, ktoré však zožerú vtáky. Stratené a hladné deti napokon v lese naďabia na perníkovú chalúpku, ktorú ihneď začnú pojedať. Objaví sa však striga. Tá súrodencov uväzní, zotročí Marienku a prikáže jej poriadne Janka vykŕmiť. Dievča napokon bosorku preľstí, hodí ju do pece a deti s pokladom odchádzajú domov. Tu nájdu už len smútiaceho otca, macocha medzitým zomrela, a tak spolu môžu žiť šťastne, až kým nepomrú.
Hladomor v 14. storočí
V čase, keď príbeh o Jankovi a Marienke vznikol, trápil Európu hladomor. Zvýšená vulkanická aktivita v juhovýchodnej Ázii a na Novom Zélande spôsobila zmenu klímy a s ňou súvisiacu neúrodu aj v našich končinách. K tomu sa pridali choroby hovädzieho a ovčieho dobytka a začal takzvaný Veľký hlad, ktorý trval od roku 1315 do roku 1317. Išlo o vôbec najhorší hladomor v stredovekej Európe, na niektorých miestach vyhubil až štvrtinu populácie, celkovo zabil asi 30 miliónov ľudí a postihol oblasť od Írska po Rusko a od Škandinávie po Taliansko. V týchto pochmúrnych časoch starší ľudia často dobrovoľne zomierali od hladu, aby ostali potraviny pre mladších. Ničím výnimočným nebola ani infanticída, teda vedomé zabíjanie detí, ktoré nijak neprispievali k chodu domácností či hospodárstiev. Kto v zúfalej situácií nedokázal potomstvo zabiť, aspoň ho odviedol do lesa a nechal tam zomrieť hladom. Existuje aj bezpočetné množstvo príkladov kanibalizmu. Rodičia konzumovali svoje deti, ľudia vykopávali mŕtvych a pojedali ich mäso.
Korene rozprávky
Príbehy o opúšťaní detí hladujúcimi rodičmi vznikali v celej Európe. V takmer všetkých z nich hral dôležitú úlohu les, miesto tajomné a pre mnohých desivé. Jedna rozprávka pochádza napríklad z Talianska, kde ju v 16. storočí spísal Giambattista Basile. Jeho verzia sa volala Nennillo a Nennella a samotný otec v nej nechá pre deti vyznačenú cestu z lesa späť domov. Nanešťastie ale robí značky prostredníctvom ovsa, ktoré zožerie somár, a deti tak ostanú samé a stratené. Zvyšok príbehu, ktorý sa označuje za vôbec prvú písanú verziu rozprávky o Jankovi a Marienke, je už takmer
totožný s tým moderným.
Verzie pre deti
Samotní bratia Grimmovci spočiatku neplánovali, že budú ich Hänsel und Gretel čítať deti. Išlo im najmä o zachovanie nemeckého folklóru. V roku 1812, keď vyšla ich prvá zbierka príbehov, totiž regiónom dnešného Nemecka zmietali napoleonské vojny a tamojšia kultúra sa čoraz viac dostávala pod vplyv Francúzska. Niet divu, že prvé vydanie knihy Kinder und Hausmärchen neobsahovalo žiadne ilustrácie, zato však malo kopec autorských poznámok a prekypovalo vraždami a násilím. Keď však popularita diela rástla, samotní Grimmovci pôvodné príbehy zjemňovali tak, aby z nich deti nemali nočné mory. Koniec koncov, podobný osud mali aj Dobšinského rozprávky. Mnohé ich pôvodné verzie by ste dnes malým deťom istotne nečítali. Jedine, že by ste im chceli vyrozprávať, ako Laktibrada stiahol dievča z kože, vyrezal mu na tvári úsmev a hlavu dal do obloka, aby vysmiata dcéra vítala svojho otca.
V prípade Janka a Marienky spočívalo zjemňovanie okrem iného aj v tom, že namiesto rodičov, ktorí sa rozhodli odviesť deti do lesa, to bol archetyp zlej macochy, ktorá donútila muža k hroznému činu. Pridali tiež ľútosť otca nad tým, že sa musí zbaviť syna a dcéry. A moderní spisovatelia zašli ešte ďalej. Úplne vynechali tému opustenia detí rodičmi a poslali Janka a Marienku len na prechádzku do lesa. V niektorých verziách ani ježibaba neskončila v peci, ale iba v studni a prežila. Občas sa však objavia aj temnejšie obmeny rozprávky. V roku 2020 mal napríklad premiéru film Marienka a Janko: Les hrôzy. Ale hoci išlo o horor, ani zďaleka nebol taký desivý ako skutočné udalosti, ktoré stáli za vznikom príbehu o stratených súrodencoch.
Ďalšie zmeny v rozprávkach: Zlá macocha sa okrem iného objavila a j v Snehulienke. Aj tu pôvodne vystupovala matka, ktorá sa chcela zbaviť dcéry. Zaujímavý je a j fakt , že z rozprávky o Dlhovláske, ku ktorej do veže vystupoval princ vďaka bujným kaderám, Grimmovci neskôr vynechal i narážku o pri tesných šatách na bruchu. Tá totiž odhaľovala, že Dlhovláska je tehotná, a teda, že princove návštevy neprebiehali vo všetkej počestnosti.
Mohlo by vás ešte zaujať:
Alica v krajine za zrkadlom: Psychorozprávka vhodná aj pre chlapov
Rozprávky sú údajne staršie ako najstaršie civilizácie
