Soľ sa tu ťažila od stredoveku, kedy sa pokladala za vzácnu surovinu a fungovala ako spoľahlivé výmenné platidlo. Prvá oficiálna zmienka o bani pochádza z roku 1075. Oficiálne sa tu ťažba a výroba kuchynskej soli skončila v roku 1932. Počas druhej svetovej vojny bolo miesto prerobené na protiletecký kryt. Našlo sa však jej využitie aj v mierových časoch – ako atrakciu. Pre turistov ju sprístupnili od roku 1992, a v rovnakom času tu vzniklo centrum haloterapie*.
Dnes tu už v podzemí nebehajú vozíky s „bielym zlatom“, ale je to obľúbené miesto pre zvedavých ľudí a školské výlety. Tunely, vysoké sály a všetky priestory sú osvetlené jasnými svetlami, chodníky sú spevnené, nechýba ani amfiteáter, stolný tenis, bowling, minigolf, ruské kolo a podzemné jazero s loďkami. Na stavbu historického múzea a zábavného parku tu preinvestovali asi päť miliónov euro.
Teplota je tu cca 10 – 12 °C, zíde na niečo na prioblečenie. Druhou dobrou radou je si sledovať, ktorým vchodom prídete (a kde parkujete), lebo pri zlom východe sa vám môže predražiť vstupné (dospelý cca 10 – 12 €). Salina Turda je otvorená denne od 9:00 – 17:00 hod. Každopádne sa jedná o výlet, na ktorý tak rýchlo nezabudnete. Každoročne sa tu vystrieda vyše takmer trištvrte milióna návštevníkov z celého sveta.
K hlavným častiam patria:
Baňa Iosif je možné navštíviť cez balkóny vytesané do soli. Nachádza sa vedľa Galérie Františka Jozefa. Táto kužeľová komora je hlboká 112 metrov a široká 67 metrov na základni. Kvôli svojmu tvaru a nedostatočnej komunikácii s ostatnými hlavnými bodmi má silnú ozvenu, vďaka čomu sa prezýva „miestnosť ozveny“.
V osemhrannej miestnosti sa nachádza navijak „crivac“ alebo „gepel“, čo je primárne zariadenie používané na zdvíhanie soľných kameňov na povrchu. Pochádza z roku 1881. Je jediný pôvodný stroj svojho druhu vo všetkých soľných baniach v Rumunsku. (pre lepšiu predstavu môžete navštíviť náš prešovský Solivar).
Baňa Terézia (kužeľová baňa / zvonová baňa), kde ťažba po sebe zanechala podzemné haly impozantných rozmerov: 90 metrov do výšky a 87 metrov na šírku. Hĺbka od ústia šácht po základňu bane je 112 metrov. Podzemné jazero je hlboké 0,5 až 8 metrov a zaberá asi 80 percent plochy sály. V strede jazera je ostrov vytvorený zo zvyškovej nekvalitnej soli.
Baňa Rudolf s hĺbkou 42 metrov a šírkou 50 metrov a dĺžkou 80 metrov je posledným miestom, kde sa v Turde ťažila soľ. V priebehu rokov sa na severozápadnom strope vytvorili soľné stalaktity, niektoré dokonca tri metra dlhé. Panoramatický výťah ponúka prehľad o celej bani.
Baňa Gizela a technické priestory v severovýchodnom cípe sú podobné ako v bani Rudolf , ale oveľa menšie, pretože prieskum soli sa krátko po otvorení tejto bane zastavil. Podzemná štôlňa tejto bane predstavuje geologickú rezerváciu, do ktorej nemajú turisti povolený prístup. Je 15 metrov nad dopravnou galériou Franza Josefa.
*Haloterapia (Speleoterapia) je liečebná metóda, využívajúca špecifické a unikátne vlastnosti prostredia, hlavne aerosólu obsiahnutého v ovzduší podzemných priestorov, prevažne krasových jaskýň, na liečbu chronických a alergických chorôb dýchacích orgánov. Základným liečivým faktorom speleoterapie je jaskynné ovzdušie. Jaskyňa je prírodné inhalatórium liečivého aerosólu, ktorý je nenapodobiteľný umelým spôsobom v unikátnom ovzduší jaskyne. (zdroj: wikipédia)
Mohlo by vás zaujať:
Úchvatné rumunské hrady dýchajúce históriou
Pestré, pikantné a výdatné … tak chutí Rumunsko
So soľou opatrne. Hlavne teraz
