Vysoké ako mrakodrap a rýchlejšie ako stíhačka

A zároveň aj jednými z najrýchlejších, keďže sú schopné vyvinúť rýchlosť viac ako 10 000 km/hod. Nosné rakety, ktorých cieľom je vyniesť ľudskú posádku do vesmíru či satelity na obežnú dráhu Zeme, dosahujú vskutku impozantnú veľkosť. Najvyššie z nich aj viac ako sto metrov. Pre porovnanie, Socha slobody s podstavcom meria 93 metrov, londýnsky Big Ben 96 m a budova Národnej banky Slovenska 111 metrov.

SATURN V
(výška: 110,6 metra)
Ikonická nosná raketa, ktorú Američania používali pri misiách na Mesiac. Na samom vrchu obrovskej rakety bol umiestnený malý spojený veliteľský a servisný modul CSM a tiež lunárny modul, v ktorom dvojica astronautov pristávala na Mesiaci. Autorom rakety vyrobenej prevažne z hliníka bol Wernher von Braun – nemecký inžinier, ktorý najskôr pracoval pre nacistický režim (okrem iného stál za raketami V-2, ktoré Nemci použili pri útoku na Veľkú Britániu), aby neskôr s ďalšími konštruktérmi a vedcami prešiel k Američanom a pomáhal im s ich vesmírnym výskumom. Saturn V vážil takmer 3 000 ton a na miesto štartu ho spolu s odpaľovacou vežou presúvali postojačky na obrovskom transportéri. Predtým jeho jednotlivé tri stupne zložili v špeciálnej hale do jedného spoločného celku. Američania spolu vyrobili 15 kusov tejto nosnej rakety, pričom 13 z nich letelo do vesmíru. Išlo najmä o misie Apollo. Dva zostávajúce kusy sú po jednotlivých častiach vystavené na rôznych miestach USA – v špecializovaných múzeách letectva a astronautiky.

N-1
(výška: 105 metrov)
Svoje plány o pristátí na Mesiaci mali aj Sovieti. Na rozdiel od amerického programu Apollo však celý proces prebiehal v tajnosti. Sovietska nosná raketa, ktorá mala vyniesť kozmonautov do vesmíru, dostala označenie N-1 podľa začiatočného písmena slova „nositeľ“. S jej vývojom začal vedecký tím pod vedením Sergeja Koroľova, otca sovietskeho vesmírneho programu, až o štyri roky neskôr ako Američania. Táto časová strata spolu s neustálym tlakom politického aparátu a úpenlivou snahou predbehnúť svojho veľkého rivala viedla k viacerým zlým rozhodnutiam a chybám. Veľkou ranou bola aj Koroľovova smrť v roku 1966. Z pôvodne plánovaných dvanástich testov bez ľudskej posádky sa napokon uskutočnili iba štyri a každý z nich sa skončil neúspechom. Najhoršie dopadol druhý test z 3. júla 1969, ktorý sa konal len dva týždne pred tým, ako Američania úspešne pristáli na Mesiaci. Raketa mala na prvom stupni až 30 motorov, čo spôsobovalo jej nestabilitu. Ihneď po štarte z kozmodrómu Bajkonur sa jeden z motorov poškodil a následný požiar znefunkčnil aj takmer všetky ostatné motory. Raketa N-1 plná paliva sa zrútila na odpaľovaciu rampu a celú ju zničila. Tento výbuch býva považovaný za vôbec najväčšiu nejadrovú explóziu, akú kedy človek spôsobil. Sovieti následne projekt postupne v tichosti ukončili. Nemalo zmysel pristáť na Mesiaci ako druhí v poradí.

SLS
(výška: 111,3 metra)
Pre najbližšie roky má americká NASA pred sebou veľký cieľ v podobe návratu ľudí na Mesiac. Spolu so svojimi dodávateľmi tak pracuje na vývoji novej nosnej rakety, vesmírnej lode nazvanej Orion a pristávacieho modulu. Pod skratkou SLS sa skrývajú slová „Space Launch System“. Jednotlivé stupne rakety a ďalšie súčasti ako napríklad „boostery“, čo sú prídavné bočné motory, je možné poskladať do rôznych konfigurácií podľa účelu a cieľa misie. Z tohto dôvodu je verzia určená na prepravu ľudskej posádky z pohľadu výšky o niečo nižšia ako „cargo“ verzia určená na dopravu užitočného nákladu: 98,1 metra v porovnaní s 111,3 metra. Prvý štart SLS by sa mal podľa súčasných plánov uskutočniť v priebehu tohto roka (2022) a bude to ďalší dôležitý krok v rámci programu Artemis, ktorého cieľom je dopraviť astronautov na južný pól Mesiaca. Neskôr by nosné rakety SLS mohli byť použité aj pri ceste k Marsu či vzdialenejším objektom. Každý vyrobený kus sa bude dať použiť iba raz, na rozdiel od „recyklovateľných“ Starshipov.

STARSHIP
(výška: 120 metrov)
Vedľa štátnych vesmírnych agentúr sa o lety do vesmíru pokúšajú aj súkromné spoločnosti. Zrejme najviac sa spomedzi nich darí spoločnosti SpaceX, na ktorej čele stojí Elon Musk. SpaceX v praxi presadzuje viaceré inovatívne postupy ako je napríklad „recyklovateľnosť“ rakiet, prípadne aspoň niektorých ich stupňov. Tie sú po splnení úlohy schopné neporušene pristáť na Zemi, čím sa vďaka možnosti ich opätovného použitia výrazne znižujú celkové náklady. Systém Starship, ktorý má mať po zložení výšku 120 metrov, pozostáva zo spodnej nosnej rakety Falcon Super Heavy a hornej vesmírnej lode s miestom pre posádku. S takouto výškou sa stane vôbec najvyššou nosnou raketou v celej histórii. Jej žiarivá oceľová konštrukcia nápadne pripomína dizajn vesmírnych lodí z dávnych fantastických príbehov. SpaceX si na jej štarty v Kennedyho vesmírnom stredisku prenajala odpaľovaciu rampu 39A, z ktorej v minulosti štartovali aj rakety Saturn V počas misií Apollo. Na rozdiel od nich však Starship používa výrazne väčší počet motorov: 29 v prípade prvého stupňa a 6 na druhom stupni. A tiež odlišné palivo: kvapalný metán v kombinácii s kvapalným kyslíkom.