Jedným z najobľúbenejších miest je Skaftafetl, kedysi druhý najväčší národný park krajiny (zal. v roku 1967). V roku 2008 bol spojený s parkom Jökulsárgljúfur, a tak na juhu krajiny vznikol rozľahlý národný park Vatnajökull (2008) s rozlohou 13 920 km2. Aktuálne je tak druhým najväčším národným parkom v Európe, ktorý si vyslúžil aj zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Čoskoro po osídlení Islandu sa oblasť Skaftafell stala významnou farmárskou oblasťou a na jeho pôde sa konali oblastné stretnutia. Obrovská erupcia sopky Öræfajökull (v roku 1362) ale vyhladila celú miestnu komunitu, a odvtedy sa okres volá Öræfi, „pustina“. Aj keď mnohé farmy boli následne obnovené, začalo sa ochladzovať miestne podnebie, čo sťažovalo ich produkciu. Po častých erupciách vulkánu Grímsvötn bolo tradičné poľnohospodárstvo ukončené.
Stále tu ale ostali pozoruhodné miesta, hory pokryté zeleným machom, malebné údolia, vodopád, ľadovec či sopka zapôsobia na každého návštevníka. Krajina sa podobá na tú alpskú, ale túto formovala okrem ľadovca a riek aj vulkanická a geotermálna činnosťou. Atypickou vlastnosťou parku je, že počas letnej sezóny je tu príjemné podnebie a prekvapivo aj výskyt častých slnečných dní. Park je pretkaný množstvom turistických chodníkov, funguje tu infocentrum a celoročný stanový tábor. Od polovice júna do polovice augusta sa môžu návštevníci parku pripojiť k strážcom parku na krátkych prechádzkach. Súkromné spoločnosti tu napríklad ponúkajú prechádzky po ľadovci so sprievodcom.
Ak ste tu nevideli vodopád Svartifoss (Čierny vodopád) padajúci do hĺbky 12 metrov, tak to akoby ste tu ani neboli. Za pomenovaním stoja okolitá čierna bazaltové hornina. Oplatí sa zavítať aj k ľadovcu Skaftafellsjökull, ale pre zvedavejších je tu aj údolie Morsárdalur a vrcholy hôr Kristínartindar. Skaftafell je tiež ideálnym základným táborom pre tých, ktorí chcú vyliezť na najvyšší vrchol Islandu, Hvannadalshnjúkur (2110 m).
V minulosti vulkanické erupcie pod ľadovou pokrývkou niekoľkokrát spustili „bahnotoky“, ktoré výrazne rozvodnili najmä rieku Skeidará. Územia medzi ľadovcom a morom vzniknuté naplaveninami z bahnotokov sa nazývajú sandur. V ostatných rokoch sa bahnotoky objavili v rokoch 1996 a 2004.
Národný park Vatnajökull sa vyznačuje rozmanitosťou na všetkých frontoch, či už ide o krajinu, biosféru, kultúrne pozostatky alebo úroveň služieb. Pre zjednodušenie ho však možno rozdeliť do dvoch kategórií: neobývané horské oblasti s obmedzenými službami a nížinné oblasti s vyššou úrovňou služieb.
Mohlo by vás zaujať:
Islandský Thor má nový svetový rekord
Tajomný ostrov Island je spojením ľadu a ohňa
Najchladnejšie miesta na Zemi: Tu sa klepe od zimy aj teplomer