Že z bojovej ponorky v podstate niet úniku sa dozvedajú mladí námorníci už na začiatku výcviku. A predsa sa v histórii sovietskeho námorníctva našiel muž, ktorému sa to podarilo. Poddôstojník Boris Galkin bol dokonca len krôčik od odovzdania sovietskej ponorky s nič netušiacou posádkou do rúk Nemcov. Medzi ostatnými mal povesť grobiána, ktorý si nevie nájsť priateľov a v krízových situáciach stráca rozum. To mohlo pre ponorku Shch-303 „Sčuka“ (Щука) pridelenú k baltickej flotile znamenať problémy. A tie prišli.
V máji 1943 sa ponorka vydala z Kronštadtu (30 km západne od Petrohradu) na dlhú bojovú plavbu do Fínskeho zálivu, aby preskúmal nemeckú protiponorkovú obranu. Mala zásoby na 78 dní. Už v prvých dňoch získala škrabance na boku od nemeckej protiponorkovej míny, ktorá našťastie nevybuchla. Lenže záliv sa doslova hemžil nemeckými a fínskymi loďami, takže sa 303-ka nemohla vynoriť na hladinu, aby si dobila batérie a nabrala čerstvý vzduch. Ďalšie nepríjemnosti ju čakali pri vplávaní do Baltského mora: od pobrežia k pobrežiu bol záliv zablokovaný dvojitou protiponorkovou sieťou. Dostať sa na otvorené more bolo prakticky nemožné. Navyše ponorke dýchali na krk lode protivníka. V druhom týždni plavby dokonca musela dosadnúť na dno, kde sa pred prenasledovateľmi ukryla na niekoľko dní. Elektrické batérie sa rýchlo vybíjali a posádka šetrila šťavu kde sa len dalo. Problém bol aj s kyslíkom. Mdlá posádka, ktorá okrem nechutnej polievky z morskej vody nemala čo jesť, očakávala útok každú minútu. Vtedy sa v Galkinovi čosi zlomilo.
Dňa 21. mája napoludnie prevzal Galkin službu na mostíku spolu s ďalším námorníkom. Neďaleko bola rádiová miestnosť a sonar. O tri hodiny neskôr začul sonarista hluk lodných skrutiek niekoľkých lodí a druhý strážny to okamžite išiel oznámiť veliteľovi ponorky Ivanovi Travkinovi. Galkin ostal sám a rýchlo konal. Zamkol rádiovú miestnosť, zabarikádoval sa, zhasol svetlá a načerpal do nádrží vzduch, načo sa ponorka začala rýchlo vynárať na hladinu. Sám sa ponáhľal k hornému poklopu. Prekvapená posádka si hneď neuvedomila, čo sa deje. „Ponáhľal som sa na mostík,“ uviedol neskôr Travkin . „Ale ukázalo sa, že oceľové dvere vedúce tam zo štvrtého oddelenia boli zamknuté“ Čoskoro sa radistom podarilo dostať z komunikačnej miestnosti a vpustili veliteľa na mostík. Travkin nariadil pripraviť ponorku na nárazový ponor a vyliezol za Galkinom na palubu. „Z jasného slnka ma boleli oči. More bolo oslnivé. Poobzeral som sa okolo seba. V rôznych vzdialenostiach od ponorky bolo množstvo lodí. Najbližšie boli vzdialené len 30 metrov. Ich hlavne mierili na nás.“
Galkin stál na moste a mával na lode bielou obliečkou z vankúša. Keď sa ho veliteľ spýtal, čo sa stalo a či došlo k nehode, poddôstojník zaklial a povedal: „Už to nevydržím. Aj tak všetci zomrieme!“ Rozzúrený Travkin veľmi ľutoval, že si na zradcu nevzal pištoľ. Teraz však musel zachrániť ponorku. Hneď usúdil, že ak by sa pokúsili o ponor, okamžite by ich nepriateľské lode potopili. Preto sa rozhodol Nemcov oklamať, že sú sovietski námorníci pripravení vzdať sa. To otupilo ostražitosť nepriateľa a poskytlo sovietskej posádke krátky čas prebrať sa zo šoku. Veliteľ ponorky Travkin začal nahlas kričať k najbližšej lodi: „Nacisti si mysleli, že ich pozývam na rokovania. Začali spúšťať čln z lode. Verili mi, blázni!“ Po chvíli čakania ale dal signál na okamžitý ponor a zmizol vnútri plavidla. Galkin ostal prekvapený plávať na hladine. Po malom oneskorení Nemci spustili paľbu, ale napriek utrpeným škodám sa Shch-303 podarilo uniknúť. 8. júna sa vzdala pokusov preniknúť do Baltského mora a vrátila sa do prístavu v Kronštadte.
Zradca Galkin začal spolupracovať s Nemcami. Najmä sa márne pokúšal otočiť zajatého veliteľa ponorky S-7 Sergeja Lisina. Čo sa nakoniec stalo s Galkinm nie je presne známe. Travkin bol presvedčený, že ho po oslobodení neminul zaslúžený trest sovietskeho justičného systému. Vo svojich pamätiach napísal: „Dostal, čo si zaslúžil. Taký je osud všetkých zradcov. Iný koniec pre nich neexistuje a ani nemôže byť.“
ShCh-303 (Typ III)
Začiatok stavby: 5.2.1930
Rozmery: dĺžka 57 m, šírka 6,2 m
Pohon: dvojhriadeľový diesel elektrický motor – 1 020 kW (1 370 k) diesel, 600 kW (800 k) elektrický
Rýchlosť: na hladine 12,5 uzla (23,2 km/h), pod vodou 6,3 uzla (11,7 km/h)
Dosah: 11 000 km pri 8 uzlov (15 km/h)
Testovaná hĺbka: 91 metrov
Výzbroj: 4 predné a 2 zadné torpédomety, 2 × 45 mm poloautomatický guľomet
Spustenie na vodu: 6.11.1931
Zaradená do služby: 15.11. 1933
Vyradená zo služby: 12.9. 1945
Zošrotovaná v roku 1961
Mohlo by vás zaujať:
HMS Upholder: Najnebezpečnejšia britská ponorka 2. svetovej vojny
Ponorka, ktorá napadla USA
Zbrane 2. svetovej vojny: Príbeh U-166 sa uzavrel až v roku 2014
