„Neexistujúci“ elektromobil, ktorý predbehol značku Tesla – GM EV1

Písal sa konkrétne rok 1996, keď práve GM predbehlo svoju dobu, o čom vlastne ani nevedelo! Na počiatku bizarného príbehu o automobile zahalenom pravdepodobne najväčším počtom konšpiračných teórií bola kalifornská organizácia s názvom CARB. Tá svoje aktivity sústredila na kontrolu kvality ovzdušia. Pikantné je, že identická organizácia pred pár rokmi „odhalila“ aj notoricky známu kauzu „dieselgate“.

Spojené štáty americké s viac ako priaznivými cenami benzínu boli vždy eldorádom veľkoobjemových a výkonných motorizácii a tomu adekvátnou spotrebou paliva. Štát Kalifornia ale možno v tomto smere označiť za „rebela,“ ktorý už začal pomerne tvrdo presadzovať prísnu emisnú politiku. Práve na sprísňujúcu sa emisnú legislatívu jedného z najvýznamnejších amerických štátov zareagoval najúspešnejší automobilový koncern. Cieľom GM bolo vyvinúť prvý moderný elektromobil, ktorý dokáže byť zmysluplnou alternatívou pre klasické spaľovacie motory. Americký gigant do vývoja tohto cieľa investoval v tých časoch impozantných 500 miliónov dolárov. Výsledkom tohto snaženia sa stal sériový model GM EV1.

Elektromobil s logom GM
Zaujímavosťou je už len jeho názov, kopírujúci samotný koncern. Keďže vývojári a marketéri automobilového gigantu v tých časoch celkom presne nevedeli, do čoho idú, tak nový elektromobil EV1 niesol ako prvý v histórii logo materského koncernu GM. Skupina sa tu z hľadiska neistých vyhliadok bála stiahnuť po niektorom z logov svojich renomovaných značiek. Pre úplnosť dodajme, že pod krídla GM dnes patria značky ako Chevrolet, Buick, Cadillac alebo GMC. Z minulosti k ním treba ešte pripočítať dnes už neexistujúce americké značky Pontiac a Saturn. A práve v predajnej sieti poslednej spomenutej automobilky sa mal elektromobil dostavať ku svojim zákazníkom.

Opatrnosť z vtedy „neznámej“ automobilovej technológie pri modeli EV1 nepanovala len pri jeho označení. Neprajníci elektromobility v tých časoch tvrdili, že batérie môžu a dokážu poháňať maximálne golfové vozíky. Sériový model EV1 napriek tomu dokázal zbúral všetky predsudky. GM predstavilo automobil s elektrickým pohonom, ktorý už v tých časoch predstavoval alternatívu ku klasickým spaľovacom. Dvojmiestny model s užasne aerodynamicky tvarovanou karosériou dokázal v prvej fáze svojho cyklu prejsť na jedno nabitie vzdialenosť približne 130 km. Elektromotor dosahoval výkon akceptovateľných 102 kW a trakčné batérie dosahovali kapacitu 16,5 kWh až 18,7 kWh. Pri postupnej evolúcii sa kapacita novej nikel-metal hybridové batérie zvýšila až na 26,4 kWh. Tým sa predlžil logicky aj dojazd, a to až na hodnotu cca 230 km. Významnou prekážkou automobilu s revolučným pohonom bola v tých časoch absolútne neexistujúca verejná dobíjacia infraštruktúra. V rámci testov 50 ručne vyrobených prototypov GM používateľom preto automaticky nainštaloval v ich garážach originálne silnoprúdové dobíjacie zariadenie.

Boom z novej technológie v kombinácii s masívnou reklamnou kampaňou výrazne prekonal odbytové očakávania samotnej automobilky. Kým GM počítal v rámci metropolitného Los Angeles s reálne 100 záujemcami o nový elektromobil, tak v skutočnosti sa ich len za pár dní nazberalo viac ako 10-tisíc! Úspešné promo novému modelu EV1 robili nielen nadšenci nových technológii, ale aj známe celebrity. Malý model s logom GM bol skratka in. Automobilka mala spolu s nábehom sériovej výroby napriek tomu množstvo relevantných obáv. Výroba revolučného modelu sa na plné obrátky prakticky ani nikdy naplno nerozbehla. Vrásky na čele tu spôsobovali napríklad aj pôvodné batérie s olovenou konštrukciou. Výrazne proti revolučnej novinke sa podľa očakávania ohradila aj ropná lobby. Ďalším veľkým strašiakom boli aj obavy z pozáručného servisu. Opatrný GM aj z týchto dôvodov model EV1 vlastne nikdy nepredával. V prvých rokoch si ho bolo možné len prenajímať, pričom spolu s jeho používaním prebiehala aj testovacia fáza. Po niekoľkých rokoch sa, žiaľ, obavy naplnili a GM bol nútený z obehu stiahnuť prvú sériu vyrobených modelov. Dôvodom tohto kroku bola obava zo samovznietenia. A ako sa neskôr ukázalo týmto krokom bol osud nadčasového modelu postupne spečatený. Automobilka aj napriek obrovským investíciám do vývoja a marketingu usúdila, že pri výrobe a predaji modelu s elektrickým pohonom skrátka za žiadnych okolností nedokáže generovať želaný zisk. Až do roku 2002 ale prebiehala aj vyššie spomínaná testovacia fáza novej technológie. Celkovo sa ku konečných používateľom prostredníctvom prenájmu dostalo 1117 exemplárov GM EV1.

Náhly šok nastal vo februári 2002. Vedenie koncernu GM sa nečakane rozhodlo ukončiť ďalší vývoj EV1 a z obehu boli postupne stiahnuté všetky vyrobené kusy. Ich ďalší osud bol mimoriadne krutý. Koncern sa ich aj napriek masovej nevôli ich používateľov, z ktorých sa mnohí okrem odkúpenia EV1 do osobného vlastníctva boli ochotní vzdať aj garantovaných záruk, rozhodol nemilosrdne zošrotovať. Reálne sa podarilo zachovať len pár kusov s nefunkčným pohonom. Tie slúžili primárne ako objekty ďalších výskumov. Iróniou osudu je, že pomerne krátko po zániku revolučného elektromobilu uviedol GM na trh rodinu modelov Hummer. A tie sú z ekologického hľadiska dokonalým opakom malého elektromobilu. A ako je dnes dôverne známe, skutočnú elektrickú revolúciu spustila o pár rokov neskôr až automobilka Tesla. Aj to to však aj napriek luxusne ladenému potrfóliu mala vo svojej pomerne krátkej histórii už veľakrát takpovediac nahnuté. Paradoxom je, že významný zdroj jej zisku aj dnes generuje predaj voľných emisných kvót ostatným automobilkám. A to je komfort, ktorý nadčasový GM EV1 k dispozícii, žiaľ, nikdy nemal.