Stačí chvíľka na to, aby ste jeho čaru podľahli, pretože vás zlákajú chaotické uličky Káthmandu, očaria vás budhistické či hinduistické rituály, výhľady na zasnežené pahorky vysokánskych hôr a prekvapí vás aj Chitwan, kde môžete dodnes hľadať vzácne nosorožce. Nikto sa nikam neponáhľa a ten pokoj sa dostane aj do vás. Nepál sa tak stane dokonalým miestom, odkiaľ sa vám nebude chcieť odchádzať. Poďte si vychutnať nepálsku krásu pod vysokými horami.
Nespútaný chaos Káthmandu
Ocitnúť sa v nepálskom hlavnom meste Káthmandu je akoby ste skočili do iného sveta, možno iného storočia a do sveta, v ktorom nebude nič tak, ako ste poznali doposiaľ. Už na letisku si všimnete, že tu veci fungujú inak, no krásny šok vás čaká až vonku v jeho uliciach a štvrtiach rozlievajúcich sa údolím, ktoré obkolesujú nádherné himalájske končiare. Sú všade naokolo, akoby chceli svojim kamenným telom chrániť poklad v podobe hlavného mesta. Prvé momenty, keď sa trúbiacim autom predierate vražednou dopravou, vám Káthmandu ako poklad nepríde, ale verte, že onedlho sa to zmení a pochopíte jeho dokonalosť. Najživšia štvrť celého Káthmandu je miesto zvané Thamel. Pripomína turistické geto, pretože sa v jeho uličkách topia desiatky lacných hotelov, hostelov, guesthouseov, podnikov, barov, reštaurácií, obchodíkov s trekovými potrebami či lokálne cestovné agentúry. Turista tu má všetko na dosah ruky, a tak niet človeka, ktorý by sa Thamelu vyhol. Káthmandu má len milión obyvateľov, no kto sa vydá na prechádzku Thamelom, neuverí tomu. Bude mu ich hádať niekoľkonásobne viac. Policajti sa snažia pískaním usmerniť tok dravej rieky zloženej z plechov, trúbenia a výfukových plynov, ale márne. Ak raz nepálska ulica ožije, skrotí ju až tmavá, chladná noc či monzúnový dážď. Ľudia behajú sem a tam cez ulicu, tlačia vozíky so zeleninou, muži na rikšiach šliapu do pedálov a medzi nimi sa prepletajú desiatky motorkárov. Roh rušnej ulice patrí predavačom ovocia, no o pár krokov ďalej visia z hákov kusy naporciovaného mäsa, kurence a dokonca sa z drevených debničiek predávajú čerstvé ryby. „Námasté“ sa ozve už asi desiatykrát z úst predavačov, ktorí sú nevtieraví a skôr sa pozdravia, než by mali niekomu nútiť svoj tovar. Každé „námasté“ sprevádzajú zopnuté ruky pred telom a jemný úklon. Niekoľko rikšiakov odpočíva na svojej rikši, no pohľadom sliedia po okolí a každým očným kontaktom nadobudnú predstavu, že musia šliapnuť do pedálov a prísť. Nepálci sa ani vonkoncom nepodobajú na Indov a ich črty tváre skôr pripomenú Tibeťanov či dokonca Číňanov. Sú tmavší, oči majú jemne zošikmené, vlasy čierne a nepálske dievčatá vyžarujú podmanivú krásu. Majú v sebe niečo exotické, čo v našich končinách chýba. „Hašiš? Marihuana?“ ozýva sa takmer v pravidelných intervaloch na každej druhej ulici. Kedysi práve tu končila legendárna Hippie Trail a tieto pozostatky tu môžete stretnúť dodnes. Uličky Thamelu sa stáčajú k chrámu, pod ktorým si ľudia otvorili improvizované trhovisko. Žiadne stoly či stoličky, obchodíky či pulty. Stačí len holá zem, kamenný múrik, podstavec chrámu a môže sa predávať.
Námestie posiate chrámami
Najokázalejším miestom celého Káthmandu je námestie Durbar. Je jeho symbolom a v meste nenájdete slávnejšieho miesta. Durbar nemusíte hľadať, ono si vás nájde samé, pretože pri kráčaní starým mestom sa odrazu zo spleti chaotických ulíc vynorí oáza pokoja. Žiadne motorky ani rikše, žiadne trúbenie či preplnené miesta. Durbar je už viac než 500 rokov starobylým srdcom celého Káthmandu. Bije tu v jeho chrámoch, svätyniach, staručkých domoch a príbehoch, ktoré sa za stáročia zrástli snáď s každou tehlou na ktorú sa pozriete. To, ako vyzerá Durbar dnes, je výsledkom 16. storočia, no jeho tvár zjazvilo ničivé zemetrasenie z roku 2015, ktoré zhltlo niekoľko impozantných stavieb. Na Durbare sa vtedy na chvíľu zastavil život, ale toto miesto sa nevzdá a dnes opäť žije svojím príťažlivým životom. Zašpicatené striešky pagod sa dvíhajú zľava aj sprava a pomedzi ne vedú cestičky či menšie námestia. Holubov tu je takmer toľko, koľko ľudí, a sem-tam sa námestím prejde aj posvätná krava. Ráz námestia je na prvý pohľad budhistický, ale podobne ako v celom Nepále aj tu sa mieša s hinduizmom. Dokazuje to aj veľká hrôzostrašná socha Kaal Bhairava, ku ktorej prichádzajú najčastejšie ženy a prinášajú obetiny v podobe vonných tyčiniek či voňavých kvietkov. Bhairav predstavuje boha Šivu a ten má za úlohu chrániť svojich veriacich pred zlými silami a vlastnosťami. Podľa príbehu odsekol Bhairav jednu z hláv patriacich Brahmovi, čím mu pomohol poraziť jeho ego a dosiahnuť osvietenie. Ak nemáte čisté úmysly, radšej sa k soche nepribližujte, pretože ak pred ňou zaklamete, na mieste vás socha zabije. To preto sa práve pri nej kedysi odohrávali súdy. Málokto sa opovážil pri pohľade na hrôzostrašnú sochu klamať. Hneď vedľa sa snaží dotknúť neba chrám Jagannath z roku 1563 z vlády Pratapa Singha a dnes patrí k najstarším na celom námestí. Podarilo sa mu prežiť zemetrasenie, a tak aj dnes víta návštevníkov z celého sveta. Jeho kamenné schody sú miestom stretnutí a aj teraz sa tu zhovára niekoľko miestnych. Večer tu sedia zabalení v hrubých dekách, pretože ak sa spustí z kopcov vietor, vie sa poriadne zabodnúť do tela. Chrám Jagannath si nepozrite len z diaľky, ale príďte k nemu tak, aby ste sa ho mohli dotknúť. Až vtedy si všimnete na jeho drevenej streche a trámoch erotické výjavy z Kamásútry. Teraz už viete, prečo si ho mnohí tak obľúbili. Kedysi bol dominantou námestia pozoruhodný palác Hanuman Dhoka s vežami dvíhajúcimi sa do výšky niekoľkých poschodí, no posledné zemetrasenie ich strhlo, a tak prišiel palác o svoju korunu. Aj napriek tomu je to unikátne miesto. Za nenápadným vstupom sa rozleje nádvorie a roky, keď žil rušným životom, sú nenávratne preč. Nie kvôli zemetraseniu, ale pre fakt, že Nepál už nie je kráľovstvom. Himalájska monarchia sa rozsypala ako domček z karát, pretože ho v roku 2001 postihla brutálna tragédia. Kráľovský syn Dipendra v paláci Narayanhiti zavraždil svojho otca, nepálskeho kráľa Birendru, svoju matku aj niekoľko ďalších členov kráľovskej rodiny a napokon si strelil do hlavy. Monarchia v ten deň vykrvácala a hoci sa ešte oficiálne drží sedem ďalších rokov, dnes po nej ostali len spomienky. Pre pokojné himalájske kráľovstvo boli tieto udalosti obrovským šokom a dodnes sa z toho Nepál úplne nezotavil. Kamkoľvek sa na Durbare pohnete, tam na vás pozerá starobylý chrám, palác, stĺpy či striešky rozprávkových budov. Na kamenných schodoch si podnikavci otvorili malé, improvizované čajovne. Na skvelý čaj netreba nič, žiadne posedenie, iba plynový varič, staré, obité hrnce, vodu, mlieko, čaj a cukor. Žena ho pripravuje priam so stoickým pokojom a stíha konverzovať so zákazníkmi, miešať čaj, dávať pozor, aby nevykypelo mlieko, zbierať peniaze a rozdávať hotové čaje. Dostanete teplý pohárik, sedíte na okraji stáročného chrámu a vychutnávate si sladký čaj s výhľadom na históriu Káthmandu. Kde-tu si na Durbare všimnete aj menšie trhoviská. Tam predávajú farebné okvetné lístky pripravené na obetné vence pre bohov z hinduistického panteónu, inde zase oblečenie, zeleninu či suveníry. Durbar má v sebe tak silnú atmosféru, že genius loci odtiaľto nevytrieska ani stovka zemetrasení. Pred pohromou sa o ňom hovorilo ako o jednom z najkrajších námestí sveta a hoci prišlo o niekoľko stavieb, atmosférou má rozhodne čo povedať aj dnes.
Živá bohyňa aj boh s gitarou
Na okraji námestia Durbar sa pred fasádou s dvomi kamennými, mýtickými levmi stretáva viacero domácich. Hŕstka predavačov sa snaží predať modlitebné koráliky, pohľadnice, drobnosti za pár rupií, ale každý sa akosi náhli do starého paláca, aby sa ocitol na neveľkom nádvorí. Toto miesto sa volá Kumari Ghar a patrí k najväčším legendám celého Káthmandu. Práve tu v paláci z 18. storočia dodnes býva živá bohyňa Kumari Devi, prevtelenie bohyne Durgy. Videli ste už na vlastné oči živú bohyňu? Tu v Káthmandu máte unikátnu príležitosť! Palácové nádvorie pohltí 50 možno 60 postáv a kým sa bohyňa ukáže, človek má možnosť vychutnať si jeho drevené či kamenné detaily rozutekané po stenách. Je to príjemné miesto, má zvláštnu atmosféru, ale niet sa čomu čudovať. Moment, keď sa bohyňa priblíži, je už na spadnutie, a tak všetci hypnotizujú pohľadom zlaté okno na druhom poschodí. Strážnik oznámi, že je prísny zákaz fotografovania a o pár sekúnd sa v okne objaví mladučké dievča. Kumari Devi má tvár pomaľovanú pestrými farbami, no na tvári jej chýba úsmev. Hľadí dole na nádvorie, očami behá po stenách, premeriava si návštevníkov, no nevyriekne ani slovo. Je to bizarný pohľad, no magický okamih a má v sebe obrovskú unikátnosť. O pár minút bohyňa zmizne v prítmí miestnosti a nádvorie opäť zaplaví šepot. Kým bola v okne, bolo tu ticho, že by človek počul padnúť špendlík na kamennú zem. Vybrať Kumari Devi je zložitý proces. Musí to byť mladučké dievča, ktoré ešte nedosiahlo dospelosť a musí spĺňať najprísnejšie kritériá. Jej pôvod musí byť v newarskej kaste zlatníkov, jej krk musí byť ako ulita, telo ako banyán, stehná musí mať ako jeleň, obočie ako krava, hruď ako lev a jemný hlas ako kačica. Je v tom zakliaty kus mytológie. Mať v rodine Kumari Devi je obrovská náboženská pocta, no keď sa bohyňa vráti po svojej službe domov, je prekliatím. Nikto s ňou nechce nič mať, ľudia sa jej boja, zrejme sa nikdy nevydá a dožije svoj život s nálepkou bývalej bohyne. Hneď vedľa paláca sa námestie Durbar mieša s námestím Basantpur. Je posiate keramikou, suvenírmi, šatkami či drobným tovarom. Naokolo nájdete maličké čajovne a z veľkých kotlov rozmiestnených vedľa seba sa dvíha biela para, kde si viete vychutnať tradičné nepálske knedle plnené mäsom či zeleninou. Volajú sa momo a po pár dňoch v Nepále si ich zamilujete, pretože sa s nimi stretnete každý deň. Práve tu neďaleko námestia Basantpur leží azda najznámejšia ulica celého Káthmandu. Má prezývku „Freak Street“, pretože práve tu sa v 60 – 70. rokoch stretávali Hippies z celého sveta. Tu končil legendárny Hippie Trail, keď sa generácia mladých ľudí vydala autobusmi cez pol sveta, aby žili s vlastnými ideálmi. Tu sa stretávali, žili mesiace v najlacnejších hotelíkoch, fajčili hašiš a snívali o svete bez vojen a problémov. Tu mal svoje obľúbené miesta aj gitarový boh Jimi Hendrix, ktorý si vybrnkával svoje sóla v okolitých kaviarničkách. Patina týchto príbehov tu zostala dodnes, hoci sa už mnohé miesta stratili v modernej zástavbe. Na „hippíkov“ si tu staršia generácie ešte spomenie a je zaujímavé vydať sa v ich stopách a hľadať miesta prepletené s touto dobou. Keď sa nabažíte tohto sveta, vyberte sa na strechu z jedného z okolitých domov. Ukrývajú na sebe čajovne či bary, a tak si tu môžete vychutnať masala čaj alebo pivo Everest s výhľadom na bzukot námestia a okolitých ulíc.
Poklad menom Bhaktapur
Byť v Nepále a zostať len v Káthmandu by bola obrovská škoda, a tak je čas opustiť rušné ulice mesta a vydať sa na objavovanie Káthmanduského údolia, ktoré je posiate viacerými miestami zapísanými v UNESCO. Tým najkrajším a najdokonalejším miestom je Bhaktapur. Cestovanie údolím vám krásne ukáže to, že Nepál – to nie sú len vysoké hory, treky a dobrodružstvo pre horolezcov, ale že ak hľadáte pamiatky a historické miesta, stále vás táto krajina dokáže nadchnúť a potešiť. Starý Bhaktapur rozkladajúci sa na pahorku za riekou Bagmati je zaujímavým svetom. Do sveta starého mesta vedú zaprášené uličky lemované vysokými fasádami domov. Niektoré z nich sú obyčajné tehlové, no mnohé zdobia precízne vyrezávané drevené stĺpy, okná, okenice či balkóniky jemne vystupujúce do ulice. Život tu prebieha na ulici a nie za zatvorenými dvermi. Ženy sedia v kamenných altánkoch na zemi a pletú svetre, čiapky, rukavice, zatiaľ čo muži sa väčšinou venujú zdobeniu tradičných dýk alebo maľujú thangki. Maľované thangki sú pre Bhaktapur typické a majú v sebe zakorenenú starú tibetskú tradíciu. Medzi najtypickejšie námety tohto umenia patrí symbolika Budhu a vytvoriť ich dokážu len skutoční majstri. Sú nádherné, pretkané farbami, symbolmi a takmer zo všetkých hľadí Budhova postava v rôznych polohách. Medzi najpríjemnejšie miesta Bhaktapuru patrí Hrnčiarske námestie ukryté v labyrinte starých ulíc. Všetko, čo tu nájdete, súvisí s keramikou. Malé rozhorúčené piecky sú rozkúrené ma maximum, aby v nich práve teraz vypaľovali nové nádoby a dostanete tu všetko od najkrajších kúskov po malé zvieracie figúrky do ktorých viete zapichnúť vonné tyčinky. Ak sa ponoríte hlbšie, stretnete tu aj mužov, ktorí z neforemnej, šedej hliny vytvárajú pod vlastnými rukami umelecké diela. Ani neviete ako a stratíte sa tu v čase. Námestie Durbar v Káthmandu je známe miesto, no podobný, len o niečo menší priestor s rovnakým názvom nájdete aj tu v srdci Bhaktapuru. Kedysi bol dokonca hlavným mestom celej oblasti a práve z tohto obdobia pochádza väčšina krásnych chrámov naokolo. Po zemetrasení tu ostala hŕba kamenia, no dnes mnohé stavby povstali z prachu ako bájny fénix a Bhaktapur tak opäť teší návštevníkov. Najväčším magnetom je chrám Yakšeswor z 15. storočia s erotickou výzdobou a rozprávkovým vzhľadom. Stačí sa obzrieť a pohľad zastaví na zlatej bráne Dhowka. Domáci vám budú tvrdiť, že je najkrajšou bránou na svete! Vojdite dnu a brána vás vezme na nádvorie paláca, ozdobeného päťdesiatimi piatimi oknami. Práve tu žili bhaktapurskí panovníci, no dnes je palác pretvorený na múzeum. Bhaktapurský Durbar je plný príbehov, no nesústreďte sa len na ne. Na meste je krásne len tak si užívať bezcieľne prechádzky starými štvrťami. Nie nadarmo sa o Bhaktapure hovorí ako o „stroji času“, v ktorom sa ocitnete úplne v inom storočí. Ochutnajte lokálnu zmrzlinu kulfí, dajte si momo so syrom a pálivou omáčkou, posaďte sa do kaviarničky a vychutnajte si voňavú kávu s pohľadom na ruch ulice. Budú to práve tieto detaily, ktoré sa vám v Bhaktapure zapíšu do pamäte. Atmosféra na námestí Dattatraya je ako z dokumentu o magickom Nepále. Ozývajú sa tu budhistické piesne a dvojica mníchov v šafranových rúchach sa pred chrámom modlia. Z okolia sa zlietajú holuby a človek má z toho všetkého zimomriavky. Pred tým, než Bhaktapur nadobro opustíte, pohľadajte v starom meste legendárne Pávie okno. Je to majstrovský kúsok a hoci sa možno trochu potrápite, bude to stáť za to. Je nádherné a mnohí kedysi do mesta merali cestu len kvôli nemu, pretože sa toto vyrezávané okno považuje za jedno z najunikátnejších v celom Nepále. Nemáte pocit, že kamkoľvek sa pohnete, čaká na vás niečo mimoriadne zaujímavé? A to ste ešte neboli na námestí s chrámom Nyatapola z 18. storočia. Je najvyšším chrámom celého Baktapuru a jeho pagodová strieška pozostáva dokonca z piatich stupňov. Krásne sa pod ňou sedí a nasáva neopakovateľná atmosféra celého miesta s horúcim čajom v ruke.
Oheň znamená nový začiatok
Na okraji Káthmandu, len pár kilometrov od centra mesta, kde preteká neveľká riečka Bagmati, leží jedno z najunikátnejších miest Nepálu. Tu na brehoch rieky vyrástol Pašupatinat, najposvätnejšie hinduistické miesto celej krajiny. Z diaľky vidíte obrovský chrámový komplex patriaci Šivovi a na pahorku si všimnete aj ďalšie stavby patriace k areálu, no aby ste pochopili, prečo je Pašupatinat taký dôležitý, musíte prísť k rieke. Dláždenú cestičku obsadilo niekoľko predavačov suvenírov za premrštené ceny, ale ľudia sa pri nich zastavujú a snažia sa zjednávať. Je tu rušno, nie preto, že by sem prúdili zahraniční turisti, ale preto, že Pašupatinat je pútnickým miestom miestnych hinduistov. Pre mnohých je prekvapením, že v Nepále je väčšina obyvateľov práve hinduistickej viery, pretože vďaka chrámom, horám a atmosfére vyžaruje Nepál auru budhizmu. Bagmati nie je krásnou, nepálskou riečkou pripomínajúcu horskú bystrinu, ale skôr stojatá voda plná odpadkov. Posvätnosť však takéto detaily nerieši. Pašupatinat má povesť miesta, ktoré je každou bunkou svojho tela prepletená so smrťou. Kamenné nábrežie tu volajú ghát a práve ono je miestom, kde sa uskutočňujú takmer bez prestania kremácie tak, ako si to vyžaduje hinduistická viera. Všetci nepálski hinduisti si želajú byť spopolnení práve tu v Pašupatinat, a preto si miesto vyslúžilo prezývku „nepálske Váranási“, ktoré odkazuje na najposvätnejšie indické mesto ležiace na Gange. Postavím sa nabok tak, aby som svojou prítomnosťou nikoho nerušil. Odložím fotoaparát a len mlčky sledujem, čo sa okolo mňa deje. Skupina doniesla na svojich pleciach nosidlá, na ktorých spočíva telo zabalené do prenikavo oranžového rubáša. Bola to jeho posledná pozemská cesta. Na dosah rieky je desať kamenných ghátov, na ktorých sa spaľuje. Tri sú obsadené, z jedného sa valí kúdoľ šedého dymu, na jednom sú naukladané drevá a ghát najbližšie k mostu patrí práve dovezenému telu. Hinduisti berú smrť a umieranie inak ako v Európe či na západe. Sú k nej akosi bližšie a niekedy cítiť, akoby z nej nemali strach, pretože bude vykúpením. Muži vzali telo, obišli s nim dookola pohrebnú hranicu a až potom ho položili na vrchol. Obsypali ho oranžovými vencami z kvetín, santalovým drevom aj vonnými látkami. Už stačí len, aby najstarší syn zapálil oheň a duša bude vykúpená. Morbídne fascinujúce divadlo, ktoré patrí k životu. Pašupatinat okrem spaľovacích ghátov ponúka aj prechádzku okolo menších svätýň, ktoré obsadili opice. Sú ich tu desiatky a stačí moment nepozornosti, malý kúsok jedla v ruke a už sa na vás vrhnú. Natrafíte tu na „svätých mužov“, teda sadhuov, ktorí sa vzdali komfortu a bohatstva sveta a svoj život zasvätili modlitbám či meditácii. Mnohí z nich sú tu však len kvôli turistom, a tak ich lákajú na fotografie. Tí skutoční svätí muži by nikdy nepýtali peniaze, takže tu ide len o lákavú hru, pretože vedia, že sú pre cudzincov exotickí.
Na brehu jazera Phewa
Nádherná nepálska krajina je plná dramatických pohľadov. Opustíme Káthmandu a vydáme sa do mesta Pokhara, ktoré leží len 200 kilometrov západne od hlavného mesta. Kvôli zlým cestám však počítajte s tým, že sa do cieľa dostanete za 5 alebo možno aj 6 hodín. Cesta stúpa do pahorkov nad Káthmandu, padá do údolí, ktorými sa vlnia himalájske riečky aj rieky a napokon sa znovu rozbehne kopcami, pod ktorými sa krčia dedinky či poľnohospodárske políčka. Medzi najzaujímavejšie rieky, ktoré pretnete patrí Trisuli. Kľukatí sa pod zelenými kopcami a jej pereje vyskakujúce nad hladinu vzbudzujú rešpekt. Ak túžite po dobrodružstve, toto je miesto, ktoré hľadáte, pretože tu na Trisuli môžete ísť raftovať! Pokhara dostala nálepku krásneho miesta vďaka svojej polohe na brehu jazera a hlavne kvôli tomu, že sa neďaleko od mesta dvíha rozprávkovo krásna Annapurna. Ak máte šťastie na počasie, tak nepotrebujete nič, len sedieť pri jazere a sledovať odraz mýtickej hory na jej hladine. Nasadnite na brehu do jednej z desiatok drevených lodičiek a nechajte sa odviezť na malý ostrovček s hinduistickým chrámom Tal Barahi. Svojím zjavom pripomína chrámy z Káthmandu a zasvätili ho Durge, ktorá má okrem iného chrániť ostatných bohov nekonečného panteónu. Vonia to tu po santalovom dreve, vonných tyčinkách a hoci ide o maličké miesto, je doslova naplnené atmosférou hinduizmu. Na opačnom brehu jazera začína cestička stúpajúca takmer kolmo nahor cez les. Vydajte sa ňou a odmenou vám bude nielen slávna budhistická stupa, ale aj najkrajšia panoráma Pokhary. Zadýchaní sa dostanete hore a pred očami vidíte krásu jazera Phewa aj Pokharu, ako sa rozlieva na jeho brehu, zatiaľ čo nad ňou rastú zašpicatené zasnežené hory. Tu máte naozaj pocit, že ste v himalájskej rozprávke. Za najkrajšími výhľadmi sa však treba vybrať za mesto do dedinky Sarangkot. Budík zvoní príliš skoro, nemilosrdne vytrhne každého zo sladkého spánku, pretože von za oknami je ešte stále tmavé ráno. Na východ slnka nad Himalájami si treba privstať, no napokon to nikto nebude ľutovať. Prírodné divadlo začne so svojím predstavením a telom lomcujú zimomriavky. Pred očami sa vypínajú nádherné zasnežené štíty Himalájí, takmer bez obláčika. Slnko pomaličky vychádza a prvé lúče sa opierajú do drsných, kamenných stien týchto velikánov. Pravú stranu zaplnilo Dhaulagiri, siedmy najvyšší vrch sveta s výškou 8167 m. n. m., stred si pre seba zabral vrch Mačapučare, symbol Pokhary, s výškou 6997 m. n. m. a naľavo sa vyrysovali štíty masívu Annapurny. Ako to môže byť tak krásne? Nebudete odtiaľto chcieť odísť, no viete, že Nepál má v sebe ďalšie skvosty a chcete ich zažiť.
Srdce džungle a stretnutie s nosorožcami
Nepál nie je len o krásnych horách či Himalájach, ale svoje prekvapenia vám ukáže aj inde. Srdce džungle. Tak by sa dal preložiť názov nepálskeho národného parku Chitwan. Je v tom ukrytý kus pravdy, pretože nielen, že je Chitwan obklopený džungľou plnou exotických zvierat, ale má to aj rovinu takú, že ak sa sem raz dostanete, zasiahne vás do srdca. Zamilujete si totiž ten pokoj, ktorý sa okolo vás rozprestrie a bude tak v silnom kontraste s tým, čo ste zažívali v rušnom Káthmandu. Cesta z Pokhary sem vedie himalájskou krajinou, no odrazu sa vystrie do roviny Terai a všetko naokolo sa zmení. Pribudnú ryžové políčka, dediny s domami z nepálených tehál, políčka, nad ktorými sa skláňajú roľníci a vy odrazu máte pocit, že ste v inej krajine. Chitwan je známy pre svoje nosorožce a každý, kto sem príde, ich túži vidieť na vlastné oči. Ráno v Chitwane začína skoro, pretože sa vyberieme k rieke Rapti, nasadneme do úzkej drevenej lodičky a vyrazíme na plavbu. Ráno sú zvieratá aktívnejšie a mnohé prichádzajú k rieke, čím zvýšite svoju šancu. Po chvíľke plavby sa odrazu na brehu objaví nádherný nosorožec. Nečakal som, že ho uvidím v prvých minútach, no radosť je na obrovská. Chitwan sa spoločne s indickou Kazirangou totiž považujú za najlepšie miesta na svete na ich pozorovanie. O pár momentov si všimneme prvého, druhého a hneď aj tretieho krokodíla. To sú intenzívne zážitky.
Nosorožec, krokodíly, rôzne vtáctvo a pokojný prúd rieky Rapti, ktorá sa zahrýza do parku. Je čas opustiť loďku a ponoriť sa do džungle po vlastných. Bikram, skúsený sprievodca, ktorý síce pochádza z himalájskych kopcov, no už roky žije tu a pozná každý strom, každú cestičku, je na takýchto miestach neoceniteľný. Terén je jemne rozbahnený, hoci je ráno, už tu cítiť vlhkosť a zvyšujúcu sa teplotu. Bikram zastaví pri strome, obdivuje maličkých chrobákov, no ešte viac ho zaujmú stopy nosorožcov. „Sú čerstvé,“ vraví s plamienkom v očiach, a tak ideme za nimi. Odrazu sa za stromami ozve hlboký výdych. Bikram si dá prst na ústa, aby nikto nevydal ani hlásku a pár metrov od nás sa v jazierku kúpe dvojica nosorožcov. Je to fascinujúce, byť pri nich takto blízko a sledovať ich. Sú to obrovské, impozantné a krásne zvieratá. Dnes ich má žiť v Nepále okolo 700 a ich populácia tu dokonca o kúsok narástla oproti predošlým rokom, čo je krásne znamenie. Na opačnej strane rieky mahuti kúpu svojich slonov, a tak sa môžete pokochať aj takýmito pohľadmi. Dokonca môžete vojsť do zablatenej rieky pomôcť im, a tak vám Chitwan pripraví ďalší zážitok. Kamkoľvek sa v Chitwane pohnete, tam vás obklopí totálna exotika. Poobede sa opäť vyberieme do džungle. Spustí sa monzúnový lejak, ale z tváre akosi nemizne úsmev. To preto, že v diaľke sa objaví medveď uháňajúci lesom. Nikoho si nevšíma, len šprintuje cez les a na okolo sa rozutekali srnky, sambare či dokonca jelene. Je to podmanivá, nefalšovaná divočina. Dážď nás kompletne premočil, no nálada rastie. Kde inde toto človek zažije? Po krásnom dni sa poberieme k riečke Rapti vychutnať si západ slnka. Popíjate čaj, sedíte neďaleko brehu a diaľke vidíte krokodíla. To je deň. Na večeru vás zláka vôňa tradičného Dhál Bhátu, teda šošovice s ryžou, a pred spaním si ešte vychutnáte kultúrne predstavenie etnika Tharu, ktoré tu žije. Nepál to nie je len jedna rozprávka, to je celá kniha rozprávkových príbehov.
Nepál
rozloha: 147 181 km2 (95. miesto na svete)
obyvateľstvo: 30 430 000 (41. miesto na svete)
najvyšší bod: 8849 mnm (Mount Everest)
vznik republiky: 28. máj 2008
zriadenie: republika (prezidentka: Bidya Devi Bhandari)
náboženstvo: hinduizmus 81,3 %, budhizmus 9 %, islam 4,4%
jazyk: nepálčina
mena: nepálska rupia
HDP: 1155 USD/osoba
hlavné mesto: Káthmandu
Najväčšie mestá: Pokhara, Lalitpur, Biratnagar, Bharatpur, BIrganj, Butwal, Dharan
Zaujímavosti:
.Nepál sa často opisuje ako kráľovstvo Himalájí, avšak najnižším bodom je miesto zvané Kanchan Kalan s nadmorskou výškou len 70 m. n. m.
.V Nepále sa nachádza 8. z 10 najvyšších vrcholov sveta. Leží tu aj najvyšší svetový vrchol v podobe Mount Everestu, ktorý domáci volajú Sagarmatha.
.Hoci sa môže zdať, že Nepál je budhistickou krajinou, v skutočnosti tu prevláda hinduizmus natoľko, že je krajinou s najväčším počtom hinduistov vzhľadom na počet obyvateľov.
.Obľúbeným výletným cieľom je juh Nepálu s Národným parkom Chitwan. Spadá pod UNESCO a žijú v ňom okrem iného vzácne nosorožce.
.Tradičným jedlom je momo, taštičky plnené zeleninou alebo ovocím a najčastejším nápojom je čierny čaj s cukrom a mliekom. V horách sa dokonca pije čaj ochutený slaným jačím maslom.
.Víza do Nepálu dostanete priamo po prílete na letisko alebo na hraničnom prechode na 15 alebo 30 dní za poplatok, ktorý sa platí v USD.
.Ak vám vadí smog, vezmite si so sebou rúško, pretože najmä v Káthmandu dokáže poriadne štípať v nose a dýchacích cestách.
.Neďaleko Káthmandu sa oplatí zavítať do posvätného mesta Pašupatinath, ktoré je najposvätnejším hinduistickým mestom v Nepále. Hinduisti sem chodia k brehom rieky spaľovať svojich mŕtvych na pohrebných hraniciach a chodia sa modliť do chrámu boha Šivu.
.Mnohé nepálske pamiatky sú domovom desiatky opíc, preto je lepšie mať sa na pozore a strážiť svoje veci. Stačí chvíľka nepozornosti a vaše cennosti, fotoaparát či čokoľvek iné môže odskákať na štyroch.
.Nepál má štyri miesta zapísané v zozname UNESCO. Sú nimi Údolie Káthmandu so svojimi historickými mestami, Národný park Sagarmatha, Národný park Chitwan a posvätné mesto Lumbini, odkiaľ pochádza Budha.
.Mesto Lukla v horách sa preslávilo nielen tým, že tu leží najnebezpečnejšie letisko na svete, ale aj tým, že sa odtiaľto vychádza k samotnému Mount Everestu.
.Lumbini s miestom, kde sa narodil Budha je najdôležitejším budhistickým miestom sveta, kam prichádzajú budhisti z mnohých krajín.
.Po tom, ako v roku 2001 zavraždili kráľa s kráľovnou, sa krajina ocitla v chaose, no dnes je už republikou a spomienky na kráľa sa snažili vymazať. Vymenili dokonca ja bankovky, odkiaľ zmazali kráľovu podobizeň.
.Nepál má kvôli hornatému terénu len jednu železničnú trať v dĺžke 59 kilometrov medzi mestami Džanakpur a Džajnagar neďaleko indickej hranice. Hlavné mesto Káthmandu nemá vôbec žiadne koľaje.
Od autora ďalej ponúkame:
Uzbekistan: Rozprávka Hodvábnej cesty
Spojené arabské emiráty. Orient s víziou futurizmu
Bali, ostrov posiaty krásou
