Ak ľudstvo do tej doby prežije, naši nasledovníci nebudú žiť na šiestich svetadieloch, ale na jednom spoločnom superkontinente.
Pohyb litosferických dosiek je veľmi pomalý – v priemere predstavuje 1 až 5 centimetrov za rok. Keďže však tento proces prebieha nepretržite a milióny rokov, sú v takomto meradle jeho dôsledky už naozaj zreteľné. Pred desiatkami miliónov rokov, v ére dinosaurov, vyzerala naša Zem úplne inak ako dnes a značne odlišné bude rozloženie súše a oceánu aj v ďalekej budúcnosti. Približne pred tristo miliónmi rokov existoval jeden veľký superkontinent v tvare písmena C, ktorý geológovia nazvali Pangea – teda v preklade „celá krajina“. Ten sa následne začal veľmi pomaly rozdeľovať na menšie časti. Počas jury a kriedy, teda v období, ktoré sa nám spája s dinosaurami, sa Pangea rozpadla na severnú Laurasiu a južnú Gondwanu. Platňová tektonika neskôr viedla až k vzniku jednotlivých svetadielov, ako ich poznáme dnes.
Ako jazda po diaľnici
Tak ako vedia vedci na základe obrovského množstva dát a počítačových modelov dospieť k tomu, ako vyzerali kontinenty a oceány v dávnej minulosti, tak podobným spôsobom dokážu namodelovať aj budúci vývoj. „Vieme predpokladať, aký bude ďalší pohyb jednotlivých tektonických platní, čo sa s nimi môže udiať a ako sa to celé napokon zrejme skončí. Budúcnosť však v skutočnosti úplne nepoznáme,“ cituje Christophera Scoteseho, geológa a dlhoročného profesora na Texaskej univerzite, stránka NASA. Scotese pri odhadovaní ďalšieho pohybu litosferických dosiek poukazuje na analógiu s jazdou po diaľnici: šofér vie predpokladať, kde by sa mal o hodinu zhruba nachádzať, no tento jeho odhad môže byť nepresný, ak medzitým dôjde k nejakej nečakanej udalosti, napríklad k nehode alebo ku kolóne.
Scotese ešte v roku 1982 vytvoril model, na základe ktorého predpovedá, že v priebehu nasledujúcich 250 miliónov rokov sa súčasné kontinenty sformujú opäť do jedného spoločného superkontinentu. Nazval ho Pangea Ultima. Neskôr ešte tento názov upravil na Pangea Proxima, aby sa vyhol určitým nedorozumeniam, keďže slovo „ultima“ by mohlo naznačovať, že to bude vôbec posledný superkontinent, ktorý kedy vznikne. Pohyb tektonických platní sa však ani vtedy úplne nezastaví a v horizonte ďalších desiatok miliónov rokov bude Zem určite znovu vyzerať o trochu inak.
Superkontinent a vnútorné more
Scoteseho teória je všeobecne uznávaná, hoci aj on sám zdôrazňuje, že do určitej miery ide len o kvalifikovaný odhad, nie o neomylnú a nemennú predpoveď budúcnosti. Pomerne presne sa dá totiž povedať, čo sa stane počas najbližších 50 miliónov rokov, keďže v tomto časovom horizonte budú ešte pokračovať pohyby, ktoré prebiehajú už v súčasnosti. „Stredozemné more je pozostatkom obrovského minulého oceánu, ktorý sa počas predošlých sto miliónov rokov neustále zmenšoval. Tento proces bude pokračovať ešte ďalej a Afrika sa bude posúvať smerom k Európe. Dôjde k stretu jednotlivých platní a k ich vyvýšeniu, podobne ako v prípade Himalájí. Napríklad Austrália sa zas podľa projekcií bude posúvať stále viac smerom na sever, až kým sa nepripojí k Ázii,“ hovorí Scotese. Za horizontom 50 miliónov rokov už však stúpa miera neistoty, a to najmä kvôli tomu, že do procesu vstúpia nové a nepredvídateľné okolnosti. „V prípade takej vzdialenej budúcnosti už skrátka musíte urobiť aj nejaké dohady a tipy. Je to zložitý proces, hoci samotné tektonické platne sa pohybujú približne takou rýchlosťou, ako vám rastú nechty. Možno ešte aj o niečo pomalšie,“ podotýka spoluautor viac ako stovky vedeckých štúdií. Atlantický oceán sa najskôr podľa Scoteseho predpovede zväčší, no o 250 miliónov rokov, teda v čase očakávaného vzniku superkontinentu Pangea Proxima, bude predstavovať len malé vnútorné more v jeho strede. Amerika bude spojená s Euro-Afrikou, pričom na ich rozhraní vznikne nové pohorie.
Môže to byť aj inak
Scoteseho teória budúceho vývoja svetadielov, pochopiteľne, nie je jediná a svoje prognózy predstavili aj iné vedecké tímy. Teória o vzniku superkontinentu Aurica, ktorá bola publikovaná v roku 2016, v podstate predpovedá podobný vývoj, a teda vznik superkontinentu s vnútorným morom. Rozdielne je len vzájomné prepojenie medzi dnešnými svetadielmi. S odlišným scenárom však počíta hypotéza geológa Rossa Mitchella z Yaleovej univerzity a jeho spolupracovníkov. Tí predpokladajú, že nový superkontinent, ktorý nazvali Amasia, sa nesformuje v okolí dnešného rovníka, ale pri severnom póle. Pozostávať bude z dnešnej Európy, Ázie, Ameriky a Afriky. Osamotená v okolí južného pólu zostane Antarktída.
Wilsonov cyklus
V roku 1974 predstavil kanadský geofyzik Jock Wilson teóriu, podľa ktorej sa superkontinenty formujú v pravidelnom cykle opakujúcom sa zhruba každých 200 až 600 miliónov rokov. Okrem Pangey tak v dávnej minulosti existovali aj iné superkontinenty nazvané Ur, Columbia či Rodinia. Prvý z nich Ur sa sformoval pred približne tromi miliardami rokov.
Mohlo by vás zaujať:
Ako vyzerala naša Zem pred miliardami rokov?
Našu Zem stále bombardujú meteority. Ten počet vás zaskočí
Najchladnejšie miesta na Zemi: Tu sa klepe od zimy aj teplomer
