Najdrahšie omyly v dejinách

V porovnaní s najdrahšími chybami v dejinách sú vaše mýlky z finančného hľadiska zanedbateľné.

10. Mars Climate Orbiter
USA sú prakticky jediným štátom, ktorý využíva imperiálne jednotky: palce, stopy, yardy a podobne. Inak tomu nie je ani vo veľkých amerických firmách ako napríklad Lockheed Martin. V NASA však používajú metrický systém. A čo sa stane, keď tieto dve inštitúcie spolupracujú? Asi tušíte, kam mierime. 11. decembra 1998 vypustila NASA do vesmíru kozmickú sondu Mars Climate Orbiter, ktorá mala skúmať atmosféru a klímu červenej planéty. Sondu vyrábala spolu s firmou Lockheed Martin, a zatiaľ čo softvér NASA pracoval s metrickými jednotkami, ten z Lockheed Martin používal imperiálne jednotky. Nesúlad medzi softvérmi spôsobil, že komunikácia so sondou sa 23. septembra 1999 prerušila. Mars Climate Orbiter buď zhorel v atmosfére, alebo je dnes na obežnej dráhe okolo Slnka. Sonda stála v prepočte na dnešné eurá asi 170 miliónov.

9. Mizuho Securities
Pri vypisovaní dotazníkov sa človeku občas podarí pomýliť si kolónky a do tej s nápisom „priezvisko“ veselo píše adresu. Čosi podobné sa v decembri 2005 podarilo zamestnancovi japonskej finančnej spoločnosti Mizuho Securities. Ten chcel na tokijskej burze predať jednu akciu debutujúcej firmy J-Com Co. za 610-tisíc jenov (dnes asi 4700 eur). Nemal však svoj deň. Miesto toho predal 610-tisíc akcií za jeden jen (asi jeden eurocent). A aby toho nebolo málo, išlo o 41-krát viac akcií, než mala J-Com Co. k dispozícii. Tokijská burza napriek očividnej nezmyselnosti žiadosť prijala. Do konca dňa prišla Mizuho Securities, divízia druhej najväčšej japonskej banky, o 27 miliárd jenov (približne 207 miliónov eur). Nie je známe, čo sa stalo s vinníkom, ale vzhľadom na japonskú záľubu v seppuku už možno nie je medzi živými.

8. Ariane 5
4. júna 1996 vyštartovala z kozmodrómu vo Francúzskej Guyane raketa Ariane 5. O 37 sekúnd neskôr sa otočila o 90 stupňov, ďalšie dve sekundy trvalo, kým aerodynamické sily odtrhli prídavné raketové motory. Následne sa spustil samodeštrukčný mechanizmus a raketa vo výške štyri kilometre vytvorila jeden z najdrahších ohňostrojov v dejinách za asi 310 miliónov eur. Vyšetrovanie ukázalo, že za všetko mohla softvérová chyba, ktorá zastavila procesor. Ten sa totiž neúspešne pokúšal vtesnať 64-bitovú premennú do „políčka“, ktoré dokázalo poňať len 16 bitov. Môžete si to predstaviť asi tak, ako keby ste chceli do prenosnej chladničky napchať desať miliónov litrov zmrzliny. Záložný systém taktiež zlyhal a výskum zemskej magnetosféry sa touto katastrofou spomalil asi o štyri roky.

7. Excite a Google
Ak patríte medzi pamätníkov, možno si spomeniete, že v roku 1999 bol najpopulárnejším internetovým vyhľadávačom Yahoo! Druhý najobľúbenejší bol práve Excite, ktorého prevádzkovatelia prejavili záujem o kúpu Googlu (vtedy sa ešte volal BackRub) za 750-tisíc dolárov. Napokon Excite ponuku stiahol, pretože technológia Googlu fungovala až príliš dobre. Jednoducho povedané, vyhľadávala tak presne, že používateľa prirýchlo odvádzala z vyhľadávača na požadovanú stránku. Vedenie Excitu predpokladalo, že by tým prišlo o veľkú časť ziskov. Ako sa ukázalo, bola to obrovská chyba. Excite sa stal v roku 2004 majetkom Yahoo! a hodnota Googlu už prekročila bilión dolárov. Stačilo však málo a namiesto „vygoogli si to“ by sme dnes hovorili „vyexcituj si to“.

6. Ronald Wayne a Apple
Po vojne je každý generál, a tak sa nám teraz ľahko hovorí, že Ronald Wayne urobil chybu. On ale fakt, že v roku 1976 prenechal svoj podiel tretieho spoluzakladateľa firmy Apple Stevovi Jobsovi a Stevovi Wozniakovi, rozhodne nepovažuje za najväčší omyl svojho života. Ako tvrdí, rozhodoval sa vtedy na základe najlepších dostupných informácií a bál sa, že spoločníctvo vo firme ho stavalo do priveľkého finančného rizika. Na rozdiel od dvoch mladíkov, ktorí mali 21 a 25 rokov, bol už Wayne 42-ročným pánom a mohol prísť o veľa. Vytvoril síce spoluzakladateľskú zmluvu Applu a vo firme sa staral o administratívu, ale vydržal v nej iba 12 dní. Následne spoločníkov požiadal, aby mu vyplatili podiel vo výške 800 dolárov (dnes asi 3200 eur) a firmu opustil. Mal síce iba desaťpercentný podiel, ale aj tak by bol dnes miliardárom.

5. Harry Potter a 12 vydavateľstiev…
…aj tak by mohol znieť názov škodoradostného románu o firmách, ktoré odmietli vydať dnes už najpredávanejšiu knižnú ságu všetkých čias. J. K. Rowlingová sa dočkala rôznych výhovoriek, jedno vydavateľstvo jej napríklad odporučilo, aby používala iniciály namiesto krstného mena. Chlapci vraj totiž majú tendenciu čítať radšej knihy od mužských autorov, a tak si autorka k svojmu Joanne pridala ešte Kathleen po svojej starej matke. Ani to však jej problémy s hľadaním ochotného vydavateľa nevyriešilo. Napokon uspela u vydavateľstva Bloomsbury a 26. júla 1997 sa v kníhkupectvách objavila publikácia Harry Potter a Kameň mudrcov. Ona a jej ďalšie pokračovania dobyli svet. Presná suma, ktorú Bloomsbury zarobilo, nie je známa, ale odhaduje sa, že ide o rádovo stovky miliónov eur.

4. The Beatles a Decca Records
Hovorí vám niečo kapela Brian Poole and the Tremeloes? Asi skôr nie. A predsa ju vydavateľstvo Decca Records v roku 1962 uprednostnilo pred vtedy začínajúcou skupinou The Beatles. Na nahrávanie skúšobných skladieb sa „Chrobáci“ dostavili ešte s bubeníkom Petom Bestom, ktorý o niekoľko mesiacov kapelu opustil. Približne o mesiac neskôr sa skupina dozvedela, že Decca Records album nevydá. „The Beatles nemajú v šoubiznise žiadnu budúcnosť,“ povedal jeden z predstaviteľov firmy. Ako sa ukázalo, škaredo sa mýlil. Kapela onedlho podpísala nahrávaciu zmluvu so spoločnosťou Parlophone, ktorá vydala niekoľko albumov The Beatles. Tým posledným bol v roku 1967 Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band. Čo si asi museli predstavitelia Decca Records myslieť pri sledovaní úspechov najznámejšej kapely v dejinách...

3. 20th Century Fox a Hviezdne vojny
George Lucas je celkom iste najbohatším filmovým režisérom. Natočil prakticky len štyri filmy zo ságy Hviezdne vojny a aj tak je o vyše miliardu eur bohatší než Steven Spielberg, ktorý nakrútil vyše 30 snímok. Ako je to možné? Za všetko môže dnes taký populárny termín „merch“. Po slovensky by sme mohli povedať, že ide o tovar súvisiaci so značkou. No a práva na zisk zo všetkého tovaru, ktorý sa predá pod značkou Star Wars, patrili v rokoch 1973 až 2013 Georgovi Lucasovi. Filmovú spoločnosť 20th Century Fox totiž oslovil s ponukou, že natočí sci-fi film za pomerne malý plat, ak si bude môcť nechať práva na nakrúcanie pokračovaní i predaj merchu. Spoločnosť súhlasila. V priebehu nasledujúcich 35 rokov sa vo svete predali hračky s tematikou Hviezdnych vojen za 12 miliárd eur.

2. Francúzske železnice
Predstavte si, že nakúpite dvetisíc vlakov a hrdo oznamujete národu, že modernizujete hromadnú dopravu. Predstavitelia francúzskej železničnej spoločnosti SNCF sa už zrejme videli na titulkách novín, a naozaj sa tam dostali. Hlavný dôvod bol ale ten, že nové vlaky boli o čosi širšie než tie staré a nezmestili sa na približne pätinu železničných staníc. Nové vlaky stáli 15 miliárd eur, investíciu ale museli navýšiť o ďalších 50 miliónov eur kvôli rozširovaniu nástupíšť, ktoré začalo v roku 2014. Predstavitelia SNCF obvinili z chyby spoločnosť RFF, ktorá vo Francúzsku prevádzkuje železničnú sieť (majú podobný vzťah ako u nás ZSSK a ŽSR). RFF vraj dodala neúplné údaje o staniciach a v jej správach sa nevyskytovali nástupištia staršie než 30 rokov. Domnelý vinník sa teda našiel, ale daňovým poplatníkom to mohlo byť ukradnuté. Peniaze im nik nevrátil.

1. Predaj Aljašky
Drsná klíma, zlé podmienky na pestovanie plodín či vysoké náklady na prepravu tovaru: to všetko považoval cár Alexander II. za negatíva Aljašky. Tá ešte v roku 1867 patrila Rusku, ale panovník sa obával, že by mohla vyhlásiť samostatnosť a on by o Aljašku prišiel len tak, bez náhrady. Našťastie, našiel kupca v podobe Spojených štátov amerických. Len málo Rusov preskúmalo vnútrozemie Aljašky, a tak sa cárovi zdalo, že 7,2 milióna dolárov (dnes asi 155 miliónov eur), ktoré dostane od Američanov, je viac než dosť. Nemohol sa však viac mýliť. Aljaška oplývala prírodným bohatstvom, ktoré malo mnohonásobne vyššiu hodnotu. Americký minister zahraničných vecí William Seward, ktorý jej kúpu vyjednal, sa stal terčom kritiky svojich oponentov. Tí chválili ruského cára a mysliac si, že minister kúpil 1,5 milióna kilometrov štvorcových pustatiny, nazývali Aljašku „Sewardovým bláznovstvom“. Čas ukázal, ako sa oni aj ruský cár mýlili. Odhaduje sa, že na Aljaške sa dodnes nachádzajú nielen veľké ložiská zlata, ale aj zásoby ropy a zemného plynu v hodnote asi 200 miliárd eur.