Keď Ragnar Lothbrok v roku 865 kľačal nad jamou plnou vreteníc, myslel aj na svojich synov. Ælla, kráľ Northumbrie, ktorý severana porazil, sa nad zajatcom triumfálne týčil a vychutnával si jeho posledné chvíle. Lothbrok mu vtedy povedal, že jeho synovia dorazia k anglickým brehom a prinesú skazu nielen Northumbrii, ale celému Anglicku. Ælla sa z pohanskej hrozby len smial a prikázal, aby Lothbroka zvrhli do jamy plnej jedovatých hadov. Vtedy ešte netušil, že na seba upútal pozornosť najdrsnejšieho z Ragnarových synov. Už len vyslovenie mena Ivar Bezkostný malo onedlho v Anglicku vyvolávať v ľuďoch hrôzu.
Záhadná prezývka
Ivar Bezkostný bol najstarším z Lothbrokových synov. Severské ságy o ňom tvrdia, že spomedzi súrodencov bol najmúdrejší a najprefíkanejší, neobjasňujú však pôvod jeho mena. Nevedno, či išlo len o metaforu, ochrnutie dolných končatín alebo genetickú poruchu. Vzhľadom na to, že sa preslávil ako bojovník, ale Ivar zrejme nejakou vážnou chorobou netrpel. Vylúčené nie je ani to, že trpel erektilnou dysfunkciou, keďže sa kedysi predpokladalo, že v penise je kosť.
Do histórie sa začal zapisovať v Škandinávii, kde sa dozvedel o smrti svojho otca. Spolu s bratmi čakal na Lothbrokov návrat, dočkal sa však len smutných správ. Ivar Bezkostný, Björn Železný bok, Sigurd Hadie oko, Halfdan a Ubba prisahali kráľovi Ællovi pomstu. Spoločne začali v celej Škandinávii zháňať bojovníkov a vytvorili najväčšie vojsko Vikingov, aké dovtedy svet videl. V kresťanských kronikách sa o tom píše ako o Veľkej pohanskej armáde.
Zaujímavé je, že Ivar a jeho muži najprv podľa jednej nórskej ságy nechceli bojovať a prvej bitky proti Ællovi sa nezúčastnili. Ivar vraj dokonca od kráľa najprv požadoval len materiálnu kompenzáciu za otcovu smrť. Panovník mal súhlasiť a sľúbiť Vikingovi také územie, aké bude schopný prikryť kožou býka. Ivar teda rozrezal kožu na tenučké pásiky a vytvoril z nich dostatočne veľký kruh na to, aby na danom území mohlo vyrásť mesto. Až potom vraj Ivar dal vedieť svojim bratom, že má pevný bod, z ktorého budú môcť uskutočňovať vojenské operácie. K tejto udalosti však s najväčšou pravdepodobnosťou nedošlo a ide len o legendu, ktorá má zdôrazniť Ivarovu prefíkanosť.
Krvavý orol
V zime roku 865 Veľká pohanská armáda pod Ivarovým velením dorazila k brehom anglosaského kráľovstva Východná Anglia. Tu sa Vikingovia utáborili a čakanie na jar si krátili nájazdmi na mestá, dediny a kláštory. Keď sa sneh roztopil, vojsko vytiahlo na Northumbriu. Ivar smeroval k Yorku, hlavnému mestu Ællovho kráľovstva, a jeho muži cestou rozsievali teror. V roku 867 došlo pri Yorku k bitke, v ktorej Ælla a jeho muži utrpeli drvivú porážku. Úlohy sa vymenili a tentoraz to bol kráľ Northumbrie, kto bol vydaný na milosť a nemilosť Ragnarovým synom. Presnejšie povedané, na nemilosť. Ivar chcel z kráľovej smrti urobiť veľkolepé predstavenie a nehodlal jeho pozemskú cestu ukončiť rýchlo. Vybral teda pre Ællu zdĺhavý a mimoriadne brutálny spôsob popravy: krvavého orla. Historici dodnes nepotvrdili, či sa tento krutý rituál naozaj praktizoval a v nórskych ságach sa spomína iba dvakrát. Odsúdenca mali pevne zviazať a následne mu rozrezať chrbát tak, aby sa odhalili rebrá. Tie sa rozsekli sekerou, vyvrátili do strán a neborákovi hneď na to vytiahli pľúca a položili mu ich na plecia, čo malo údajne vytvoriť dojem zložených orlích krídiel. Nevedno, či Ællu naozaj postihol takýto krutý koniec, isté ale je, že zomrel a Northumbria bola vydaná napospas Ivarovi a jeho horde bojovníkov.
Pád troch kráľovstiev
Po kráľovej smrti sa cesty bratov rozdelili. Halfdan ostal v Northumbrii, aby dohliadal na tunajšie záležitosti. Sigurd Hadie oko sa vrátil do Dánska, aby tam vládol ako Ragnarov priamy nasledovník. Björn Železný bok odišiel do Švédska, kde vládol ako náčelník. S Veľkou pohanskou armádou tak ostali len Ivar a Ubba. Ivarovi Bezkostnému nestačilo, že padla Northumbria, on si chcel podrobiť celé Anglicko. Pustil sa s vojskom späť na juhovýchod do Východnej Anglie, kde vládol kráľ Edmund. Vojna bola krátka, kráľovstvo rýchlo padlo a tunajší panovník sa tiež nedočkal príjemného konca. Keďže sa odmietol zriecť kresťanstva, Ivar ho nechal priviazať k stĺpu a strieľať do muža šípy, až kým neskonal. V roku 869 sa tak Východná Anglia stala minulosťou.
Ríše sa rúcali jedna za druhou, Sasi nedokázali Ivarovmu hnevu a prefíkanosti konkurovať. V Northumbrii vládol bábkový panovník, Východná Anglia horela a stredoanglickú Merciu práve pustošili Vikingovia. S výnimkou Wessexu na juhu Anglicka do roku 873, keď sa Veľká pohanská armáda rozdelila, padli všetky anglické kráľovstvá. Vtedy Ivar prenechal velenie Guthrumovi, ktorý sa s vojskom rozhodol dosť odvážne a ambiciózne zosadiť kráľa Wessexu Alfréda. Ivar mal iné plány. Skontaktoval sa s írskym panovníkom Olafom Bielym, pevne sa v Írsku usadil so svojimi mužmi a začal podnikať nájazdy na územie dnešného Škótska.
Našli jeho hrob?
Ivarov teror na Britských ostrovoch trval osem rokov a za ten čas dokázal nemilosrdný Viking poraziť nie jedného, ale hneď troch anglických kráľov, čo bolo do tej doby neslýchané. Bol brilantným taktikom, väčšinu času uplatňoval taktiku partizánskej vojny a nájazdov na civilné obyvateľstvo, len veľmi sporadicky sa púšťal do veľkých bitiek, ako tomu bolo napríklad v roku 867 pri Yorku. Na rozdiel od svojich predchodcov (vrátane Ragnara Lothbroka) mu nešlo ani tak o majetok a honobenie zlata a šperkov. Ivar mal jednoducho rád vojnu a rozsievanie teroru. Dodnes sa nevie, ako a kedy zomrel. Jedna nórska sága hovorí, že má hrob v Anglicku, čo vôbec nemusí byť ďaleko od pravdy. Vykopávky v Reptone totiž objavili masový hrob Vikingov, v ktorom sa nachádzal náčelník a stovky bojovníkov. Je možné, že ide práve o miesto posledného odpočinku jedného z najkrutejších a najúspešnejších Vikingov všetkých čias.
Mohlo by vás zaujať?
Vikingovia: Spoznajte škandinávskych dobyvateľov
Ženy Vikingov: Krása na drsnom bojisku
Vikingský prístrešok v lese? Ukážeme vám návod
