Najvýznamnejší neznámi vedci

Možno by ale stačilo, aby niektorí ich kolegovia držali jazyk za zubami a v školách sme sa mohli učiť celkom iné mená. Tu je desať z nich.

10. Joseph Lister
Nedá sa spočítať, koľko životov zachránil jeho objav. Angličan Joseph Lister podrobne študoval prácu Louisa Pasteura a jeho pokroky v oblasti mikrobiológie a 12. augusta 1865 sa mu podaril dovtedy nevídaný úspech. Kyselinou karbolovou, dnes známou ako fenol, vydezinfikoval 11-ročnému chlapcovi komplikovanú zlomeninu. O štyri dni neskôr ranu skontroloval a zistil, že u pacienta sa nerozvinula žiadna infekcia. Následne publikoval sériu článkov a začal svojich podriadených chirurgov nútiť, aby si pred zákrokmi umývali ruky v päťpercentnom roztoku fenolu a v rovnakej tekutine umývali aj nástroje. V operačnej sále tiež nechával tento roztok rozprašovať do vzduchu. Joseph Lister objavil antiseptikum, vec, bez ktorej si ťažko predstaviť moderný svet.

9. Šatendranáth Bose
Možno ste už počuli o Higgsovom bozóne, táto elementárna častica je ale iba jednou zo skupiny bozónov. No a bozón dostal pomenovanie po Indovi, ktorý sa narodil v roku 1894 v Kalkate. Šatendranáth Bose sa stal zakladateľom kvantovej štatistickej fyziky a v spolupráci s Albertom Einsteinom vypracoval pre teoretických fyzikov nepostrádateľné modely. Objavili tiež Boseho-Einsteinov kondenzát, piate skupenstvo hmoty, ktoré tvoria bozóny pri teplote blížiacej sa k absolútnej nule. Na konte má aj množstvo samostatných objavov. Bose ale nebol iba teoretickým fyzikom. Ako polyhistor vynikal v matematike, chémii a biológii, zaujímal sa o filozofiu, umenie, hudbu i literatúru. A tak už vás asi neprekvapí, že ovládal päť jazykov a skladal v nich básne.

8. Rosalind Franklinová
„Čo objavili Watson a Crick? Zápisky Rosalind Franklinovej.“ Takýto vtip koluje už desaťročia medzi vedcami a hoci dosť preháňa, pravdou je, že Franklinová by si za svoj podiel na objavení DNA zaslúžila oveľa viac uznania. Táto chemička z Veľkej Británie bola expertkou na röntgenovú kryštalografiu a pracovala na londýnskej univerzite King´s College. Tu sa podieľala na skúmaní štruktúry DNA, s kolegom Mauricom Wilkinsom si ale nepadla príliš do oka. Možno práve on poskytol Franklinovej zápisky bez jej dovolenia Watsonovi a Crickovi, ktorí následne dáta a fotografie využili pri objave dvojzávitnice DNA. Keď dvojica v roku 1953 zverejnila svoje zistenia, Franklinovej nepriznala žiaden kredit.

7.Lise Meitnerová
Lise Meitnerová sa v roku 1926 stala prvou profesorkou fyziky v Nemecku, vyslúžila si aj prezývku „nemecká Marie Curiová“. Keďže mala židovský pôvod, po nástupe Hitlera k moci musela z krajiny ujsť do Švédska. Naďalej však udržiavala aspoň písomný kontakt s Ottom Hahnom, s ktorým predtým úzko spolupracovala. Len pár mesiacov po jej emigrácii sa Hahnovi podarilo experimentálne dokázať jadrové štiepenie, za čo v roku 1944 získal Nobelovu cenu. Meitnerovej prínos komisia prehliadla, čomu do istej miery pomohol aj samotný Hahn. Neskôr však zrejme svoj prístup k Meitnerovej ľutoval a viackrát ju navrhol na Nobelovu cenu. Nikdy ju však nezískala, hoci si ju zaslúžila už za svoj podiel na objave štiepenia uránu. Je po nej pomenovaný prvok meitnérium.

6.Wu Ťien-siung
Čínsko-americkú experimentálnu fyzičku prezývali aj „prvá dáma fyziky“ a do veľkej miery sa zaslúžila o úspech projektu Manhattan a vyvinutie atómovej bomby. Oveľa známejšou sa však stala vďaka takzvanému Wuovej experimentu. Veľmi zjednodušene povedané, týkal sa overenia hypotézy, ktorá tvrdila, že v zrkadlovej verzii nášho sveta by platili zrkadlové fyzikálne zákony. Wuová experimentálne potvrdila to, čo teoreticky predpovedali jej kolegovia Jang Čen-ning a Li Čeng-tao: že pre slabé jadrové sily by hypotéza neplatila. Ale zatiaľ čo dva muži získali Nobelove ceny, komisia ju prvej dáme fyziky nepriznala. Wu Ťien-siung sa následne stala horlivou obhajkyňou rovnosti mužov a žien nielen v oblasti vedy.

5. Konstantin Eduardovič Ciolkovskij
V Rusku ho prezývajú „otec kozmonautiky“, v našich končinách ale Ciolkovskij nie je príliš známy. Koncepty, ktoré vyvinul začiatkom 20. storočia, sa pritom ešte aj dnes dajú aplikovať v raketovom inžinierstve. Inšpiroval sa okrem iného aj Julesom Vernom a jeho kanónom, ktorý vystreľoval na Mesiac vesmírne lode. Ciolkovskij ešte v roku 1903 publikoval prvé vedecké články o vysielaní rakiet do vesmíru pomocou tekutého vodíka a tekutého kyslíka ako paliva. Napísal tiež rovnicu vzťahu meniacej sa hmotnosti rakety v závislosti od toho, ako spaľuje palivo, rýchlosti prúdenia výfukových plynov a konečnej rýchlosti rakety. Na fotografiách sa Ciolkovskij často objavuje s načúvadlom, v dôsledku šarlachu, ktorý prekonal v detstve, bol totiž takmer úplne hluchý.

4. Julius von Mayer
Keď slúžil ako lekár na obchodnej lodi, začal formulovať prvé myšlienky o vzťahu energie, práce a zachovaní energie. V roku 1841 dal dohromady zmätočný text a poslal ho odbornému časopisu, nedočkal sa však pozitívnej reakcie. O rok neskôr už ale so značne lepšími znalosťami matematiky a fyziky svoj článok prerobil a tentokrát mu ho zverejnili. Ponúkol v ňom dve mimoriadne dôležité veci: rovnicu na výpočet premeny práce na teplo a zákon zachovania energie. O tri roky neskôr prácu rozšíril, no nepochodil s ňou a dočkal sa výsmechu. Neúspech na vedeckom poli a smrť dvoch detí vyústili v pokus o samovraždu. Skok z tretieho poschodia ho, našťastie, nezabil a v roku 1871 sa napokon dočkal aj vedeckého ocenenia v podobe Copleyho medaily.

3. Alfred Russel Wallace
Keď sa povie „evolúcia“ a „prirodzený výber“, každému hneď napadne meno Charlesa Darwina. V tom istom čase pritom teóriu evolúcie nezávisle na Darwinovi vypracoval aj iný britský biológ. Väčšinu terénnej práce vykonával v Amazonskom dažďovom pralese, zavítal aj do Malajzie a Austrálie a stal sa absolútnym expertom na biogeografiu. O svoje myšlienky sa podelil s Darwinom v roku 1857 a keď Darwin zistil, že Wallace rozmýšľa o evolúcii takmer identicky, poponáhľal sa s vydaním svojho diela O pôvode druhov, z ktorého sa stala jedna z najvplyvnejších vedeckých publikácií všetkých čias. Keby si Wallace nechal svoje poznatky pre seba, možno by sa dnes na hodinách biológie skloňovalo najmä jeho meno.

2. Grace Hoperová
Nebyť jednej americkej kontraadmirálky, programátori z celého sveta by dnes možno mali oveľa ťažšiu prácu. Bola to totiž práve Grace Hopperová, ktorej ešte v 50. rokoch skrsol v hlave nápad, že počítače by mali rozumieť nielen matematickým symbolom, ale ľudskej reči. Ako profesorka matematiky vedela, že niektorí ľudia jednoducho nie sú schopní naučiť sa matematiku, ale nechýba im logické myslenie potrebné na programovanie. Tím pod jej vedením tak vyvinul programovací jazyk FLOW-MATIC, ktorý sa mal syntaxou podobať prirodzenému jazyku. Na jeho základe potom vznikol jazyk COBOL, ktorý sa používa od 60. rokov až dodnes. Gracce Hopperová tiež pracovala na vývoji prvého komerčného počítača s názvom UNIVAC I. Mimochodom, hoci to ako príslušníčka amerického námorníctva dotiahla až na kontraadmirálku, nikdy žiadnej lodi nevelila.

1. John Snow
Nie, nejde o rovnomennú postavu z kníh a seriálu. John Snow, ktorý žil v 19. storočí, sa považuje za jedného z otcov epidemiológie a priekopníka v oblasti anestézie a zavádzania hygieny. Jeho najznámejším činom je objavenie pôvodu epidémie cholery v Londýne v roku 1854. Vtedy ešte neexistovali poznatky o mikroorganizmoch a choroby sa najčastejšie pripisovali „zlému vzduchu“. Snow najprv zhromažďoval údaje o mŕtvych a jeho práca sa podobala priam na detektívku. Opieral sa o dáta aj svedectvá, zisťoval, ktoré firmy nosia vodu – z ktorých studní, do ktorých domov. V septembri sa mu podarilo vystopovať studňu na Broad Street v štvrti Soho, ktorú 8. septembra uzavreli. Snow následne tlačil na mestské úrady, aby vybudovali v Londýne kanalizáciu, čo sa mu aj podarilo. Žiadne ďalšie epidémie cholery už sa v britskej metropole neobjavili a príklad si od nej brali aj ďalšie mestá vo Veľkej Británii a zahraničí, čo viedlo k drastickému zlepšeniu verejného zdravia vo veľkomestách. Napriek veľkolepým úspechom tohto lekára je však oveľa známejší jeho fiktívny menovec z Hry o tróny.