Po neveľmi osvedčenej sovietskej automatickej puške AVS-36, od konštruktéra Sergeja Simonova, sa hľadala vhodná nástupkyňa. Tou sa stala SVT-38 z dielne Fjodora Tokareva.
Pri návrhu zbrane sa zamerali na čo najnižšiu hmotnosť, čo spôsobilo preťažovanie niektorých súčiastok. Nápad záverového mechanizmu s odberom prachových plynov sa osvedčil, pušku ale trápili lomy nadmerne namáhaných súčiastok. Počas sovietsko – fínskej vojny (1939 – 1940 ) sa puška veľmi neosvedčila a hrozilo až ukončenie výroby. Nakoniec Stalin vydal pokyn na vylepšenie konštrukcie. 38-ka bola tak stiahnutá z výroby a nahradená robustnejšou 40-tkou. Nová puška mala už jednodielnu pažbu, zdokonalené a zosilnené funkčné časti a odľahčená o 680 g. Veľa problémov sa ale odstrániť nepodarilo. V bojových podmienkach to bola hlavne nižšia spoľahlivosť. SVT-40 boli často vyzbrojované špeciálne jednotky, námorná pechota a prepadové oddiely. Ukoristené zbrane s obľubou používali Fíni aj Nemci nakoľko sami nemali dostatok vhodných samonabíjacích pušiek. Jej výrobu ukončili 3.1. 1945
SVT-40
Výroba: v rokoch 1939 – 1945
Hmotnosť: 3,85 kg (bez munície)
Dĺžka zbrane: 1 226 mm (hlaveň 625 mm)
Munícia: 7,62 x 54 mm
Úsťová rýchlosť: 830–840 m/s
Dostrel: účinný 548 m, maximálny 1500 m
Zásobovanie muníciou: zakrivený schránkový zásobník na 10 nábojov
Verzie: SVT-38, SVT-40, SVT-40 PU (ostreľovačka), AVT-40
Vyrobených: cca 2 milióny kusov (spolu všetkých verzii)
Mohlo by vás zaujať:
Zbrane 2. svetovej vojny: SG 43
Zbrane 2. svetovej vojny: Obľúbený Mauser C96
Zberateľská pamiatka na pekelný Tobruk roku 1941
