Vardzia: Úžasné skalné mesto vydržalo iba sto rokov

Nie, toto je úplne iný príbeh. Gruzínsko nie je našincami dvakrát vyhľadávanou destináciou, hoci má tiež čo ponúknuť. Komu sa ale napríklad páčia skalné obydlia v Brhlovciach, tu by bol tisícnásobne viac uchvátený.

V okrese Aspindza v skalnej stene hory Erušetu tu v 12. storočí kráľ Giorgi III. Bagration dal postaviť hraničnú pevnosť, ako obranu pred ničivými nájazdmi Peržanov a Turkov. Vo vojnových časoch (1193 až 1195 ) tu dokonca sídlil kráľovský dvor. Jeho dcéra, neskoršia kráľovná Tamara Gruzínská stavbu dokončila a nechala tu vybudovať aj kláštor.

Vardzia je vytesaná v dĺžke asi pol kilometra. Remeselníci tu vyhĺbili jaskyne, prepojovacie tunely, terasy, schodiská aj haly. Celkovo na siedmich poschodiach tu bolo vybudovaných asi tritisíc trojizbových bytov (iné zdroje dokonca spomínajú 6000 bytov na 13. poschodiach) , čo poskytlo prístrešie až pre 50 000 ľudí. Malé skalné mesto malo svoj vlastný vodovod, knižnicu, kúpele, stajne, spálne, obranné miestnosti, vínne pivnice, pokladnicu či pekárne. Predpokladá sa, že jediný prístup k tejto pevnosti bol cez skrytý tunel, ktorého vchod bol blízko brehov rieky Mtkvari.

S takou dokonalou prirodzenou a prispôsobenou obranou sa zdalo byť mesto takmer nedobytné. Ale dobré časy netrvali dlho. Iba storočie po dokončení sídla, v roku 1283, miesto postihlo silné zemetrasenie a doslova roztrhalo a rozbilo horský svah. Boli zničené viac ako dve tretiny mesta. Pretrvala tu iba kláštorná komunita, ale tú v roku 1551prepadol a zničil perzský monarcha Tahmásp I. Od 16. storočia bolo mesto úplne opustené. Záujem oň vzbudil až výskum sovietskych archeológov. Dnes je miesto vyhľadávané turistami nad ktorými bdie skupina pravoslávnych mníchov, ktorí sa sem nasťahovali v roku 1988 . Prístupných je niekoľko tunelov, hál a asi tristo bytov. Hlavná turistická sezóna tu je od mája do septembra. Od pôvodnej slávy má ale Vardzia bohužiaľ už ďaleko.