Hlavou nadol
Prvým katolíckym pápežom v dejinách bol podľa tradície svätý Peter. Jeden z Ježišových apoštolov najprv šíril vieru a kázal v Malej Ázii a neskôr sa dostal do Ríma, kde žil 25 rokov. Darilo sa mu rozširovať okruh veriacich, a to až do momentu, keď si cisár Nero zmyslel, že ho nechá popraviť. Stalo sa tak asi tri mesiace po katastrofálnom požiari, ktorý zachvátil Večné mesto. Traduje sa, že svätý Peter chcel byť ukrižovaný hlavou nadol. Necítil sa totiž hoden toho, aby zomrel rovnako ako Ježiš. Hoci nikdy titul hlavy katolíckej cirkvi neprijal, zvykne sa považovať za prvého pápeža.
Mladý a krutý
Ján XII. mal len 18 rokov, keď zasadol na pápežský stolec. K funkcii ale nepristupoval ako práve zbožný muž. Skôr naopak. Lateránsky palác vo Vatikáne premenil na verejný dom, bežne znásilňoval pútničky v Bazilike svätého Petra a celkovo bol dosť sexuchtivým chlapom, ktorý neustále striedal ženy. Vedelo sa o ňom aj to, že keď hrával hazardné hry, bežne sa zariekal pohanskými bohmi, pripíjal si s fiktívnym diablom a svojich oponentov nechával mučiť a mrzačiť, nevyhýbal sa však ani ich popravovaniu. Zomrel v roku 964, údajne ho na smrť dobil manžel ženy, ktorý pápeža nachytal pri nevere.
Trikrát pápežom
Benedikt IX. je ozajstným rekordérom, čo sa pápežstva týka. V prvej polovici 11. storočia bol hlavou katolíckej cirkvi celkom trikrát a je tiež jediným pápežom v dejinách, ktorý svoju funkciu doslova predal inému mužovi. Podobne ako Ján XII., aj Benedikt IX. sa preslávil početnými sexuálnymi aférami a raz z postu abdikoval, pretože sa chcel oženiť s vlastnou sesternicou. Po ukončení svojho tretieho pontifikátu opustil Vatikán a žil na svojich hradoch na Apeninskom polostrove.
Súd s mŕtvolou
Štefan VI. sa svojho pontifikátu v roku 896 ujal zvláštnym spôsobom, keď usporiadal podujatie známe ako Synoda s mŕtvolou. Malo ísť o stretnutie biskupov, na ktoré nechal pápež dovliecť deväť mesiacov starú mŕtvolu svojho predchodcu Formosa. Obliekli ju do slávnostného pápežského odevu a súdili kvôli priestupkom proti cirkevnému právu. Formosa odsúdili, odsekli mu tri prsty, ktorými žehnal, a zrušili všetky ním podpísané dokumenty. Telo potom drábi vliekli ulicami Ríma a zvrhli do rieky Tiber. Štefan VI., ktorý bol v rámci mocenského boja Formosovým oponentom, sa však z tohto súdneho procesu dlho netešil. Už v ten rok ho zaškrtili jeho protivníci.
Mesto dal zrovnať so zemou
Bonifác VIII., ktorý bol pápežom na prelome 13. a 14. storočia, mohol medzi svojich protivníkov radiť nemeckého i francúzskeho kráľa aj slávneho básnika Danta Alighieriho. Zaplietol sa do viacerých vojnových konfliktov od Sicílie až po Škótsko a počas jednej zo svojich mnohých diplomatických roztržiek nechal zrovnať so zemou celé mesto Palestrina. Bonifác VIII. najprv obyvateľom, ktorí sa chystali brániť pred pápežskými vojakmi, prisľúbil, že ak sa vzdajú, ušetrí ich životy. Keď ale Palestrinčania otvorili brány, pápež ich nariadil pozabíjať, mesto nechal zrovnať so zemou a ruiny ešte pre istotu posoliť. Dante Alighieri zasa musel kvôli Bonifácovi VIII. ujsť z Florencie. V Božskej komédii potom vyhradil pápežovi miesto v ôsmom kruhu pekla.
Nemilosrdný politik
Alexander VI. sa považuje za jedného z najkontroverznejších pápežov v dejinách. Viac než hlavou katolíckej cirkvi bol ambicióznym a nemilosrdným politikom, ktorého preslávil najmä do očí bijúci nepotizmus. Alexander VI. rozdával dôležité funkcie najmä svojim príbuzným z rodu Borgiovcov. Ako jeden z mnohých príkladov môže slúžiť pápežov syn, z ktorého urobil Alexander VI. arcibiskupa Valencie. Cesare Borgia mal vtedy len 18 rokov. Pápež si vydržiaval množstvo mileniek, s Vannozzou dei Cattanei mal dlhoročný vzťah, počas ktorého mu porodila štyri deti. Hoci neboli zobratí, Alexander VI. využil svoju pápežskú moc a svojich potomkov legitimizoval. Okrem týchto štyroch potomkov mal ešte najmenej päť ďalších a vďaka sobášnej politike sa prostredníctvom detí stal príbuzným mnohých významných šľachtických rodín.
V zajatí
Klement VII. nebol ani zďaleka takým obratným politikom ako Alexander VI. V spore medzi Francúzskom a Španielskom dlho váhal a napokon sa postavil na stranu Francúzska, čo sa ukázalo ako chyba. V roku 1527 totiž Španieli porazili vojsko Cognackej ligy, v ktorom boli začlenení aj pápežovi vojaci, a dobyli Rím. Nasledovalo niekoľko mesiacov trvajúce plienenie Večného mesta, počas ktorého zomrelo asi 20-tisíc Rimanov. Klement VII. sa ocitol v zajatí a za svoju slobodu musel zaplatiť obrovské výkupné vo výške 400-tisíc dukátov.
Odpustil atentátnikovi
Na Jána Pavla II. si dobre spomína väčšina z nás. Hovorilo sa o ňom ako o prvom slovanskom pápežovi v dejinách, čo však nie je pravda. Toto prvenstvo mal už v 16. storočí Sixtus V., ktorého rodičia prišli do Talianska z dnešného Chorvátska. Absencia tohto titulu však Jánovi Pavlovi II. z veľkosti neuberá. Dokázal napríklad odpustiť tureckému atentátnikovi menom Mehmet Ali Ağca, ktorý pápeža v roku 1981 niekoľkokrát postrelil a takmer zabil. Dodnes sa presne nevie, kto si atentát objednal, s najväčšou pravdepodobnosťou to však bol Sovietsky zväz. Ján Pavol II. totiž otvorene podporoval poľské hnutie Solidarita, ktoré sa zaslúžilo o pád socializmu v Poľsku. Pápež sa podieľal aj na páde ďalších socialistických režimov v strednej a východnej Európe.
„Sixtus IV.“: Vedeli ste, že Sixtínska kaplnka, ktorá je preslávená svojím stropom, dostala pomenovanie po pápežovi? Bol ním Sixtus IV., výrazný podporovateľ umelcov, ktorý v druhej polovici 15. storočia nechal vybudovať nielen Sixtínsku kaplnku, ale aj viacero ďalších renesančných budov.
Mohlo by vás zaujať:
Vojenská elita strážiaca pápeža
Tomás de Torquemada: Krutý inkvizítor zmenil podobu dejín
Iba jedna návšteva Ríma nikdy nestačí
