Keď 19.9.1944 vstupovali Američania do tejto oblasti, ešte netušili, že majú pred sebou takmer šesť mesiacov tvrdých krvavých bojov s Wehrmachtom. Hürtgenský les zaberá členitú oblasť medzi riekou Rur a Aachenom. Na jeseň a na začiatku zimy 1944 bolo chladné, vlhké a zamračené počasie čo často bránilo leteckej podpore. Terén spolu s nepriaznivým počasím bránili aj využívaniu spojeneckej vzdušnej prevahy, ktorá mala veľké problémy s rozpoznaním akýchkoľvek cieľov. Hustý ihličnatý les je prerušený niekoľkými cestami a pohyb vozidiel bol obmedzený. Pôda sa zmenila na bahnité more, čo sťažovalo presun techniky.
Nemci si zabezpečili obranu improvizovanými zrubmi, mínovými poľami, ostnatým drôtom a nástrahami skrytými v blate a snehu. V oblasti sa nachádzalo aj mnoho nemeckých betónových bunkrov z tzv. Siegfriedovej obrannej línie. Hustý les umožňoval prieniky a bočné útoky a bolo niekedy ťažké vytvoriť frontovú líniu, alebo mať aspoň istotu, že oblasť bola vyčistená od nepriateľa. Malý počet schodných ciest a čistín v lese umožnil nemeckým guľometným, mínometným a delostreleckým oddielom nastaviť zbraň a presne vystreliť. Americkú prevahu v živej aj obrnenej sile počasie a terén výrazne obmedzili. V hustom lese bol účinný aj relatívne malý počet odhodlaných a pripravených obrancov.
Nemcov tiež brzdili problémy, ktoré sa ešte zhoršovali, pretože ich divízie už utrpeli pri ústupe cez Francúzsko ťažké straty a boli rýchlo doplnené nevycvičenými chlapcami a starými mužmi. Viazlo zásobovanie kvôli zlým cestám a nedostatku natankovaných nákladiakov. Väčšina zásob bola peši dopravovaná do prvej línie. Nemeckí obrancovia mali výhodu v tom, že ich velitelia a mnoho vojakov bojovali roky a poznali účinnú taktiku boja v zimných a lesných oblastiach, zatiaľ čo väčšina Američania bola v podobnom boji len teoreticky vyškolená, ale neskúsená. Vojakov na oboch stranách sužovali aj nedostatok spánku, omrzliny, tráviace problémy a psychické problémy.
Jedny z najtvrdších bojov vybojovala americká 28. pešia divízia pri mestách Schmidt a Vossenack, kde sa stala terčom nemeckých tankových útokov. Na konci bitky z nej ostala asi tretina a tak bola stiahnutá k odpočinku a prezbrojeniu k Ardenám, kde ju o necelý mesiac neskôr zasiahla ďalšia veľká bitka.
Hürtgenský les sa pre Američanov stal symbolom beznádeje, kde si Nemci pripísali obranné víťazstvo. Spojenci tu stratili asi 33 000 mužov, oproti Wehrmachtu, kde sa čísla odhadujú na cca 28 000 vojakov. Po vojne sa spomínaná bitka stala predmetom skúmania mnohých historikov. Bolo o nej napísaných mnoho kníh a článkov. Ako priamy pozorovateľ sa jej zúčastnil aj americký novinár a spisovateľ Ernest Hemingway. Témou bojov v Hürtgenskom lese sa zaoberá aj film amerického režiséra Johna Irvina z roku 1998 When Trumpets Fade (1:32:50)
https://youtu.be/mFd3NhcPzJA
Mohlo by vás zaujať:
Zákerným plánom Fall Weiss sa začala 2. svetová vojna
Operácia Jubilee: Krvavé fiasko pri Dieppe
Operácia Bagration: Poriadna facka Wehrmachtu na východe
