Nie je tajomstvom, že najkrajšie ostrovy Európy ležia práve tu. Vyberme sa spoločne na obľúbené Kyklady do Egejského mora a objavme ostrovy, medzi ktoré patrí svetoznáme Santorini, menej známy Paros aj Naxos a obľúbený Mykonos. Túto cestu si zamilujete!
Leto je ideálny čas na spoznávanie ostrovov
Malebný ostrov Santorini je pre mnohých zosobnením gréckeho raja. Predstavuje všetko známe klišé o Grécku, ktoré tak radi hltáme z dokumentov, fotografií, gréckych filmov či z maľovaných obrázkov v gréckych reštauráciách. Snehobiele uličky, modré kupoly kostolov, romantické západy slnka aj pokoj menších mestečiek, vynikajúce jedlo, lokálne víno či pohárik ouza. To všetko tu nájdete, no Santorini vám ukáže, že má v sebe omnoho viac, než len klasickú predstavu. Ak sa chcete vydať na objavovanie Kykladských ostrovov, tento ostrov je najlepším miestom, kde môžete začať. Práve leto je ideálne obdobie na spoznávanie týchto končín, pretože je sezóna a to znamená, že premávajú pravidelne trajekty, taverny, reštaurácie aj bary sú otvorené a všetko funguje. Po lete sa niektoré miesta vyprázdňujú, turisti miznú a ostrovy sa ponárajú do svojho ticha. Ak si zo Santorini či okolia chcete odniesť čo najviac, vyberte sa sem práve počas letných mesiacov. Cestovanie počas pandémie má so sebou niekoľko špecifík, a tak sa pripravte na byrokraciu pred odletom či po prílete do Grécka, pretože každý cestujúci musí mať so sebou QR kód, ktorý mu pred odletom priradia na základe digitálneho dotazníku a po prílete vás môžu vyzvať na test priamo na letisku. Grécko je pomerne otvorenou krajinou, no počítajte, že v interiéroch treba mať rúška a občas sa na niektorých ostrovoch, akým je Mykonos, sprísnia pravidlá a bary či nočné podniky musia v noci zatvárať o dve či tri hodiny skôr.
Prílet na sopečný ostrov
Krása sa gréckym ostrovom nedá uprieť a uvedomíte si to už pri pohľade z lietadla, ktoré sa blíži k Santorini. Kykladské ostrovy kúpajúce sa v Egejskom mori patria k tomu najkrajšiemu, čo tu môžete vidieť a zamilujete si ich už pri pohľade z výšky. V ich názve je kúsok antickej mytológie, pretože v gréčtine predstavujú ostrovy „kruh“, ktorý vytvorili okolo posvätného ostrova Délos, na ktorom sa podľa legendy mal narodiť Apolón so svojou sestrou Artemis. Dnes majú Kyklady viac než 30 väčších ostrovov a takmer dve stovky maličkých ostrovov roztrúsených kade-tade na ploche veľkej okolo 2500 kilometrov štvorcových. Santorini vyzerá z výšky zvláštne. Príťažlivo, divoko, dvíha sa z mora do vysokých útesov a pohľad na neho je akýsi neúplný, akoby z neho niekto vybral stred a odhodil ho niekam ďaleko. Ono to nie je napokon len predstava, pretože ostrov sa zmenil pri výbuchu starovekej sopky Théra. Tá vybuchla niekedy pred viac než 3500 rokmi, rozmetala svojou explóziou antickú civilizáciu, navždy zmenila ostrov a tsunami, ktoré dvihla so sebou, prinieslo skazu aj na vzdialenom ostrove Kréta. Dnes vnímate Santorini inak. Čierne sopečné pláže narážajú na útesy a na nich trónia nádherné snehobiele mestečká pretkané romantikou.
Najväčšie mesto Santorini
Najväčším a zároveň hlavným mestom Santorini je Fira (niekde sa volá aj Thira). Aj ona, podobne ako mnoho iných miest ostrova, leží na vysokom skalnatom brale, ktoré sa zvažujú do vĺn Egejského mora. Akoby niekto len vzal mesto a položil ho na nedostupné skaly kaldery a to sa tu zakorenilo a robí všetko preto, aby nepadlo do slanej vody. Funguje to už stáročia, no ten dramatický pohľad aj tak človeka núti rozmýšľať. Fira nie je naplnená pamiatkami, ale o to mestám na Santorini nejde. Tie vás nepotrebujú nalákať na unikátne stavby, vzácne kostoly či staroveké ruiny, mestá na Santorini vám podlomia kolená svojou atmosférou a polohou. Fira je na bezcieľne potulky ako stvorená. Túlate sa jej uličkami, z nich sa občas ocitnete na rôznych vyhliadkach, a tak si postupne skladáte krásnu mozaiku. Medzi ikonické miesta patrí snehobiela katedrála s panoramatickým výhľadom. Ako na dlani máte blízku a susednú Imerovigliu na vedľajšom kopci. Obe miesta tak naťahujú ruky, že si ich podali a pre turistu je problém povedať, kde je začiatok a kde koniec. Spleť bielych domov sa rozlieva kalderou. Sú všade, kam sa pozriete, a tak pri kráčaní budete mať neustále pocit, že musíte zastaviť, aby ste spravili ďalšie a ďalšie fotografie. Kráčajte až na koniec Firy, pretože práve tam nájdete najfotogenickejší kostol celej oblasti. Pred očami sa zjaví biely svätostánok s prenikavo modrou kupolou. Konečne ste sa ocitli v gréckom dokumente, ktorý ste doma tak hltali. Vyhliadka je čarovné miesto. Voňajú tu dozrievajúce figy na košatých stromoch a pod nohami máte kupolu so zvonicou, za ktorou padá ostro nadol kaldera a v diaľke sa z pokojnej morskej hladiny dvíha Thirasia aj maličké ostrovčeky Palea, Kameni či Aspronisi. Večer si sadnite do niektorého zo štýlových barov a užite si výhľady na krásu Egejského mora. Toto vás neomrzí snáď nikdy v živote.
Oia a najkrajšie západy slnka
Hoci je Fira najväčším mestom Santorini, tým najpríťažlivejším a najznámejším ja paradoxne menšie mestečko Oia. Jej vzhľad je tak ikonický, že mávnutím ruky zatieni všetko ostatné na sopečnom ostrove. Má v sebe to, čo má Angkor Wat, pyramídy v Gíze, Eifelovka či Socha slobody. Je to magnet, pre ktorý ľudia neváhajú na Santorini cestovať hoci aj stovky či tisícky kilometrov. Už to dávno nie je to pokojné, kykladské mestečko na samotnom konci santorínskej kaldery, pretože sa premenilo na turistické miesto. Šarm ani romantiku nestratilo, no zmenilo sa a namiesto babičiek v čiernych šatách s bielymi zásterami tu skôr stretnete páry z celého sveta, ktoré sa túlajú mestečkom, aby napokon zaparkovali v prenajatom apartmáne so súkromným bazénom. Malebnosť sa mestečku uprieť nedá. Má svoje romantické zákutia, úzke uličky aj hlavnú ulicu, z ktorej sa každú chvíľku dá odbočiť do menších a tie väčšinou ponúkajú výhľady na Oiu, ale aj na okolie a ostrovčeky ponorené v blízkosti sopky. Ak chcete mať Oiu tichú a pokojnú, vyberte sa sem ráno, pretože v tomto meste sa nevstáva skoro. Čím neskôr sa sem vyberiete, tým viac budú ulice mesta živšie a plnšie. Najviac ľudí sem prichádza tak, aby tu strávili západ slnka. Ten miestny sa považuje za najkrajší západ slnka nielen na ostrove, ale podľa mnohých aj v celom Grécku. Nestojí to za pokus? Oia je maličká, kompaktná a medzi najkrajšie miesta patria ukryté bielo-modré kostolíky či občasný, staručký mlyn. Zapadajúce slnko so sebou prináša krásne svetlo. Kupoly, zvonice, kostolné veže, ale aj fasády domov sa príjemne zahaľujú do teplých farieb zatiaľ čo cítite, ako sa pozvoľna z ulíc vytráca obedná horúčava. Oia sa s pribúdajúcim časom začína skutočne zapĺňať. Za najkrajším západom slnka sa vyberte na miesto zvané Kastro, odkiaľ máte panorámu priamo pred očami. Ak sa sem vyberiete hodinu pred západom slnka, budete vedieť ľudí spočítať na prstoch oboch rúk, ak prídete neskôr, už tu nenájdete miesto. Západ slnka v Oia sa stal značkou. Ikonou, z ktorej si chce každý ukrojiť kúsok pre seba. Pohľad je naplnený rozprávkovým čarom. Slnko sa skláňa k zemi, túži sa dotknúť Egejského mora, do ktorého sa na noc uloží na spánok a Oia sa ponára do svetielok bojujúcich s tmou. Keď sa rozžiari, svieti ako nebo na púšti. Každý, kto sa ocitne na Santorini, by mal Oiu zažiť na vlastnej koži.
Snehobiela krása aj chutná taverna
Santorini nie je len Oia a Fira, ale je to spleť mimoriadne príjemných miest, zátok s čiernym pieskom, kde sa môžete osviežiť v mori alebo objavovať staroveké ruiny Théry či Akrotiri, ktoré nadchnú milovníka histórie. Medzi menej známe perly tohto krásneho ostrova patrí malé mestečko Megalochori. Skrýva sa v ňom akási zabudnutá duša Santorini a dáva predstavu o tom, ako mohli vyzerať aj iné miesta na ostrove, keď bol ponorený v tichu a vlastnom živote. Megalochori je malá ospalá dedinka, ktorá si v pohode zaslúži prívlastky ako malebná či rozprávková. Všade naokolo ho obklopujú vinice. Tie santorínske sú zvláštne, kríky s hroznom sú nízke, takmer položené na zemi a vyrastajú z úrodnej, čiernej, sopečnej pôdy. Malebná dedinka pochádza zrejme zo 17. storočia a miestami má človek pocit, akoby sa zabudla v čase, no o pár krokov ďalej natrafí na krásnu vilu s bazénom, ktorá sa nestratí ani v 21. storočí. Najkrajším miestom je centrum Megalochori, kde rastie typická, santorínska zvonica. Má tri poschodia a ukrýva v sebe šesť zvonov. Je snehobiela, podobne ako okolité uličky a kostol stojaci o námestie vyššie. Nechýba tu ani svetlomodrá kupola a gýčové, no krásne pohľady sú na svete. Dedinka je to malá, strávite tu hodinu, dve hodiny ak si sadnete do jedného z príjemných podnikov či taverny na frappé alebo niečo pod zub. Grécke taverny sú gastronomickým zážitkom a ak chcete ochutnať niečo skutočne lokálne, vyberte si santorínsku kašu Fava z bôbov alebo Tomatokeftedes, vyprážané bochníčky s rajčinami a cibuľkou. Chybu nespravíte ani pri domácej musake či grilovanej rybe, ale ochutnávanie domácich jedál má svoje chutné čaro.
Trajektom na Naxos
Kykladské ostrovy sú od seba vzdialené pomerne blízko, a tak k ich objavovaniu patria príjemné plavby trajektom, keď si cestovanie naozaj vychutnáte. Dostať sa do prístavu na Santorini znamená zliezť niekoľko ostrých serpentín až na úroveň mora a kto by čakal ruch alebo zhon, veľmi by sa mýlil. Prístav je ráno ešte rozospatý a len niekoľko mužov posedáva v jedinej otvorenej kaviarni. Možno na niekoho čakajú a možno tu takto sedávajú roky pri svojom presladenom poháriku Ellinikos a čakajú iba na Godota. Pomaličky sa trajekt odlepil z pevniny a obzor nám stále zapĺňal obrys sopečného Santorini. Jeho dramatické útesy, kaldera a na nej biele domčeky Firy a Oie. Aj z lode je na tieto miesta krásny pohľad. Priamo nad nimi vychádzalo slnko a hoci jeho lúče jemne rozmazávali obraz, ten pripomínal maliarske plátno. Cesta zo Santorini na Naxos trvá dve, dve a polhodiny, podľa toho, či sa trajekt niekde zdrží. Plávame okolo sopky Santorini, okolo ostrovčeka Thirasia a o hodinku už kotvíme v prístave na ostrove Ios, kde má trajekt zastávku. Fungujú totiž ako verejná doprava. Pár ľudí sa ocitne na ostrove, niekoľko postáv zmizne v útrobách trajektu a pokračujeme. Čím bližšie sme k ostrovu Naxos, tým krajšie panorámy nás sprevádzajú. Paros na jednej strane, Naxos na strane druhej. Už z diaľky je krásne vidieť, aký je Naxos hornatým ostrovom. Najvyšší vrch tu má takmer 1000 m. n. m. a vnútrozemie je pomerne kopcovité a hornaté. Na pevnine sa zjaví aj maličký prístav a za ním sa dvíha spleť domov starého mesta, ktoré sa tiahne na celý pahorok. Už teraz je zrejmé, že toto bude krásne miesto.
Najkrajší ostrov Grécka?
Grécky ostrov Naxos nepatrí medzi také známe, akými je Santorini, Mykonos, Kréta či Zakynthos, ale možno práve to z neho robí mimoriadne miesto. Nebude preplnený turistami a príde sem len zlomok z ľudí, ktorí sa rozlezú po najznámejších ostrovoch krajiny. Stačí vystúpiť z lode a Naxos na vás dýchne takou pohodou, že máte pocit, akoby ste tu museli zostať dlhšie než ste si naplánovali. Na ľavej strane sa dvíha pahorok ozdobený ruinou Apolónovho chrámu, napravo sa rozbieha promenáda dotýkajúca sa prístavu a priamo pred vami sa začínajú kľukatiť úzke uličky, ktoré vytvoria podmanivý labyrint starej Chory. Ani len neviete, kam sa skôr vybrať. Sadnite si v prístave na svoje ranné frappé, dajte si k tomu bougatsu s krémom a škoricou a nechajte nech mesto rozhodne za vás. Mestečko menom Chora nie je veľké, má len niečo okolo 12 000 obyvateľov, no aj tak je najväčším na ostrove. Svet starej Chory je vyskladaný z malých, úzkych uličiek, ktoré sa navzájom prepletajú tak, aby vytvorili jeden snehobiely labyrint, v ktorom musíte hľadať jeho krásu. Tou krásou sú staručké domy, drobnosti z kamennej výzdoby, malé či väčšie kostolíky, kostolné veže, farebné okenice či dvere. Chora na mnohých miestach dokonca pripomínala marocký Fez len bez chaosu, špiny, hluku či zápachu. Niektoré sú uzučké, iné nízke, že si musíte skloniť hlavu a hoci stará Chora nie je veľká, nabeháte v nej kilometre. Iná je ráno, keď ešte ticho spí, inak sa správa počas rozpálenej siesty, keď vám poskytla príjemný tieň a inak vyzerajú jej uličky večer, keď sa zaplnili svetlami či maličkými tavernami s domácim jedlom.
Najkrajší západ slnka na ostrove zažijete na pahorku vedľa starej Chory. Prejdete kamenným mólom, o ktoré sa trieštia vlny a na výbežku sa hrdo vypínajú ruiny starovekého chrámu. Už pred viac než 2500 rokmi ho zasvätili božskému Apolónovi, no nebolo mu dopriate tešiť sa z dokončeného chrámu. Po smrti miestneho tyrana sa už nenašli peniaze na jeho výstavbu, a tak z neho dnes stojí ohromná, mramorová brána zvaná Portara. Práve cez ňu sa viete pozrieť na krásnu Choru a užiť si zapadajúce slnko. Naxos je známy aj svojou gastronómiou a v uličkách starého mesta nájdete aj tavernu Lucullus starú viac než stovku rokov. „Musíte ochutnať miestny syr Mizithra,“ počuli sme veľakrát. Podobá sa na taliansku ricottu a keď vám ho zalejú medom a posypú sezamom, je to ako dar z nebies. Vo vnútrozemí zistíte, aký je Naxos krásne hornatý a zelený ostrov. „Sme sebestační. Máme vodu, máme stromy, pestuje sa tu ovocie, zelenina, vyrábame si víno, máme olivy, máme všetko“ smeje sa starý pán v malej dedinke pri veľkom, historickom lise na olivový olej. Má pravdu. Mnohé grécke ostrovy sú odkázané na niekoľko surovín a majú problém s vodou, no Naxos je skvelou výnimkou. Malé mestečko Halki v strede ostrova je tichým kamenným svetom, kde sa občas prejde turista alebo kde si na schody pod staré fasády sadne partia dôchodcov a bavia sa na celú ulicu. V okolí leží bez povšimnutia niekoľko byzantských kláštorov medzi figovníkmi, olivovníkmi či viničom, no navštevuje ich iba vietor či slnečné lúče. Halki je miesto, kde sa zastavil čas. Rozmeníte ho tu na poháriky ouza v miestnej taverne alebo na malé dúšky sladkého likéru Kitronu s chuťou citrusov. Sem sa vyberte, ak chcete zabudnúť na svet naokolo.
Prekvapenie menom Paros
Neďaleko od ostrova Naxos leží ďalšia kykladská perla, ostrov s menom Paros. Je o čosi známejší a ak ste si zamilovali na Santorini biele mestečká, tu sa nimi môžete znovu kochať. Prístavné mesto Parikia kričí z diaľky svojimi zvonicami kostolov a o slovo sa hlási aj pahorok ozdobený pevnosťou, kde stál kedysi staroveký chrám, ktorý pozorovali námorníci z diaľky niekoľkých námorných míľ. Možno sa to na prvý pohľad vôbec nezdá, ale Parikia je mestečko so vzácnymi historickými koreňmi. Pamiatky v nej treba trošku hľadať, no ak ich nájdete zistíte, že je tu toho viac, než ste si vôbec mysleli. Tesne pred miestom, kde sa rozbehnú staré uličky do zamotaného centra, stojí najznámejšia stavba celého ostrova – a teda kostol Panagia Ekatontapiliani. V preklade jeho meno znie „Kostol so 100 dvermi“ a je tak krásne byzantský, že by sa nestratil ani v Konštantínopole. Najstaršie časti kostola boli založené už v r. 326 a jeho zrod sa spája so sv. Helenou, matkou cisára Konštantína Veľkého. Aj preto patrí k najposvätnejším miestam celého ostrova. Nazrieme dnu, dokonca sa dostaneme schodmi až na druhé poschodie a máme tak unikátne pohľady na interiér aj ikonostás. Uličky Parikie vás zhltnú, a preto sa nimi príjemne blúdi. V niečom sa podobajú Chore na Naxose, v niečom Naouse, ale vždy a všade majú niečo do seba. Akoby sa týchto miest človek nemohol prejsť. Tam je pichnutá malá taverna, vedľa zase kaviarnička, kde ľudia sŕkajú svoje frappé a o uličku ďalej ležia obchodíky či čarovné zákutia. Pozvoľna stúpate na jemný pahorok a do ulíc pribudli farebné a voňavé bugenvílie, naplnili sa tichom a odrazu vás privedú až k ruine pevnosti. Benátčania vládli ostrovu v 13. storočí a hoci má názov Franská pevnosť, postavili ju práve Taliani. Za ňou ešte nájdete ruiny starovekého chrámu a krásny kostolík s modrou kupolou a bielym telom. Krásne sú odtiaľto výhľady na more, na prístav, pláže aj Parikiu. Paros je malý ostrov, a tak stačí 20 minút cesty autobusom a Parikiu vymeníte za najznámejšie miesto ostrova, ktorým je maličká Naousa. To je príjemným mestečkom, ktoré sa stalo obľúbeným výletným miestom a nájdete tu množstvo podnikov, taverien či reštaurácií, ale aj možností na ubytovanie. Srdcom mestečka je malý prístav plný drevených lodí, ktoré stráži ruina kamennej, benátskej pevnosti. Rybárske lode zdobia prístav a okolo neho našli svoje miesta podniky s rozloženými stoličkami. Naousa má svoju spleť bielych uličiek, v ktorých nájdete viacero kostolíkov, ale jej atmosféru dobehlo 21. storočie. Nájdete tu butiky, bary, predajne luxusných šperkov či jednoducho miesta, ktoré sú pre inú klientelu. Ak si tieto veci človek odmyslí, je tu krásne. Opäť tá povestná, grécka malebnosť, starobylosť a tucty fotogenických pohľadov. Naousa je najkrajšia počas siesty, keď je tichá, prázdna, pokojná a krásna je aj ráno, vtedy cítiť v uličkách jemný vánok a čerstvý vzduch s vôňou mora. Ostaňte tu na noc či dve a užite si večernú atmosféru rodinných taverien. Nájdete tu aj luxusnejšie podniky a reštaurácie, ale nikde nenavaria tak dobre ako práve v tradičných podnikoch. Medzi miestne špeciality patrí Revithia, cícer v hustej omáčke, ktorý sa perfektne doplní s Keftedes, bochníčkami z mletého mäsa. Toto budete milovať. K tomu pohárik lahodného bieleho, gréckeho vína a krásny grécky večer sa vpíja do duše.
Ostrov veterných mlynov
Mykonos sa so Santorini považuje za najznámejší ostrov Kyklád. Za posledné roky si ho obľúbila nielen smotánka, ale dvere má otvorené pre všetkých, ktorí si chcú ukrojiť z jeho krásy. Už pri príchode cítite vánok meniaci sa na vietor a všimnete si, ako je silueta ostrova ozdobená veternými mlynmi. Stali sa symbolom tohto miesta a nebyť mlynov, Mykonos by určite stratil kus svojho srdca. Mykonos má povesť najdrahšieho z ostrovov, mnohí sem prichádzajú stráviť svoju luxusnú dovolenku do privátnej vily alebo prichádzajú za párty známymi po celom svete, no aj napriek tomu má Mykonos aj svoju pokojnejšiu a malebnú tvár, ktorá sa bude páčiť každému. Kým Naxos a Paros sú jemne zaseknuté v čase, tu na Mykonose vidno, že turistický ruch tu hral pred pandémiou prvé husle. V prístave sa počas obeda dvíha vôňa grilovaných rýb, morských plodov či grilovanej jahňaciny a ak budete mať šťastie, možno stretnete aj pelikána Petrosa, maskota celého Mykonosu. Žije tu na ostrove a je najväčšou celebritou široko ďaleko. Prvý pelikán Petros sa tu objavil ešte v 60. rokoch 20. storočia, no neskôr ho zrazilo auto, a tak tu má svojich pokračovateľov. Uličky starého mesta majú v sebe nádych romantického Grécka a ak si ich chcete užiť, vyberte sa do nich ráno pred tým, než otvárajú obchody, butiky, šperkárstva či bary. Vtedy ich budete mať len a len pre seba a to ticho a krásu, ktorú tu stretnete, na tú budete doma spomínať.
Najznámejšou časťou Mykonosu je farebná a malebná štvrť Little Venice, teda Malé Benátky. Už v 16. storočí sa tu začali usádzať Benátčania a ich meno tu ostalo dodnes. Malé Benátky predstavujú rad krásnych, starých a farebných domčekov, ktoré vzdorujú vetru aj vlnám a pri západe slnka sa ponoria do krásnych odtieňov. Sadnite si tu na múrik a sledujte, ako sa morský príboj rozbíja o kamenné mólo a vodná triešť maľuje fasády domov. Ak je búrka, musí to v nich skutočne cítiť, no pri pokojnom mori si užívate hru svetla, vody a farieb. V tejto štvrti nájdete aj skvelé reštaurácie, kde môžete pri poháriku sedieť s výhľadom na more. Poponáhľajte sa však, pretože so západom slnka sa zaplnia do posledného miesta. Odtiaľto je to k ikonickým veterným mlynom len niekoľko stoviek metrov. Aj oni stoja na pahorku, odolávajú vetru a hoci dnes nefungujú, sú tak mimoriadne fotogenické, že sa sem skôr či neskôr vyberiete. Aké by to bolo byť tu pred polstoročím a vidieť tu malý prístav s bielymi domami, nad ktorým sa točia veterné vrtule? Dnes sa Mykonos zmenil, no tu v tieni mlynov vám fantázia lieta do minulosti. Nehovoriac o krásnom výhľade, kde za pekného počasia vidíte aj posvätný ostrov Délos, rodisko Apolóna a Artemis, kde dnes ležia ruiny mesta zapísaného v UNESCO. Ďalšie veterné mlyny nájdete aj priam na pahorku nad mestom s panorámou celého Mykonosu. Za plážami musíte vyraziť pár kilometrov za mestom do nádherných zátok s priezračnou vodou, ale aj keby ste ostali len pár dní v uličkách starého mesta, nebudete ľutovať. Kykladské ostrovy majú v sebe krásu, ktorá sa do vás dostane. Platí tu len jedno jediné pravidlo. Nech sem prídete na akokoľvek dlho, vždy si poviete, že ste mohli zostať dlhšie!
Grécko
rozloha: 131 957 km2
obyvateľstvo: 10 720 000
zriadenie: parlamentná republika (prezidentka: Katerina Sakellaropoulou)
zloženie obyvateľov: 92 % Gréci, 4 % Albánci, 10 % Kurdi
náboženstvo: ortodoxné kresťanstvo 90 %, islam 2 %
jazyk: gréčtina
mena: euro
HDP: 20 000 USD/osoba
hlavné mesto: Atény
Zaujímavosti:
Po gréckych ostrovoch sa najlepšie prepravujete trajektami a vďaka hustej sieti sú celkom dobre poprepájané. Najlepšie fungujú trajekty počas letnej sezóny a s príchodom jesene, keď sa turizmus stráca sa frekvencia trajektov znižuje. Lístky na trajekt si viete kúpiť aj v prístave priamo pred odchodom, no keď chcete mať istotu, vybavíte to aj online.
Mnohé grécke ostrovy sú malé a ak si požičiate auto, za deň či dva si ich pozriete. Keby ste aj auto nemali, nezúfajte, autobusom sa dostanete na mnohé zaujímavé miesta a môžete si tak ostrovy užiť aj pomalšie či dokonca po vlastných. Požičovne áut sú najčastejšie v okolí prístavov, kde vystúpite z trajektov.
Každý ostrov má niečo typické pre lokálnu gastronómiu, a tak ochutnávajte v miestnych tavernách netradičné chute. Na Santorini si dajte Favu, na Naxose zase vynikajúci syr Mizithra, na Parose cícerovú Revithiu a na ostrove Mykonos nepohrdnite skvelými morskými potvorami na x spôsobov. Grécke jedlá, akými sú souvlaki, mousaka či grécky šalát, nájdete takmer úplne všade.
Spravte si výlet z ostrova Mykonos na ostrov Délos. Je posiaty archeologickými ruinami, nikto na ňom nežije a v antickej mytológii je posvätný, pretože sa tu mal narodiť Apolón s Artemis. Dnes je pod ochranou UNESCO a ak milujete stopy histórie, toto miesto sa vám bude páčiť! Na Délos sa robia z Mykonosu výlety na pol dňa a stojí to na zato!
Ak sa chcete na Santorini okúpať, vyberte na krásne, čierne sopečné pláže v Kamari alebo v Perisse. Obe majú nádherné pláže a v oboch sa viete ubytovať za celkom dobré peniaze a viete v nich prežiť svoju prímorskú dovolenku. V známych miestach, akými je Fira či Oia sa neokúpete v mori, pretože ležia na vrchole kaldery.
Na ostrov Naxos sa oplatí spraviť si výlet do mestečka Apollonas. Leží na severovýchodnej časti ostrova na brehu mora. Má príjemnú pláž a taverny s čerstvými rybami či morskými plodmi. Pár stoviek metrov za mestom je staroveký kameňolom, kde dodnes nájdete starovekú sochu Kúrosa vytesaného z kameňa.
Od autora ďalej ponúkame:
Bali, ostrov posiaty krásou
Kambodža. Krajina kamenných chrámov
Irán: Po stopách vznešenej Perzie
