Samotný pôdorys má tvar kvapky s rozmermi 190×150 metrov, a skladá sa z troch celkov: Hornej, dolnej a južnej pevnosti. Kaljaja, alebo ak chcete Prizrenský hrad začali stavať v časoch Byzantskej ríše, a v stredoveku slúžil ako sídlo srbskej šľachty. Počas vlády (1331 – 1355) srbského cára Stefana Uroša IV. Dušana je pevnosť rozšírená a pribudol k nej kláštor. Časté zmeny majiteľov (väčšinou násilným prevzatím) viedli koncom 14. storočia k úpadku významu pevnosti a samotného mesta. V polovici 15. storočia Kaljaju obsadzuje na ďalších 500 rokov turecká posádka. Pevnosť je priebežne rozširovaná a vylepšovaná. Okrem obranných prvkov a skladov sú vystavané aj turecké kúpele a neodmysliteľná mešita. Práve zásluhou Turkov vznikla celá južná pevnosť. Pripojením Kosova k Srbskému kráľovstvu v roku 1912 je sídlo opustené. Tri roky po skončení 2.svetovej vojny sa tu začal archeologický výskum a rok 2008 priniesol čiastočné zakonzervovanie objektov. Až 21. storočie sa nesie v znamení potrebnej rekonštrukcie, kedy pribudlo múzeum a amfiteáter.
Info pre turistov: Rozľahlé miesto v byzantskom slohu ročne navštívi asi dvestotisíc návštevníkov, ktorých čaká trochu strmý výstup na vrch Cvilen (520 m. n.m.). Odmenou je široký výhľad na okolie. Od roku 1948 je obľúbené miesto vyhlásené za kultúrnu pamiatku.
K téme:
Hrady a zámky Európy: Schallaburg
Hrady a zámky Európy: Rozprávková Moszna
Hrady a zámky Európy: Bled
