V porovnaní s dneškom sa karta výrazne obránila. Automobilový park na slovenských cestách je už viac ako 30 rokov mimoriadne pestrý a rozmanitý. Na druhej strane sa z neho takmer úplne vytratili mnohé dovtedy bežné značky. Prečo je to tak a ako sú na tom automobilové ikony z rokov minulých dnes?
Úspešný príbeh okrídleného šípa
V niečom sa dnešné slovenské cesty v porovnaní s tými československými v období pred revolúciou nezmenili. Aj dnes sú u nás najčastejšie sa vyskytujúcim automobilom modely s logom „domácej“ značky Škoda. Automobilka sídliaca v Mladej Boleslavi oslávila nedávno už 30 rokov od čias, keď sa stala súčasťou nemeckého koncernu Volkswagen. Kým v minulosti na našich cestách dominoval modelový rad 742, každému známy skôr ako Škoda 105, 120, resp. 125, tak dnes ich nahradili moderné Fabie, Octavie, ale aj čoraz populárnejšie SUV českej značky. Všeobecne obľúbený typový rad 742, s koncepciou „všetko vzadu“, bol na konci svojho životného cyklu konštrukčne už značne zastaraný. Z okrídleného šípa však napriek tomu urobil na konci 80. rokov žiadanú nevestu model Favorit.
Dobová novinka s modernou koncepciou, s motorom uloženým vpredu a pohonom predných kolies, bola vo svojej dobe výnimočným automobilom. Favorit mohol dokonca so vztýčenou hlavou konkurovať aj vtedajším modelom zo západu. Československá vláda si v rámci zaistenia ďalšieho rozvoja automobilky Škoda vybrala za strategického partnera práve Nemcov. S veľkou pravdepodobnosťou to bolo to najlepšie možné riešenie. V roku 1992 prešiel pod krídla koncernu aj bratislavský automobilový závod, ktorý dnes patrí k najvýznamnejším zamestnávateľom na Slovensku. Úspešný príbeh značky Škoda pozná každý z nás. Niekedy sa nám až zdá, že rozlet okrídleného šípa dokáže paradoxne zatieniť aj „materskú“ značku Volkswagen.
Tatra postupne vstáva z popola
Za riekou Morava sídli jedna z vôbec najstarších automobiliek na svete. Kopřivnická Tatra zastávala v našich končinách pred revolúciou pozíciu luxusnej značky. Tú vďaka výkonným motorom V8 s obľubou využívali aj doboví pohlavári. Dobový status automobilky však možno označiť aj za prekliatie osobnej divízie automobilov Tatra. Tá po revolúcii nedokázala nájsť strategického partnera, ktorý by jej pomohol preklenúť ekonomicky ťažké časy a zároveň zabezpečiť ďalší rozvoj. So zúfalo zastaraným faceliftom pôvodnej 613-tky, v podobe modelu Tatra 700, už česká pýcha nedokázala konkurovať západnej konkurencii. V roku 1999 bol vyrobený posledný sériový osobný automobil s okrúhlym logom Tatra. O pár rokov neskôr to už mala veľmi nahnuté dokonca aj pre značku kľúčová divízia nákladných automobilov.
Na Tatru sa však usmialo šťastie a automobilka sa po angažovanosti zahraničných korporácií vrátila späť do českých rúk. Pod súčasnými majiteľmi je divízia nákladných automobilov už niekoľko rokov po sebe efektívna a zisková. Z roka na rok rastie aj počet vyrobených kusov. Tatra tak aj v dnešnej dobe zastáva pozíciu výrobcu nákladiakov s unikátnou konštrukciou podvozka, ktorá v teréne a náročnejších podmienkach nemá žiadnu konkurenciu. Mnohí fanúšikovia stále snívajú dnes pomerne nepravdepodobný sen o možnom obnovení malosériovej výroby osobných automobilov značky Tatra.
Zastava
V krajinách bývalej Juhoslávie dnes pôsobí viacero automobilových závodov, ktoré patria pod krídla významných globálnych koncernov. V časoch minulých bola výkladnou skriňou juhoslovanského automobilového priemyslu značka Zastava, známa aj u nás. Automobilka sídlila v meste Kragujevac v dnešnom Srbsku. Jej začiatky sú pritom spojené s výrobou licenčných modelov značky FIAT. Neskôr sa Srbi preslávili modelom Yugu. Tento malý automobil sa vyvážal dokonca aj na americký trh!
Srbskej automobilke sa v roku 1999 stal osudným konflikt vtedajšieho prezidenta Slobodana Miloševiča s organizáciou NATO. Pri neslávne známom bombardovaní krajiny bola významne poškodená aj fabrika v meste Kragujevac. Niekoľko rokov po vojne napriek tomu Zastava aspoň živorila na automobilovej mape. Neskôr sa kruh symbolicky uzavrel a jej zázemie prešlo postupne do talianskych rúk. Dnes sa v Kragujevaci v modernej automobilke vyrábajú modely s logom FIAT.
Trabant a Wartburg prežila značka Multicar
Automobilový priemysel bol v časoch najväčšej slávy veľmi rozvinutý aj v bývalej NDR. Vo východnom Nemecku sa toho produkovalo veľmi veľa, od poľnohospodárskej techniky cez dodávky Barkas, malé nákladiaky Multicar, veľké nákladiaky IFA, legendárne značky Trabant a Wartburg, až po u nás málo známe športiaky Melkus. Legendami našich ciest pôvodom z východného Nemecka boli populárne modely značiek Trabant a Wartburg.
Obe z nich väčšina predovšetkým aj pre ich legendárne a neustále dymiace dvojtaktné motory. Do nich bolo nutné tankovať benzín obohatený o olej, aby bolo zabezpečené mazanie motora. Bakelitový Trabant sa zároveň stal v našich končinách veľmi obľúbenou predlohou pre rôznorodé vtipy a humorné historky. Dnešných čias sa ale, žiaľ, nedožila ani jedna zo spomínaných legendárnych automobiliek Továreň značky Wartburg v meste Eisenach patrí aktuálne značke Opel. Domovský závod Trabantu vo Zwickau využíva pre zmenu Volkswagen. Predovšetkým Trabant je aj dnes vyhľadávaným zberateľským artiklom a pre východných Nemcov aj symbolom svojej doby. Nateraz stroskotalo už niekoľko pokusov o znovuzrodenie tejto značky. Slávu bývalej NDR až do dnešných dní paradoxne pripomína značka Multicar, ktorá stále vyrába užitočné malé nákladiaky.
Legendárny Maluch
Naši severní susedia aj napriek takmer 40-miliónovej populácii nemajú svoju vlastnú automobilku. Pred rokom 1989 sa ale na našich cestách v hojnom počte vyskytovali modely s logom Polski Fiat. Kým model 125p bol „len“ ďalšou variáciou pôvodnej talianskej predlohy, tak z modelu 126p, známeho aj ako Maluch, sa stala v jeho poľskej podobe jedna z najväčších automobilových ikon bývalého východného bloku.
Na základoch licenčnej výroby Fiatov neskôr vznikla v Poľsku aj automobilka Polonez, mnohým známa pod skratkou FSO. V Poľsku sa ale okrem toho v menších počtoch vyrábali aj luxusné automobily inšpirované pôvodne sovietskym modelom GAZ. Tie dostali názov po hlavnom meste Warshawa. Na našich cestách je relatívne známy ešte aj úžitkový automobil Žuk. V 90. rokoch sa automobilka FSO dostala pod krídla vtedy veľmi ambiciózneho, no dnes už neexistujúceho kórejského konglomerátu Daewoo. Spoločný podnik neskôr skrachoval. V Poľsku sa dnes okrem malých modelov FIAT a Lancia v meste Tychy vyrábajú aj automobily značiek Opel či Volkswagen. Veľmi úspešná je dnes aj poľská značka Solaris. Tá vyrába moderné autobusy, ktoré sú známe aj na Slovensku.
Príbeh značky Škoda nasledovala aj Dacia
Automobilový priemysel sa v minulom režime pomerne dynamicky rozvíjal aj v Rumunsku. Hlavným automobilovým symbolom tejto krajiny je dodnes značka Dacia. Jej vznik a celá história je veľmi úzko spätá s francúzskym Renaultom. V 60. rokoch sa začala v Rumunsku veľkosériová licenčná výroba pôvodného modelu Renault 12. Ten bol u nás známy určite viac ako model Dacia 1300. Rozpad východného bloku v 90. rokoch mal takmer fatálne následky aj pre značku Dacia. Pred krachom ju zachránili opäť Francúzi.
Dnes je táto automobilka vďaka modelom s férovou cenovkou veľmi úspešným členom skupiny Renault. O podobný pokus sa v Rumunsku usiloval aj konkurenčný Citroën. Na báze modelu Axel sa v Rumunsku vyrábali modely s logom dnes už neexistujúcej automobilky Oltcit, známe aj z našich ciest. Po krachu prevzalo továreň v meste Craiova kórejské Daewoo. V súčasnosti už pôvodná továreň Oltcit patrí značke Ford. Rumunsko bolo okrem toho známe aj výrobou terénnych modelov Aro. Tie boli prvotne odvodené od sovietskeho Gazu. Žiaľ, aj značku Aro postihol rovnaký osud ako Oltcit a rumunské offroady zmizli z automobilovej mapy.
Lada a tí ostatní
Za výkladnú skriňu automobilového priemyslu krajín východného bloku boli podľa očakávania považované produkty z vtedajšieho Sovietskeho zväzu. Za absolútnu pýchu najväčšej krajiny sveta sú považované modely z tzv. Gorkovského automobilového závodu (skratka GAZ), sídliacom v dnešnom Nižnom Novgorode. Vyššiu a luxusnú triedu aj na našich cestách reprezentovali modely značky Volga, ktorá patrila pod krídla automobilky GAZ. Za zmienku stoja aj luxusné modely Pobeda či Čajka. Dnes už GAZ osobné automobily pod značkou Volga nevyrába. Namiesto toho sa preorientoval na úspešného výrobcu dodávok a nákladných automobilov. Automobilovými značkami určenými pre široké masy boli v bývalom ZSSR značky Moskvič a Lada.
Po vzniku samostatného Ruska sa ale obe z nich museli tvrdo pasovať s príchodom agresívnej konkurencie zo západnej Európy a Ázie. Moskvič, známy pod prezývkou „Leninove sane“, tento boj nezvládal a v roku 2006 definitívne skrachoval. Viac šťastia sa ale usmialo na značku Lada, ktorá štartovala svoju kariéru ako licenčný výrobca modelu Fiat 124. Ten bol u nás práve preto známejší ako Žiguli. Za najväčšiu ikonu sovietskeho automobilového priemyslu mnohí označujú originálny model Lada Niva. Ten v rámci vtedajšieho unikátneho konceptu, ktorý by sme teraz nazývali SUV, dokonale predbehol svoju dobu! Aj dnes je značka Lada (AutoVAZ) najväčšou a neúspešnejšou ruskou automobilkou.
V rámci globálnej politiky ide zároveň o člena skupiny Renault. V Rusku sa okrem toho mimoriadne darí aj výrobcom nákladných automobilov, ako je napríklad Kamaz. Až do dnešných dní prežil aj výrobca pôvodne vojenských offroadov. Reč je o značke UAZ. Štafetu so snom o luxusnom ruskom automobile prevzal po pôvodných modeloch GAZ a neskorších malosériových luxusných značkách ZIL, aktuálne ambiciózny projekt novej ruskej automobilky Aurus. Luxusný model Aurus Senat využíva napríklad aj Vladimir Putin.
Pri „ost block“ kárach ešte ostaneme:
Kutlové auto: Komunistov sen – Tatra 613
GAZ TR: Sovietska raketa na kolesách
Ruský stroj času: Lada Niva
