Žiada ich, aby mu podali fotoaparát s farebným filmom. Zakrátko Anders spraví jednu z najikonickejších fotografií celej histórie.
Dostala názov Earthrise, v preklade do slovenčiny Východ Zeme. V jej spodnej časti vidieť povrch Mesiaca, v pozadí sa nachádza osvetlená časť Zeme. Objekt plný farby a života v inak pustom a temnom vesmíre. Anders ju spravil v roku 1968 z veliteľského modulu americkej misie Apollo 8. Táto misia bola vôbec prvou, ktorá opustila obežnú dráhu Zeme a astronauti William Anders, Frank Borman a Jim Lovell sa stali prvými ľuďmi v histórii, ktorí mohli na vlastné oči vidieť celú zemeguľu. Misia Apollo 8 sa uskutočnila necelých sedem mesiacov pred pristátím Američanov na Mesiaci v rámci misie Apollo 11.
Snímku museli pootočiť
Fotografia vznikla na Štedrý deň v roku 1968. Modul s astronautmi práve robil svoj štvrtý z plánovaných desiatich obletov okolo Mesiaca, keď sa Anders pozeral cez malé okno modulu a robil pritom sériu záberov na čiernobiely film. Keď sa pred ním objavila Zem, požiadal o kvalitnejší farebný film. „Nerob to. Nie je to naplánované,“ zareagoval na neho so smiechom veliteľ misie Borman. Anders spravil fotografiu na 70-milimetrový farebný film špeciálne upraveným fotoaparátom Hasselblad 500, ktorý mohli astronauti používať nielen vo vnútri modulov, ale neskôr aj na povrchu Mesiaca. Snímka vytvorená Andersom bola následne pred publikovaním ešte pootočená o 95°, aby bolo lepšie znázornené, že Zem vychádza nad mesačný povrch, rovnako ako Slnko nad zemský horizont. V ľavej hornej osvetlenej časti Zeme sa nachádza Antarktída, v dolnej časti pri prechode do tieňa zas západné pobrežie Afriky.
Vzhľadom na viazanú rotáciu Mesiaca k Zemi, ku ktorej je otočený stále rovnakou stranou, nie je východ Zeme z väčšiny mesačného povrchu pozorovateľný. Zem sa pri pohľade z týchto miest nachádza približne vždy na rovnakom mieste oblohy, či už nad alebo pod horizontom. Netýka sa to však pohybu po obežnej dráhe Mesiaca a ani oblastí na rozhraní privrátenej a odvrátenej strany, kde je ako dôsledok librácie možné veľmi pomalý východ Zeme spoza horizontu predsa len pozorovať. Trvať pritom môže až 48 hodín.
Priame televízne vstupy
Misia Apolla 8 trvala približne šesť dní, pričom cesta k Mesiacu zabrala necelé tri. Na obežnej dráhe strávili astronauti vo veliteľskom module ďalších dvadsať hodín, pričom absolvovali desať obletov. Pristávací lunárny modul so sebou neniesli. Ich cieľom bolo okrem iného otestovať jednotlivé postupy a technológie a zároveň odfotografovať miesta na povrchu Mesiaca, ktoré boli neskôr vybrané ako najvhodnejšie na pristátie.
Počas misie šesťkrát vstúpili do televízneho vysielania, vrátane prenosu na Štedrý večer, ktorý sa v tom čase stal najsledovanejším televíznym prenosom histórie. Podľa niektorých zdrojov ho sledovala viac ako miliarda ľudí po celej planéte, teda v tom čase každý štvrtý človek. Trojica astronautov počas neho okrem iného prečítala aj úryvok z Biblie o stvorení sveta. Bol to práve Anders, ktorý prečítal prvé štyri verše z knihy Genesis, začínajúce sa slovami: „Na počiatku Boh stvoril nebo a zem. Zem však bola pustá a prázdna, tma bola nad priepasťou…“
Environmentálny rozmer
Anders už do vesmíru druhýkrát neletel, bol však členom záložnej posádky Apolla 11, ktoré v júli 1969 pristálo na Mesiaci. Neletel už ani Borman, na rozdiel od tretieho člena posádky Jima Lovella, ktorý sa stal veliteľom misie Apollo 13. Tá na Mesiaci kvôli poškodeniu jednej z nádrží na kyslík pristať nemohla a misia sa zmenila na záchrannú akciu, ktorej cieľom bolo dostať posádku živú späť na Zem. Napokon sa to s vypätím všetkých síl podarilo.
Východ Zeme býva často zaraďovaný medzi ikonické snímky a pravidelne sa objavuje v prestížnych rebríčkoch, ako napríklad 100 najvýznamnejších fotografií v histórii ľudstva. Záber z Apolla 8 sa spolu so začiatkom citátu „Na počiatku Boh…“ dostal aj na americkú známku. Zároveň býva považovaný za vôbec prvú fotografiu s environmentálnym rozmerom, keďže ľudí prinútila zamyslieť sa nad tým, aký krehký a jedinečný je pozemský život. „Vydali sme sa skúmať Mesiac, ale namiesto toho sme objavili Zem,“ povedal Anders, ktorý má dnes 87 rokov a rovnako ako Lovell a Borman ešte stále žije.
Mohlo by vás zaujať:
Mimozemšťania k nám osobne neprídu, pošlú stroje
Čo ak je náš vesmír len projekciou niečoho veľmi vzdialeného?
Čo všetko musíte zvládnuť, ak sa chcete stať astronautom?
