Bŕŕŕŕ … najdesivejšie parazity živočíšnej ríše

10. Cymothoa exigua
Viete si predstaviť tvora, ktorý by vám zaživa požieral jazyk? Presne z neho majú nočné mory ryby, ale s tým rozdielom, že tento parazit je skutočný. Cymothoa exigua je kôrovec, ktorý ako jediný zatiaľ známy živočích dokáže nahradiť celý orgán svojho hostiteľa. V tomto prípade ide o jazyk. Do tela vnikne cez žiabre, prisaje sa ku koreňu jazyka a pomaly saje krv. Orgán postupom času odpadne, a tak sa parazit prisaje priamo na miesto, odkiaľ jazyk vyrastal. Pre rybu môže byť útechou jedine fakt, že kôrovca môže používať rovnakým spôsobom ako pôvodný orgán. Keď hostiteľ zomrie, Cymothoa exigua sa od tela jednoducho odpojí. Dosiaľ nie je známe, či si potom nájde inú rybu alebo časom uhynie.

9. Vlasovec kožný
V prípade tohto parazita už má človek smolu. Približne 300-tisíc ľudí je v súčasnosti slepých práve kvôli červovi, ktorý sa vyskytuje v tropických častiach Afriky a Latinskej Ameriky. Do ľudského tela vnikne prostredníctvom prenášača, ktorým sú najčastejšie rôzne muchy. Larvy potom dospievajú pod kožou v typických hrčkách a keď dospejú, môžu žiť desať až 15 rokov. Po tele sa presúvajú krvným riečiskom a neraz zablúdia do oka, kde môžu spôsobiť takzvanú onchocerkózu, zvanú aj „riečna slepota“. Ide o tretiu najčastejšiu príčinu straty zraku na svete a vyskytuje sa najmä u chudobných ľudí, ktorí žijú v blízkosti riek, kde sa vyskytujú prenášače tohto parazita. Onchocerkóza sa dá najefektívnejšie liečiť dnes veľmi často skloňovaným ivermektínom.

8. Candiru
Na prvý pohľad ide o nevinne vyzerajúcu rybu, ktorá pripomína úhora. Jej latinský názov znie Vandellia cirrhosa, ľudia v Amazónii jej však zvyknú hovoriť aj „upírska ryba“. Príčinou je spôsob, akým sa candiru živí. Vie sa totiž dostať do žiabrovej dutiny väčších rýb, kde prehryzne tepnu a kŕmi sa striekajúcou krvou. K žiabram pritom parazita priťahuje prúd vody, ktorý cez ne prúdi. No a podľa mnohých domorodých kmeňov preto ľudia nesmú močiť do vody. Hore „prúdom“ by totiž mohol vyplávať candiru a zachytiť sa v tele zubami pripomínajúcimi spätné háčiky. Odstrániť by sa dal jedine operáciou. Treba povedať, že žiadny dôkladne vedecky zdokumentovaný prípad ryby, ktorá by uviazla v penise, neexistuje. Ale ak raz zablúdite do Amazónie, radšej nemočte do rieky.

7. Toxoplazma obyčajná
Parazit polmesiacového tvaru sa najčastejšie prenáša mačacím trusom, pretože práve mačky sú jeho konečným hostiteľom. Môže spôsobiť toxoplazmózu, ktorá napríklad u tehotných žien zvyšuje riziko poškodenia plodu. Ak ste niekedy počuli, že tehotné ženy by sa mali vyhýbať mačkám, je to práve z tohto dôvodu. U pacientov s AIDS zasa hrozí vážne poškodenie centrálnej nervovej sústavy. Ľudia s normálnou imunitou si ale prítomnosť toxoplazmy obyčajnej v tele nemusia vôbec všimnúť. Veď možno ju máte aj vy, viaceré štúdie ukázali, že parazit je prítomný u 30 až 50 percent ľudí na celom svete. Zároveň skúmali, či vie toxoplazma obyčajná nejakým spôsobom ovplyvniť ľudské správanie. Vedci dokázali parazita spojiť so zvýšeným výskytom schizofrénie, bipolárnej poruchy a neurologických ochorení.

6. Krvná motolica
Až 700 miliónov ľudí žije v oblastiach, kde im hrozí nakazenie schistozomózou. Približne 200 miliónov je už infikovaných a ročne ich asi 200-tisíc zomiera. Na vine sú krvné motolice z rodu Schistosoma. Do ľudského tela sa dostanú z kontaminovanej vody a usídlia sa v tráviacom trakte. Tu začnú plodiť vajíčka, ktoré sa stolicou opäť dostávajú do prostredia a dostávajú šancu množiť sa. Problémy začínajú, keď sa vajíčka náhodou dostanú do pečene a spôsobia jej zápal a opuchnutie. Krvné motolice vedia v hostiteľovi prežiť až 30 rokov a spôsobujú okrem iného horúčky, kŕče brucha a hnačky, v dlhšom časovom horizonte aj chudokrvnosť, neurologické poruchy a poškodenia pečene či pľúc, ktoré mávajú fatálne následky. Schistozomóza sa tiež spája so zvýšeným výskytom rakoviny močového mechúra a zápalov mozgu.

5. Vlasovec medinský
Keď sa človek napije vody kontaminovanej vodnými blchami, dosť riskuje. Tieto miniatúrne tvory sú totiž prenášačmi lariev vlasovca medinského. Z nich sa v ľudskom tele stáva až meter dlhý červ, ktorý hľadá cestu z hostiteľa von. Zväčša cez ruky alebo chodidlá. Najprv sa vytvorí pľuzgier, cez ktorý začne vlasovec medinský vyliezať. Veľmi pomaly a veľmi bolestivo. Pocit pálenia sa dá trochu zmierniť vložením končatiny do vody, kam vlasovec (vždy ide o samicu, samce sú oveľa menšie) následne vypustí vajíčka. Vodu treba potom vyliať ďaleko od zdroja pitnej vody, aby sa vajíčka ďalej nešírili. Vyliezaniu červa sa dá pomôcť tak, že ho človek niekoľko dní až týždňov namotáva na paličku. Rovnaký postup sa spomína už v papyruse zo starovekého Egypta zo 16. storočia pred Kristom.

4. Ophiocordyceps unilateralis
Fenomén zombie zaiste poznáte. Vedeli ste však, že v živočíšnej ríši existuje huba, ktorá vie naozaj urobiť z koristi zombie? Rastie na spodnej strane listov v tropických dažďových pralesoch, tam, kde je pre ňu ideálna vlhkosť a teplota. Čudné je to, z čoho vlastne vyrastá. Ide totiž o mŕtvolu mravca. Princíp je jednoduchý. Na zemi sa na úbohého mravca nalepia spóry huby a dostanú sa mu do tela. Infikovaný tvor postupne stráca kontrolu nad telom. Je dezorientovaný, podľa zvláštneho správania ho druhovia spoznajú a vykážu z mraveniska. Mravec sa potom vyšplhá na strom, presne do výšky, ktorú mu huba „prikáže“. Tu sa zahryzne do spodnej strany listu a časom zomrie. Parazit po čase vyrastie z tela a jeho spóry spadnú na zem, kde čakajú na ďalšie nič netušiace obete.

3. Smaragdová osa
Osa s latinským názvom Ampulex compressa pripomína tvora z hororového filmu. Ide o pestrofarebný druh hmyzu, ktorého korisťou sú šváby. Keď osa natrafí na korisť, prvým bodnutím ju ochromí a druhým, presnejším zasiahne mozog a zlikviduje centrum zodpovedné za fungovanie únikových reflexov. Následne sa švábovi zahryzne do tykadla a poslušného tvora odvedie do hniezda ako na vôdzke. Tu mu medzi nohy nakladie vajíčka, potom hniezdo opustí a zabarikáduje vchod. Keď sa vajíčka vyliahnu, začnú sa kŕmiť švábom a postupne sa mu prehryzú do tela. Trvá až osem dní, kým ho zvnútra zožerú natoľko, že telo vypovie poslušnosť. Jedna či dve larvy sa potom zakuklia a v mŕtvolke prejdú až do poslednej vývojovej fázy, ktorou je dospelosť. Potom opúšťajú rodné hniezdo.

2. Naegleria fowleri
Predstavte si, že len tak plávate v bazéne a čosi vám nepozorovane vnikne do nosa. Začnú sa u vás prejavovať bolesti hlavy, zvýšená teplota, nevoľnosť, zvracanie, pridajú sa halucinácie a záchvaty. O týždeň či dva už vás má na stole patológ. Presne takýto osud pripraví svojmu hostiteľovi parazitická améba s latinským názvom Naegleria fowleri, ktorá napáda mozog a vyskytuje sa dokonca aj v nedostatočne chlórovaných vodách. Úmrtnosť na amébovú meningoencefalitídu, ktorú tento parazit spôsobuje, je vyše 98 percent. Zo 450 prípadov zdokumentovaných prípadov od roku 1960 sa len sedem skončilo šťastne. Výskyt tejto améby je našťastie dosť ojedinelý, ale v rokoch 1963 až 1966 žila aj v Československu. Zabila 16 ľudí, ani jeden z hostiteľov neprežil.

1. Plazmódiá
Existujú štyri druhy parazitov z rodu plazmódií, ktoré sú prenášané komármi. Keď infikovaný hmyz bodne človeka, vstrekne mu do tela aj tieto prvoky a plazmódiá vyvolajú maláriu. Symptómy miernejšej formy tejto choroby miznú po niekoľkých hodinách, pri vážnejšej sú však postihnuté aj životne dôležité orgány. Parazit spôsobuje chudokrvnosť, stratu vedomia, záchvaty, niekedy sa dostaví kóma či neurologické poruchy. Ak plazmódiá napadnú mozog, malária je zväčša smrteľná. Aj keď ale pacient prežije, môžu sa u neho niektoré symptómy prejavovať mesiace až roky. Dáta týkajúce sa toho, koľko ľudí sa ročne maláriou nakazí a koľkých ľudí choroba zabije, sa rôznia. V roku 2018 išlo napríklad podľa Svetovej zdravotníckej organizácie o vyše 220 miliónov nakazených a zhruba 400-tisíc mŕtvych. Ekonomické škody spojené so zdravotnou starostlivosťou, dlhodobými zdravotnými následkami a negatívnym vplyvom na turizmus sa odhadujú na vyše desať miliárd eur ročne. A to všetko pre parazity, ktoré merajú nanajvýš zopár mikrometrov.