Aj keď je priamy kontakt s mimozemskou civilizáciou v súčasnosti pre nás nepredstaviteľný, veda nevylučuje, že vo vesmíre môže existovať aj iná inteligentná forma života.
Jej hľadaniu sa napríklad venuje projekt SETI, v rámci ktorého sa pomocou siete rádioteleskopov zachytáva rádiové vlnenie z vesmíru s tým, že by sa v ňom mohol objaviť aj signál vyslaný mimozemšťanmi. Americký astronóm Frank Drake ešte začiatkom 60. rokov zostavil rovnicu s cieľom predpovedať, aký by mohol byť počet inteligentných civilizácií. Keďže niektoré faktory tejto Drakeovej rovnice nie je možné presne stanoviť, je neurčitý aj samotný výsledok a môže sa značne líšiť v závislosti od vstupných parametrov. Sám Drake však dospel k číslu desať inteligentných civilizácií, a to len v rámci našej galaxie Mliečna cesta.
Kde teda vlastne všetci sú?
Meno iného známeho vedca Enrica Fermiho je zas spojené s tzv. Fermiho paradoxom, ktorý poukazuje na to, že napriek tomu, že pravdepodobnosť existencie vyspelých mimozemských civilizácií je pomerne vysoká, ľudstvo zatiaľ nemá žiadny dôkaz o ich existencii či dokonca kontakte. „Kde teda vlastne všetci sú?“ pýtal sa nielen Fermi. Postupom času bolo sformulovaných viacero vysvetlení tohto paradoxu. Jedno z nich je, že mimozemšťania ešte nie sú na takej úrovni, aby dokázali komunikovať na veľké vesmírne vzdialenosti, resp. že neodvratným osudom každej vyspelej civilizácie je to, že sa raz sama zničí vlastnými zbraňami. Iná teória zas hovorí o tom, že mimozemšťania o nás už vedia, ale nemajú záujem nás kontaktovať, respektíve nás chcú pozorovať ako v „zoologickej záhrade“ a nechávajú nášmu vývoju voľný priebeh. Do výpočtu vysvetlení Fermiho paradoxu by sme mohli zaradiť aj konšpiračné teórie o tom, že ku kontaktu už došlo a „dôkazmi“ sú Roswellský incident či tajné vojenské laboratóriá v Area 51.
Cesta vesmírom nie je príjemným zážitkom
„Naše stretnutie s vyspelejšou civilizáciou by bolo niečím podobným, ako keď pôvodní obyvatelia Ameriky narazili na Európanov. Nedopadlo to pre nich práve najlepšie,“ vyjadril pred rokmi svoj názor k tejto problematike Stephen Hawking. Vo filmoch má priamy kontakt ľudstva s mimozemšťanmi často podobu invázie, keď sa na nebi objavia bojové lode pilotované mimozemšťanmi a tie postupne ničia celý svet. Hoci sa stále pohybujeme v oblasti sci-fi, o tom, ako by to mohlo vyzerať, uvažujú aj mnohí skutoční vedci. Tí sa vo svojich úvahách prikláňajú k názoru, že mimozemská civilizácia by k nám necestovala osobne, ale vyslala by svoje inteligentné stroje. Respektíve by už bola taká vyspelá, že by nepotrebovala svoju vlastnú telesnú schránku, ale sama by fungovala v nejakej nebiologickej podobe.
„Plne súhlasím s názorom, že ak sa nás niekto pokúsi navštíviť, tak to nebudú biologické formy života, ktoré by na nás útočili spôsobom, aký poznáme z hollywoodskych filmov,“ vyjadril sa Seth Shostak, americký astronóm stojaci na čele spomínaného projektu SETI. Cestovanie vesmírom je totiž veľmi zdĺhavé, nebezpečné a psychicky ubíjajúce. „Každý, kto by k nám chcel prísť, by čelil väčšine z problémov, s ktorými bojujeme aj my ako biologická forma života snažiaca sa cestovať po vesmíre,“ dodáva Shostak. Cesta vesmírom totiž pre biologické bytosti so sebou nesie množstvo rizík a prekážok: od vystavenia sa radiácii, cez nevyhnutnosť prepravy potravy a zásob až po pocit odlúčenia.
A čo bude s nami?
Ak by sa teda na oblohe objavili vesmíre lode, je pravdepodobné, že by sa v nich nenachádzali žiadni mimozemšťania. Boli by už zrejme natoľko vyspelou civilizáciou, že by svoje telesné schránky neukrývali do vyspelých strojov a robotov, ale úplne by ich opustili a do strojov by presunuli len svoje vedomie. Svoju netelesnú podstatu by do nich nahrali ako program do počítača. Často sa objavuje názor, že ide o prirodzený stupeň ďalšieho vývoja civilizácie, ktorá takto zvyšuje svoju šancu na prežitie. Otázkou, ktorá sa v tejto súvislosti vynára, je, či aj naše pomerne krehké a zraniteľné ľudské telá raz napokon nahradia nebiologické schránky. Veď už teraz sme od strojov a technológií značne závislí a najvyspelejšie armády sveta posielajú namiesto vlastných vojakov do boja stroje riadené na diaľku a roboty.
Malí zelení mužíčkovia
V roku 1967 objavili astronómovia objekt LGM-1, ktorý bol silným zdrojom rádiových vĺn. Keďže išlo o pravidelné signály, ktoré sa opakovali približne každú sekundu, spočiatku sa uvažovalo, že by mohlo ísť o akýsi „maják“ mimozemskej civilizácie. Preto aj tento objekt dostal názov LGM-1 ako „little green men“, teda v preklade „malí zelení mužíčkovia“. V skutočnosti však išlo o prvý objavený pulzar – rotujúcu neutrónovú hviezdu, ktorej zväzok žiarenia náhodou zasahuje Zem a pre pozorovateľa sa tak intenzita žiarenia v pravidelných intervaloch mení.
Mohlo by vás zaujať:
Čo ak je náš vesmír len projekciou niečoho veľmi vzdialeného?
Čo všetko musíte zvládnuť, ak sa chcete stať astronautom?
Američania chcú dominovať aj vďaka Vesmírnym silám
