Vyberme sa do sveta, kde sa mieša portugalský koloniálny šarm s čínskymi nápismi a kde stoja vedľa seba portugalské kostoly a čínske chrámy. Macao je fantastickým splynutím dvoch kultúr, a hoci sa o ňom hovorí ako o meste kasín, skrýva v sebe omnoho viac.
Portugalsko v Číne?
Ak cestujete po Ázii dlhé mesiace a hľadáte akúsi chuťovku, ste na správnom mieste. Ázijské Macao. Oboma nohami budete v chaotickej Ázii, no zároveň sa budete prechádzať ulicami, akoby ste kráčali Lisabonom alebo Portom. Ako je možné, že tu „na konci sveta“ sa objaví takéto unikátne miesto? Vráťme sa do histórie, pretože tá nám pomôže pochopiť, čím je Macao dnes. Požehnaním Macaa bola jeho poloha. Hodinu cesty loďou odtiaľto leží niekdajší britský Hongkong, takmer 150 kilometrov severne by sme prišli do moderného čínskeho mesta Kanton a okrem toho sú súčasťou Macaa ešte dva menšie ostrovčeky Taipa a Coloane. Práve preto sem v 16. storočí priplávali Portugalci na svojich lodiach, s ktorými objavovali známy aj neznámy svet. Námorná veľmoc ovládala východné obchodné cesty, a tak bolo len otázkou času, kedy sa objavia na čínskom pobreží. Portugalská koloniálna moc sa nám spája viac s Indiou, východnou Afrikou, no dostali sa až sem, do dnešného Macaa, na prah Číny. Už v roku 1557 si tu Portugalci zriadili svoje sídlo a priniesli kus svojej unikátnej kultúry. V čínskom prostredí tak začínajú európske tradície zapúšťať korene a práve vďaka tomu je dnes Macao zaujímavé. Až po Ópiových vojnách v 19. storočí začína moc Portugalcov upadať a do popredia sa dostáva Čína. Našťastie, portugalského vplyvu sa nezbavili úplne. Dnes patrí Macao medzi najexotickejšie miesta celej oblasti východnej Ázie.
Najkrajšie námestie s dušou Portugalska
Dnešné Macao má mnoho tvárí. Niekto si po vyslovení jeho mena predstaví luxusné kasína, za ktorými sem prúdia tisíce Číňanov, iný sa zasníva nad skvelým pouličným jedlom v malých čínskych podnikoch a ďalší bude spomínať na to, ako si dal vynikajúcu kávu v portugalskej cukrárničke. Každý si tu totiž presne vyberie, na čo má chuť a ak mu niečo chýba, stačí spraviť pár krokov a kulisy mesta sa zmenia. Najpríťažlivejšia časť celého Macaa sa rozlieva na pevnine, kde je najviac stôp portugalského koloniálneho dedičstva. Ruch ulice sa odrazu zastaví a pred očami sa objaví hlavné námestie celého starého mesta. Jeho meno je Largo do Senado, teda Senátne námestie. Portugalské názvy ulíc, námestí či stavieb sa z tohto miesta nevytratili ani dnes. Zmena sa udiala len v roku 1999, keď sa Macao definitívne stalo „zvláštnou administratívnou oblasťou Číny“. Largo do Senado je krásnym miestom a z každej strany ho lemujú staručké budovy s koloniálnym šarmom. Kedysi sa práve tu stretávali portugalskí a čínski obchodníci a západ s východom tu okresával svoje hrany. Ak by vás vysadili so zaviazanými očami uprostred námestia, neuhádli by ste, že ste vo východnej Ázii. Koloniálne domy, kaviarničky, portugalské nápisy, to všetko vás vtiahne do deja mysliac si, že ste v Európe. Až potom si všimnete, že okolo vás chýbajú tváre Portugalcov a vnímate Číňanov. V Macau cestujete, hoci stojíte na jednom námestí. Najvýraznejšou stavbou námestia je Santa Casa di Misericordia, ktorú nechal v 16. storočí postaviť portugalský biskup ako miesto, kde ošetrovali ľudí, bývali siroty, ale aj vdovy námorníkov, ktorí sa nikdy nevrátili z plavieb. Snehobiele dvojposchodové telo zdobia výklenky, arkády a sem-tam ho ozdobia aj čínskymi lampiónmi. V neďalekej cukrárni sú vo výklade vyložené tradičné koláčiky „pasteis de nata“. Sú gastronomickým aj sladkým symbolom Portugalska. Vznikli v 18. storočí v portugalskom Beléme, odkiaľ vyplávali obchodné lode a moreplavci ich rozniesli do všetkých končín portugalského sveta. Ak dobre hľadáte, natrafíte na ne aj v malajskej Melake, nájdete ich na indickom pobreží či dokonca v Mozambiku. Vojdite do cukrárne a objednajte si hneď dva koláčiky, pretože ak si dáte len jeden, budete sa musieť vrátiť. Sú dokonalé, no návykové, chutné, krehké s lahodným krémom a škoricou. V Beléme ich robia lepšie, ale ak si vezmeme, že sme od ich vzniku viac než 10-tisíc kilometrov, tak nemajú najmenšiu chybu.
Rušné ulice mesta
Medzi námestím a ikonou celého historického centra v podobe ruiny Kostola sv. Pavla musíte prejsť viacerými ulicami. Centrum preráža orientálna tepna, ale môžete sa vydať aj pokojnejšími bočnými uličkami. Ak sa v Macau ocitnete počas čínskeho nového roku, tak záplava ľudí je taká obrovská, že musia na ulice osadiť semafory, aby sa ľudia neušliapali. Počas bežného dňa je tu rovnako veľa ľudí, ale nie je to nič, čo by návštevníka obmedzilo. Senátne námestie sa stratí za chrbtom a pred očami sa z ulice vynorí ďalší kostol, tentokrát Kostol sv. Dominika. Aj túto stavbu majú na svedomí Portugalci v 16. storočí, hoci jeho dizajn pomenili španielski kňazi o necelých tristo rokov neskôr. Ulicami sa prechádzajúdavy čínskych turistov. Čínska pevnina a hranica je len pár kilometrov odtiaľto, a tak ho vnímajú ako súčasť svojho územia. Dodnes je stav Macaa zvláštny, pretože síce má vlastnú vlajku, menu a snaží sa pôsobiť ako svojbytná krajina, v skutočnosti je súčasťou Číny. Čím hlbšie sa ponoríte v meste, tým viac na vás dýchne atmosféra. Obchodíky pôsobia ako trhovisko a vy neviete, kam sa skôr pozrieť. Malé podniky z bočných uličiek voňajú široko-ďaleko, takže ak budete hladní, viete, kam sa vrátite. Množstvo predajní sa špecializuje na tenučké plátky sušeného mäsa. „Volajú sa Bakkwa, ochutnaj,“ nabáda ma predavač so širokým úsmevom. Ľudia v Macau sú na prvý kontakt omnoho milší než tí z veľkej Číny. Bakkwa chutí zaujímavo, raz slano kvôli sójovej omáčke, inokedy má zase sladšiu chuť, no nájdete ich tu aj s čili, koreninami či inými ingredienciami. Čínski turisti sa idú za sušeným mäsom zblázniť a stretnete ich skoro v každej jednej predajni. Ide o tzv. suvenír z Macaa. O pár krokov sa objaví fontána ozdobená modro-bielymi obkladačkami azulejos. Rozprávajú príbeh starého mesta so zabudnutými obchodníkmi. Predáva sa naozaj všade a človek má odrazu predstavu, že ľudia v Macau nerobia nič iné, len nakupujú či predávajú.
Unikátny Kostol Sv. Pavla
Symbol celého Macaa, teda ruina Kostola sv. Pavla, sa vznáša nad mestom. Stojí na konci vysokých schodov, a tak je viditeľný z mnohých kútov starého centra. Portugalci tu postavili kolégium, neskôr univerzitu a na ňu naviazali aj kostol zasvätený apoštolovi Pavlovi. Musela tu byť zaujímavá atmosféra, pretože keď v roku 1594postavili školu, stala sa „prvou západnou univerzitou“ na východe a prichádzali sem jezuitskí kňazi, ktorí šírili kresťanstvo v Číne, Japonsku a na Ďalekom východe. Jedným z profesorov na univerzite bol aj Matteo Ricci, taliansky misionár, ktorý zhotovil čínsko-portugalský slovník alebo zaujímavé mapy sveta. Keď dokončili Kostol sv. Pavla, stal sa najväčším katolíckym svätostánkom vo východnom svete Ázie. Dnes z kostola stojí len predná kamenná fasáda, pretože v roku 1835 vyhorel a napokon sa tadiaľto prehnal aj silný tajfún. Práve fasáda sa stala ikonou mesta. Nájdete ju na magnetkách, pohľadniciach či na propagačných materiáloch. Vojdeme dnu a objaví sa prázdnota umocnená niekoľkými vykopávkami. Dá sa zísť aj do ukrytých priestorov, ale i tam leží len niekoľko kamenných ruín. Je to zaujímavé miesto, pretože ak na fasádu kostola hľadíte z diaľky, tak nečakáte, že priamo za ňou vás obklopí prázdnota. Áno, vidíte cez okná oblohu a tušíte, že tu niečo nehrá, ale ten moment prekvapenia si v sebe táto stavba uchovala. Tým, že leží na pahorku, krásne sa vám pod nohami otvorí výhľad na schody posiate ľuďmi, ale aj na to, ako blízko je staré mesto prepletené s moderným Macaom, posiatym výškovými budovami. Za najkrajším výhľadom na mesto však stačí prejsť vedľa na starú pevnosť.
Najkrajšia panoráma mesta
Susedný pahorok zaberá stará pevnosť Fortaleza do Monte zo 17. storočia. Vedie k nej príjemný park a séria schodov pod korunami stromov. Na ich konci sa objavia vysoké kamenné hradby ozdobené ťažkými delami namierenými na more. Sú čierne, takmer sa rozpadávajú a sú nahlodané tropickou vlhkosťou, ktorá sa tu mieša s časom tajfúnov či silných dažďov. To všetko tu za tie stáročia zanechalo stopu. Kovové delá mieria na more, pretože kedysi len odtiaľ mohlo prísť nebezpečenstvo. Pevnosť mala za úlohu chrániť dôležité cennosti a odrazila aj útok Holanďanov z roku 1622, ktorí by radi videli Macao vo svojich rukách. Ak by Macao získali pod holandskú korunu, celé dejiny by sa na tomto mieste otočili iným smerom. Dlhé roky bola pevnosť pre verejnosť zatvorená, ale dnes je jej nádvorie múzeom. Dnu vedie nádherná stará brána a okrem hŕstky budov sa sem ľudia vyberajú za najkrajšou panorámou celého mesta. Stačí pár krokov, pár schodov a ocitnete sa na hradbách, odkiaľ máte Macao ako na dlani. Zhora vidno, že Macao sa skladá z niekoľkých svetov. Na neďalekom pahorku sa vyníma pevnosť Guia s kostolom a bielym majákom, ktorý sa dokonca prebojoval aj na miestne mince. V diaľke sa v jemnej hmle týči 338-metrová televízna veža, ale na prvý pohľad ukradne všetky pohľady moderná veža hotela s kasínom Grand Lisboa. Má zaujímavý tvar a niekomu pripomenie rybací chvost. Hotel sa pri dotyku slnka zaleskne zlatými farbami a každému je jasné, že je to miesto pretkané vidinou peňazí. Za starým mestom rastie aj niekoľko ďalších výškových stavieb, no rovnako zaujímavé sú výhľady na obyčajné štvrte, ktoré sa nikdy nedostanú do bedekrov. Aj Macao má svoje „panelákové“ sídliská, výstavbu však poznačil chaos, a tak sú vysoké budovy nalepené jedna vedľa druhej. Patrí to k týmto končinám a Macao aj vďaka nim dostane akúsi ľudskú tvár.
Vonné tyčinky aj zabudnutý cintorín
Koloniálne Macao je premiešané s Portugalcami, no ak sa človek vyberie do uličiek starého mesta, prevahu majú Číňania. Hneď za ruinou Kostola sv. Pavla leží malý, takmer nenápadný budhistický chrám Na Tcha. Okolo neho ešte dokonca vidno aj zvyšok starej európskej hradby, ale hovoríme len o malom kúsku niekoľkých metrov. Od roku 1888 uctievajú v chráme ochrannú silu Na Tcha a miestni verili, že boh ich chráni nielen od vojny, ale aj od rôznych chorôb. Na malom kamennom nádvorí stojí bronzová urna s pieskom, kde môžu ľudia zapichnúť svoje vonné tyčinky, ktoré prišli chrámu obetovať. Vstup strážia štyri kaligrafické znaky a pod strieškou horia obrovské vonné tyčinky zložené do tvaru pyramídy či stromčekov. Je zaujímavé nadýchnuť sa tejto atmosféry. Neďaleko odtiaľto sa na tichom mieste ukrýva takmer zabudnutý protestantský cintorín. Vedie k nemu kamenná brána a na uponáhľané mesto je jeho záhrada oázou pokoja. Ešte v roku 1821 ho založili Briti prostredníctvom obchodnej spoločnosti East India Company a po čase sa stal prestížnym miestom posledného odpočinku. Nie je tu takmer nikto okrem starého čínskeho strážnika. Pod korunami stromov spočíva niekoľko náhrobkov a ďalšie hrobky sú limitované len na kamenné dosky s osudmi tých, ktorí by dnešné moderné Macao zrejme už ani nepoznali. Za 200 rokov sa z tohto mesta stala moderná ázijská metropola lákajúca milióny návštevníkov ročne. Spomedzi známych ľudí tu našiel svoj posledný oddych napríklad vnuk amerického prezidenta Johna Adamsa, umelec George Chinnery, pre ktorého sa Ázia stala láskou do konca života. Najznámejší hrob patrí misionárovi Robertovi Morrisonovi. Pokrstil síce len 10 Číňanov, ale podarilo sa mu do čínštiny preložiť celú Bibliu. Vďaka svojej historickej hodnote je cintorín súčasťou zápisu v UNESCO, ktoré patrí celému starému mestu.
Prelínanie kultúr
Vo vedľajšej štvrti sa pozdĺž cesty rozutekali čínske dvojposchodové domy. Podobné nájdeme v Pekingu, Hongkongu, ale aj v starých častiach čínskeho Singapuru. Dole mali jeho obyvatelia svoj obchod, na vrchnom poschodí bývali natlačení v jednej izbe. Svoje miesto si tu dnes našli všemožné predajne, dokonca aj štýlové až hipsterské kaviarne plné mladých ľudí. Najobľúbenejšími obchodíkmi sú malé pekárne s tradičnými koláčikmi a pečivom. Nájdete v nich skvelé mangové buchtičky, ale najmä malé mandľové a orieškové koláče. Tie sú pre Macao typické a Číňania ich kupujú na kilá, podobne ako kúsky sušeného mäsa. Čínske štvrte sa odrazu stratia a na scénu opäť prichádza európska architektúra. A to práve v momente, keď začnete stúpať na neveľký pahorok, kde stojí neoklasicistické divadlo Don Pedro V., jedno z prvých západných divadiel vo východnej Ázii. Ešte krajšie pôsobí typicky koloniálna budova neďalekej knižnice nesúcej meno Sira Roberta Ho Tunga, biznismena z Hongkongu, ktorý tu niekoľko rokov žil. Nie sú tu žiadni turisti, a kým dolné staré mesto praská vo švíkoch, tu budete úplne sami. Len si sadnúť na lavičku pod fasádu Kostola sv. Augustína a objednať si voňavú kávu z neďalekého bistra…
Čínskymi uličkami k A-MA
Ak sa predsa len chcete viac ponoriť do čínskej atmosféry Macaa, nie je to žiaden problém. Portugalské pamiatky sú limitované najmä na staré mesto a keď z neho vybočíte, zistíte, že vás prestáva obklopovať Európa a oboma nohami ste v rušnej a príťažlivej Ázii. Vojdem do obyčajnej štvrte a nad hlavou vyrástli bežné domy. Rozvešaná bielizeň, haraburdy na balkónoch a takmer všetky balkóny majú mreže. Nie, kriminalita nie je v Macau vysoká, ale tradícia tu má pevné korene. „Číňania veria, že zlí duchovia nemôžu prejsť cez mreže,“ vysvetľuje mi chlapík z recepcie rodinného hotela. „To preto uvidíš všade v obytných štvrtiach mreže.“ Medzi domami sa občas objaví park s niekoľkými stromami či lavičkami, kde sedia starší obyvatelia buď sami, alebo sa navzájom zhovárajú. Na stenách vidno len čínske znaky, nápisy, sem-tam natrafím na malý lokálny chrám a život tu plynie medzi rozvešanými káblami v ošarpaných uličkách. Kto by povedal, že nablýskané Macao má aj takúto tvár. Neďaleko nábrežia vyrastie z námestia mimoriadne dôležitý chrám A-Ma, zasvätený čínskej bohyni Mazu, ktorá sa odpradávna spájala s morom. Základy chrámu tu stoja dokonca od roku 1488, čiže dávno predtým, než sa tu objavili európske mocnosti a dodnes sa teší mimoriadnej popularite. Jeho priestranné nádvoria zaplavili veriaci a pod ťarchou vonných sviečok štípu oči a ozýva sa kašeľ. Všetci prišli zapáliť tyčinky, aby sa bohyni zverili so svojimi starosťami či radosťami. Pár metrov odtiaľto už vidno paneláky zo susednej Číny. Svet je malý.
Chuť lokálnych podnikov
Nábrežie pretína hlavná ulica, a tak prúd áut, mikrobusov, mopedov či bicyklov akoby nemal konca kraja. Za zátokou sa v čínskej časti dvíhajú krásne kopce zahalené oparom a na vodnej hladine kotvia desiatky menších lodí. Nie je ťažké si predstaviť ruch, aký tu musel byť pred desaťročiami. Tu v okolí nábrežia nájdete množstvo lokálnych podnikov s vynikajúcim jedlom. Stačí sa túlať uličkami a nazrieť dovnútra, aby ste pochopili, že Macao je skvelá kulinárska destinácia. Problém je, že v týchto rodinných podnikoch takmer nikto nehovorí po anglicky, a tak musíte vytušiť, čo by ste chceli alebo jednoducho ukázať na jedlo niekoho, kto prišiel pred vami. Atmosféra je taká lákavá, že sa ani nenazdám a sedím na plastovej stoličke. Typickou polievkou pre tieto končiny je Wonton Soup, teda polievka s wontonmi naplnenými zmesou mletého mäsa. Ručne ich robia pár metrov od výdajného pultu,a tak človek vie, že je všetko čerstvé. Stačí poctivý vývar, wontony, nadrobno nasekaná čerstvá cibuľka a zázrak je na svete. V meste nájdete aj reštaurácie s portugalskými jedlami, ktoré budú lákavé, ale tým podnikom chýba atmosféra čínskych vývarovní. Okrem wontonov tu ide na odbyt aj rezancová polievka s kúskami bravčového mäsa. Paličky do pravej ruky, lyžičku do ľavej a pustite sa do hostiny. Macao nielenže dobre vyzerá, ale aj dobre chutí!
Svet kasín
To, čo Macao preslávilo vo svete, nemusí byť len jeho staré mesto prešpikované pamiatkami zapísanými v dedičstve UNESCO. Ak sa povie Macao, mnohí si predstavia luxus, drahé autá, ešte drahšie hotely a v neposlednom rade kasína. História gamblerstva v Macau má dlhé korene, pretože už v roku 1850 vláda prijala zákon, kde gamblerstvo zlegalizovala, aby sa jej plnila štátna kasa. Určite vtedy netušili, že kasína a hazard dnes krajine ročne prinesie až 40 % HDP a Macao sa teší prezývkam „Monte Carlo Orientu“ alebo „Las Vegas Ázie“. Nočný život, aký má Macao, by sme v okolí ťažko hľadali. Kasína postavené jedno vedľa druhého v noci svietia a človek by si skutočne na chvíľku myslel, že kráča slávnym Stripom v Las Vegas. Hra svetiel, dokonalé farby, supermoderné a superluxusné hotely, VIP autá, limuzíny a žetóny drahšie než priemerné platy európskych krajín. Milióny dolárov sa tu každú noc premelú cez krupiérske stoly a mnohí tu už stratili úplne všetko. Kasína v Macao sú známe aj tým, že tu prepiera svoje peniaze Severná Kórea a zároveň sú liahňou sexturizmu. Odrazu sa na tento kúsok zeme človek pozerá inak, však? Macao má jedno z najdrahších ubytovaní v okolí a dokonca aj v Hongkongu nájdete mnohé hotely o polovicu lacnejšie než tu. Nie je to núdzou o izby, práve naopak, tých tu majú tisíce, ale vďaka kasínam sú často vypredané. Najznámejším kasínom celého mesta je Casino Lisboa, ktoré sme sledovali z vyhliadky na starej pevnosti. Samotný hotel má takmer 3000 izieb a samozrejmosťou je luxusná reštaurácia s michelinskými hviezdami. Hotel Sands s kasínom patrí medzi novšie a luxusné rezorty. Umelý svet je však natoľko príťažlivý, že z neho nevie človek spustiť oči. Nikto by nespočítal, koľko Číňanov sa tu denne premelie, pretože blízkosť Kantonu sem dokáže prilákať tisíce ľudí. Okrem zábavy tu nájdu aj Eiffelovku či malé Benátky, kde sa mnohí nechajú naložiť na gondolu a vydajú sa na plavbu umelým kanálom v tieni Veže sv. Marka. Nevynechajte nočnú panorámu miestnych kasín alebo do nich nazrite a skúste šťastie. Človek nikdy nevie a odniesť si z dovolenky výhru z kasína môže byť sladkou bodkou za návštevou Macaa.
MACAO
Rozloha: 30,8 km2
Obyvateľstvo: 682 000
Zriadenie: špeciálny administratívny región Číny (správca: Ho Iat Seng)
Zloženie obyvateľstva: 88,5 % Číňania (Han), 4,5 % Filipínci, 2,5 % Vietnamci, 1,7 % Portugalci
Náboženstvo: budhizmus 80 %, kresťanstvo 6,7 %
Jazyk: čínština
Mena: macauská pataca
HDP: 38 700 USD/osoba
Hlavné mesto: Macao
Zaujímavosti
– Do Macaa nepotrebujete vízum, hoci sa považuje za špeciálny administratívny čínsky región. Stačí prísť s cestovným pasom a dostanete vstupný papierik. Ak sa však chcete vydať po zemi do Číny, musíte mať platné čínske vízum.
– Macao a Hongkong bolo kedysi prepojené len lodným spojením, ale v roku 2018 sa slávnostne otvoril unikátny, 55 kilometrov dlhý most, ktorý stál takmer 20 miliárd dolárov.
– Ubytovanie v Macau je niekedy také drahé, že sa oplatí prespať v Hongkongu a prísť sem na jednodňový výlet. Najdrahšie ubytovanie je v okolí čínskych sviatkov alebo počas konferencií a podobných udalostí.
– Macao patrí k najhustejšie zaľudneným oblastiam celého sveta a na 1 kilometer štvorcový tu pripadá cca 21 340 obyvateľov.
– Macao bola prvá európska kolónia v Čine. Založili ju Portugalci ešte v 16. storočí a fungovala ako obchodné miesto. Portugalci však Macao vzali pod svoje krídla ako oficiálne portugalské teritórium až od roku 1887 a vrátili ho Číne až v roku 1999.
– Hoci je jazykom číslo jeden v Macao čínština, nájdeme tu ešte stopy unikátneho jazyka zvaného Patuá. Ide o kreolský jazyk, zmiešaninu portugalčiny a čínštiny, ktorý pomaličky, ale isto vymiera. UNESCO zaradilo jazyk Patuá medzi ohrozené jazyky sveta a dnes sa odhaduje menej než 50 ľudí, ktorí tento jazyk ovládajú.
– Macao je jediným miestom Číny, kde je hazard legálny, a preto tu na malom kúsku zeme vyrástlo viac než 40 kasín. Okrem Macao môžete gamblovať už len v Hongkongu, ale aj to iba na preteky koní.
– Obyvatelia Macao patria medzi ľudí s najvyšším vekom priemerného dožitia. Macao je momentálne na druhom mieste s 84 rokmi. Austrália má 83, Veľká Británia 81 a USA 79 rokov.
– Kedysi malo Macao dva väčšie ostrovy Taipia a Coloane, ale koncom 20. storočia sa všetky prepojili cestami. Už nie je potrebné lodné spojenie. Ak sa chcete z Macaa niekam vybrať loďou, navštívte Hongkong, je to stále zaujímavý zážitok.
– Macao nie je veľké, a tak väčšinu mesta obehnete po vlastných, no ak sa predsa len chcete presunúť v rámci mesta, využite autobusy MHD. Sú prehľadné, veľmi lacné a dokážu vás rýchlo vziať tam, kam potrebujete. Majte však pripravené presné sumy na lístky!
Od autora ďalej ponúkame:
Sýria. Kde sa stala chyba?
Vietnam od severu na juh
Borat vs. Kazachstan: Od nenávisti k marketingu!
