Najznámejšie teórie o konci sveta

10. Záblesk gama žiarenia
Na našej planéte dosiaľ prebehlo päť veľkých vymieraní druhov (a človek podľa niektorých spôsobuje šieste). To prvé na prelome ordoviku a silúru pred približne 450 miliónmi rokov mohol vyvolať práve záblesk gama žiarenia. Ide o vôbec najjasnejší vesmírny jav. V priebehu zlomkov sekúnd sa pri ňom uvoľní toľko energie vo forme gama žiarenia, koľko počas celého svojho desať miliárd rokov trvajúceho života vytvorí Slnko. Záblesk gama žiarenia je zrejme vyvolaný výbuchom supernovy či zrážkou neutrónových hviezd. Ak by zasiahol Zem, zničil by ozónovú vrstvu a nechal organizmy napospas slnečnému ultrafialovému žiareniu. Pre drvivú väčšinu organizmov by to znamenalo smrť. Našťastie sme zatiaľ nespozorovali záblesk gama žiarenia, ktorý by mal pôvod v našej galaxii. A tie vzdialené dokáže naša ozónová vrstva odfiltrovať.

9. Zmena podnebia
Klimatické zmeny prebiehajú na našej planéte prakticky od jej vzniku. Lenže v súčasnosti sa dejú rýchlejšie a predstavujú obrovskú hrozbu. Prinajlepšom spôsobia len silnejšie a častejšie tropické cyklóny, lenže tento scenár je už pre nás bohužiaľ nereálny. Skôr sa treba pripraviť na to, že veľká časť prístavných veľkomiest a husto zaľudnených oblastí na pobrežiach skončí pod vodou. Častejšie a dlhšie suchá budú likvidovať úrodu a spôsobovať hladomory, zdroje pitnej vody budú nedostupnejšie. Zvýši sa výskyt vojnových konfliktov, do pohybu sa dajú milióny klimatických migrantov. Už teraz sa mnohí museli vysťahovať z tichomorských ostrovov, ktoré pomaly zaplavuje oceán. Klimatické zmeny sa jednoducho dejú a popierať ich má rovnaký zmysel, ako popierať gravitáciu. A určite budú znamenať koniec sveta, minimálne v takej podobe, v akej ho dnes poznáme.

8. Geomagnetická búrka
V roku 1859 zasiahol našu planétu silný prúd častíc, ktoré sa uvoľnili pri slnečnej erupcii. Nič vážne sa nestalo, ľudstvo sa vtedy nespoliehalo na technológie do takej miery ako dnes. V súčasnosti by takáto geomagnetická búrka vyradila na niekoľko dní či dokonca až mesiacov z prevádzky celú elektrickú a komunikačnú sieť. Vrátili by sme sa do stredoveku. Civilizácia v dnešnej podobe by sa vyparila. Veď si len predstavte, koľko technológií využívate každý deň. Celý náš súčasný systém je na nich založený a jediná silná slnečná erupcia ho môže za krátky moment rozložiť. V roku 2012, keď sa vo veľkom hovorilo o konci sveta, sme mali šťastie. Výron koronálnej hmoty zo Slnka síce preletel cez zemskú orbitu, ale naša planéta sa vtedy nachádzala na inom mieste. V priebehu nasledujúcich 100 rokov nás ale takmer istotne trafí. Otázne je, či sa dovtedy stihneme pripraviť.

7. Zombie apokalypsa
Ide síce o nepravdepodobnú, ale mimoriadne populárnu teóriu o konci sveta. Mŕtvi ožívajú a kŕmia sa živými, ľudia už zrazu nie sú na vrchole potravinového reťazca. Človek je zbavený vlastnej osobnosti a mení sa v stroj na zabíjanie. Vírus, ktorý by dokázal takto zmeniť ľudský mozog, našťastie neexistuje. V živočíšnej ríši ale príklady existujú. Poznáme napríklad pralesnú hubu s latinským názvom Ophiocordyceps unilateralis, ktorej spóry vedia ovládať mravce. Do tela sa dostanú na zemi a v priebehu pár dní sa v tele hmyzu rozvinú a začnú ho ovládať. Donútia ho odísť z mraveniska a zahryznúť sa do spodnej strany listu na mieste, kde má huba ideálne podmienky na rozvoj. Mravec následne uhynie a huba sa v ňom rozvinie. Keď hmyzu praskne lebka, spóry sa z nej vysypú na zem a tu potom čakajú na ďalšiu obeť. Možno raz evolúcia pripraví podobného parazita aj pre nás.

6. Jadrová vojna
Nie je to tak dávno, čo bol tento scenár až desivo reálny. Veľmoci mali dosť jadrových zbraní na to, aby zničili svet nie raz, ale rovno mnohokrát. Len vzájomné zaručené zničenie ich držalo na uzde. A neboli to len výbuchy a rádioaktivita, čo by zlikvidovalo ľudstvo. Ak by USA a ZSSR odpálili svoje tisíce atómových zbraní, nastala by nukleárna zima. Mračná prachu by zatienili slnečné žiarenie a v priebehu pár rokov by teploty klesli o 8 stupňov Celzia. Poľnohospodárstvo by bolo minulosťou, smrť pri výbuchu by bola vykúpením oproti tomu, čo by nasledovalo. Ako sa hovorí, živí by závideli mŕtvym. Riziko jadrovej vojny je dnes menšie, než to bolo v minulosti. Vzhľadom na napätú situáciu medzi Indiou a Pakistanom, ktoré vlastnia atómové zbrane, je ale vyššie, než by sme si priali.

5. Mimozemšťania
Ak ľudstvo nezachráni opitý americký pilot ako vo filme Deň nezávislosti, je dosť pravdepodobné, že by sme vojnu s mimozemšťanmi prehrali. Pre civilizáciu schopnú medzihviezdneho či dokonca intergalaktického cestovania by sme neboli náročným súperom. Otázne je, prečo by nás chcela kontaktovať či rovno kolonizovať. Mimozemšťania schopní prepravovať sa na vzdialenosti svetelných rokov by disponovali takými energetickými zdrojmi, že tie naše by sa im zdali priam smiešne. Jedine, že by nás chceli zničiť iba tak, z pasie. Kontakt s inými civilizáciami nám ale zatiaľ nehrozí a Fermiho paradox je naďalej aktuálny. Dôvod rozdielu medzi pravdepodobnosťou, s akou by mali mimozemšťania existovať, a tým, že sme ešte žiadnych neobjavili, sa nám naďalej nedarí presne objasniť.

4. Umelá inteligencia
Vzostup umelej inteligencie bol kedysi len záležitosťou filmov a kníh. Dnes ho môžeme sledovať v priamom prenose. Môže sa stať, že sa inteligentné stroje vzoprú nadvláde človeka? Určite áno. A preto Stephen Hawking už pred rokmi upozorňoval na to, aby sa viedol výskum v oblasti preventívnych opatrení, ktoré by zabránili umelej inteligencii získať nad ľudstvom moc. Ak bude dokonalejšia než ľudský mozog, čo by jej mohlo zabrániť v tom, aby nás vyhubila? Existujú hypotézy, že tak, ako dnes prežitie horských goríl závisí od dobrej vôle človeka, bude raz prežitie ľudstva závisieť od dobrej vôle superinteligentného stroja. A čo keby vyhodnotil, že pre svoje zachovanie potrebuje ľudí odstrániť? Vďaka absencii emócií, a teda čisto racionálne, by to aj spravil.

3. Pandémia
Koniec sveta pre pandémiu koronavírusu nehrozí. Z čisto štatistického hľadiska sa na veľkosti globálnej populácie podpíše minimálne. Ale čo keby išlo o oveľa smrtiacejšie ochorenie? Stephen King vo svojej knihe Svedectvo opísal presne takúto situáciu. Z vojenského laboratória unikol vírus „superchrípky“, ktorý vyhladil viac než 99 % ľudstva. V realite by to mal vírus o dosť zložitejšie i napriek tomu, aká je naša spoločnosť poprepájaná, by sa v ňom musela spájať vysoká smrtnosť s mimoriadne dlhou inkubačnou dobou. Rizikom však môžu byť aj choroby vyvolané baktériami, ktoré sú rezistentné voči antibiotikám, a takých pribúda. A čo plesňové ochorenia? O ich liečbe vieme v porovnaní s virózami či bakteriálnymi ochoreniami pomerne málo. Pandémie tak môžu s našou spoločnosťou v nasledujúcich desaťročiach poriadne zakývať. A možno ju aj rozložiť.

2. Asteroid
Dostal dinosaurov, tak prečo by nemohol aj nás? Odhaduje sa, že by stačil asteroid s rozmermi desatiny toho, ktorý poslal obrovské plazy do večných lovísk, aby mal na podobu života na Zemi drvivý dopad. Do atmosféry by sa po zrážke planéty s takýmto vesmírnym telesom dostalo obrovské množstvo prachu, ktorý by celé mesiace blokoval slnečné svetlo. Nasledoval by hladomor nepredstaviteľných rozmerov a hynutie celých živočíšnych druhov. Pravdepodobnosť kolízie je však pomerne nízka. V budúcnosti môže navyše vzniknúť varovný systém, ktorý by dal ľudstvu včas vedieť, ak by hrozila zrážka, a katastrofu by bolo možné odvrátiť. Zrejme však nie tímom narýchlo vycvičených astronautov, ktorí by doň išli vŕtať diery.

1. Supervulkán
Spomedzi piatich masových vymieraní druhov bolo najhoršie to na prelome období perm a trias pred 252 miliónmi rokov. Odhaduje sa, že vyhynulo až 83 % všetkých druhov. A najnovšie zistenia poukazujú na to, že hlavnou príčinou mohol byť práve supervulkán na území dnešnej Sibíri. Za supervulkán považujeme sopku, ktorej erupcia by vyvrhla viac než tisíc kilometrov kubických materiálu. To je asi tisíckrát viac než pri výbuchu bežnej sopky. Keď pred 74-tisíc rokmi došlo na Sumatre k výbuchu supervulkánu Toba, ľudstvo bolo vo svojej histórii zatiaľ najbližšie k vyhynutiu. Zatiaľ najnovšia takáto erupcia sa odohrala pred 26-tisíc rokmi na Novom Zélande. V podstate nezáleží na tom, kde k nej dôjde, pretože jej dopad bude globálny. Dôjde k zatieneniu slnečných lúčov a poklesu teploty, otázne je len to, do akej miery. Zrejme najznámejší supervulkán dnes drieme pod Yellowstonským národným parkom. A ako často dochádza k erupciám supervulkánov? V priemere každých 17-tisíc rokov, a to znamená jediné: ďalší výbuch si už dáva poriadne načas. O tom, že nastane, sa vďaka monitorovaniu kritických zón dozvieme pár mesiacov vopred. Avšak zabrániť mu nedokážeme.