Ernst Kaltenbrunner: Zjazvený esesák tribunálu neušiel

Ernst Kaltenbrunner unikal pozornosti už počas Norimberského procesu. Médiá aj verejnosť ho takmer ignorovali, a pritom išlo o najvyššie postaveného člena SS, ktorý skončil pred súdom. Dokonca ani jeho zjazvená tvár z neho neurobila postavu titulných stránok. Z jeho činov pritom išiel strach.

Od mladosti v SS
Kaltenbrunner sa narodil na severe Rakúska v októbri 1903. Rodičia boli zarytí nacionalisti, medzi dôverných rodinných priateľov patrili Eichmannovci. Z malého Adolfa Eichmanna neskôr vyrástol vysokopostavený nacista. Ernst však na rozdiel od mladého Eichmanna, ktorý skončil na technickej univerzite, študoval právo. Tu zrejme počas šermiarskych súbojov so spolužiakmi prišiel k hrozivo vyzerajúcej jazve na tvári, existujú však aj hypotézy o tom, že išlo o následok autonehody.

Kaltenbrunner ako 23-ročný získal titul a začal pracovať v otcovej právnickej firme. O štyri roky neskôr vstúpil do NSDAP a v auguste 1931 sa stal členom polovojenskej organizácie tejto strany: Schutzstaffel (SS). Vyše 190 centimetrov vysoký chlap s mohutnou postavou, zjazvenou tvárou a diplomom z práva tu budil rešpekt a rýchlo sa driapal po kariérnom rebríčku.

V januári 1934 jeho kariérny rast nakrátko prerušilo uväznenie. Ernsta zavreli za sprisahanie proti vláde, ktorého sa mal dopustiť spolu s ďalšími členmi NSDAP. Vo väzenskom tábore ale zorganizoval protestnú hladovku, ktorej sa zúčastnilo takmer 500 nacistických väzňov. Netrvalo dlho a prepustili ich na slobodu. O pár týždňov Kaltenbrunner skončil v base znovu. Tentokrát ho obvinili z velezrady a hrozil mu najprísnejší trest. Napokon dostal len šesť mesiacov za podvratnú činnosť a prišiel o licenciu na vykonávanie advokácie.

Kariéra v RSHA
Po anšluse Rakúska, ktorého bol nenahraditeľnou súčasťou, sa stal Kaltenbrunner jedným z veliteľov rakúskej vetvy SS. Vybudoval si vlastnú sieť tajnej polície a poriadok držal v rukách takou silou, až sa oňho začal zaujímať samotný šéf SS Heinrich Himmler.

Po atentáte na Reinharda Heydricha v júni 1942, ktorého strojcami boli Jozef Gabčík a Jan Kubiš, hľadal Himmler vhodného nástupcu do čela RSHA. Reichssicherheitshauptamt, v preklade Hlavný ríšsky bezpečnostný úrad, koordinoval okrem iného aktivity Gestapa aj SS. Najvhodnejším kandidátom sa ukázal byť práve Ernst Kaltenbrunner. Zrazu mal v rukách prakticky celú moc nacistických bezpečnostných, policajných aj tajných zložiek, jeho priamym nadriadeným bol Heinrich Himmler a zúčastňoval sa porád najvyššieho nacistického velenia.

Keď sa dostal do funkcie, zintenzívnilo sa nielen vyhladzovanie Židov, Slovanov a iných menšín, ktoré boli v tretej ríši označené za nežiaduce. Osobnú vendetu viedol Kaltenbrunner aj proti homosexuálom. Nevedno prečo, ale v tomto ohľade bol priam horlivý. Prišiel dokonca s návrhom povinnej kastrácie osôb s opačnou orientáciou, ten ale neprešiel.

Rešpekt a strach
Kaltenbrunner si vďaka svojim postojom získal v rámci NSDAP nielen rešpekt. Mnohí straníci sa ho obávali. Bol to bezohľadný muž, ktorý už na prvý pohľad desil svojím zjavom. Nemal najmenšie zábrany v uplatňovaní svojej autority a jeden z jeho priamych podriadených ho neskôr označil za svojho najaktívnejšieho a najhoršieho nepriateľa.

Dokonca aj Himmler sa v jeho prítomnosti necítil v bezpečí. Možno sa Kaltenbrunnera priamo nebál, ale mal z neho nepríjemný pocit. Ernst ho často obchádzal a so svojimi návrhmi chodil priamo za Hitlerom.

Ako šéf RSHA mal Kaltenbrunner navyše pod palcom jednotky Einsatzgruppen. Išlo o najväčšiu spodinu v rámci SS, oddiely smrti, ktoré terorizovali obyvateľstvo na podrobených územiach nevídanými krutosťami. Zatiaľ čo v koncentračných táboroch prebiehalo vyhladzovanie plynom, jednotky Einsatzgruppen vykonávali takzvaný „holokaust guľkou“. Nedá sa presne povedať, koľko ľudí zabili. Počet členov Einsatzgruppen osciloval okolo troch tisícok a predpokladá sa, že povraždili okolo dvoch miliónov osôb. V drvivej väčšine išlo o civilistov, keďže Einsatzgruppen vykonávali svoju „činnosť“ až po prechode bojujúcich vojsk. Obeťami tak boli prevažne ženy, starci a deti.

Norimberský proces
Štyri dni po ukončení bojov v Európe chytili Kaltenbrunnera a niekoľko ďalších dôstojníkov SS na horskej chate v Rakúsku americkí vojaci. Mali falošné doklady. Bohvie, z akého dôvodu, veď Ernst na súde tvrdil, že je nevinný a používal klasickú výhovorku: „Len som vykonával rozkazy.“ Odvolával sa tiež na fakt, že veliteľom SS bol Heinrich Himmler a on ako jeho podriadený predsa nemohol niesť zodpovednosť za činy tejto organizácie.

Prvý deň Norimberského procesu pritom premeškal kvôli krvácaniu do mozgu. Dostavil sa až o niekoľko týždňov, priviezli ho na invalidnom vozíku. Nik ho neľutoval, ostatní nacisti ho na lavici obžalovaných privítali chladne.

Počas celého procesu sa Kaltenbrunner správal ako chladný profesionál. Bol pokojný a pôsobil ako dobre vychovaný a vzdelaný muž, ktorým vlastne aj bol. Len keď hovoril o údajných plánoch ZSSR na obsadenie Európy, rozhorčil sa. Podľa neho bola brutálna okupácia východnej Európy nemeckými vojskami len obrannou reakciou na to, čo sa chystal urobiť Sovietsky zväz.

Počas procesu dostal Kaltenbrunner ďalšie krvácanie do mozgu. Bol však plne schopný predniesť svoju záverečnú reč a aj vypočuť si rozsudok. Tribunál ho uznal vinným, hoci on sám sa považoval za nevinného. Usvedčili ho nielen desiatky dokumentov, ale aj fotografie, na ktorých s Himmlerom vykonával inšpekcie vyhladzovacích táborov. Nemohol jednoducho tvrdiť, že nevedel, čo sa tam dialo. 30. septembra 1946 ho uznali za vinného vo dvoch z troch bodov obžaloby. Išlo o vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti. 16. októbra 1946 ho obesili. Jeho posledné slová zneli: „Veľa šťastia, Nemecko.“ Bol najvyššie postaveným členom SS, ktorý sa dočkal vykonania rozsudku.

Einsatzgruppen na Slovensku: Oddiel označený písmenom „H“ dostal po SNP za úlohu deportovať Židov do vyhladzovacích táborov. Jeho členovia sa podieľali aj na dvoch najväčších vojnových masakroch na našom území: v Kremničke a Nemeckej. Odhaduje sa, že len na týchto dvoch miestach zavraždili spolu s kolaborantmi najmenej 1600 ľudí.