Podľa požiadaviek armády bol vývoj odštartovaný v roku 1942. Podvozok bol zhodný s ľahkým tankom M4 Sherman. Na vrch prišla otvorená a slabo pancierovaná nadstavba, ktorá sa otáčala o 360 stupňov. Jej bočnú ochranu trochu zvyšoval sklon stien.
V službe sa stíhač celkovo osvedčil, svoje prvé bojové nasadenie absolvoval ku koncu bitky o Tunisko, neskôr v Normandii a na území nacistického Nemecka. Aj keď sa od neho očakávala úloha stíhača, Američania ho skôr považovali za nosič výzbroje, ktorý sa nebude zapájať do bojov na krátke vzdialenosti. S postupom vojny sa zistilo, že koncepcia samostatných oddielov stíhačov tankov bola nesprávna, a najlepšou protitankovou zbraňou boli opäť tanky so silnejším kanónon.
Popri americkej armáde svoje služby M10 preukázal u Britov (tí mu dali prezývku rosomák), Sovietov, Kanaďanov, Poliakov či Francúzov. Aj po skončení 2. svetovej vojny boli stíhače používané v rôznych armádach ešte dlhé roky. Briti ich napríklad vybavili silnejším kanónom a po tejto úprave mu dali meno Achilles.
M10 Wolverine
Posádka: 5
Rozmery: dĺžka 5,97 m / šírka 3,05 m / výška 2,89 m
Hmotnosť: 29,6 ton
Pohon: GM 6046 twin diesel; 375 hp (280 kW) alebo Ford GAA V8; 450 hp (336 kW) 375 hp (276 kW) / 450 hp (336 kW)
Max. rýchlosť: 51 km/h (cesta), 30 km/ h (terén)
Výzbroj: 76,2 mm kanón M7, guľomet Browning kalibru 12,7 mm
Pancierovanie: 12 – 57 mm
Verzie: M10 (naftová), M10A1 (benzínová)
Dojazd: cca 30 km
Vyrobených: cca 6500 kusov
Mohlo by vás zaujať:
SU-152: Zabijak nemeckých opancierovaných „zvierat“
Pretek oceľových titánov: ZSSR vs. USA
Zbrane 2. svetovej vojny: „Zázračný“ KV-1 zaskočil Nemcov
