10. Kliešťová encefalitída
Kliešťov je v našich zemepisných šírkach z roka na rok viac, za čo je zodpovedný najmä rast teplôt a miernejšie zimy. Malé parazity sú pre človeka nebezpečné najmä pre dve choroby, ktoré prenášajú uhryznutím, ide o lymskú boreliózu a kliešťovú encefalitídu. Proti druhej menovanej chorobe však existuje očkovanie. Každý, kto sa vydá do prírody v oblasti so zvýšeným výskytom kliešťov, sa vystavuje riziku nakazenia encefalitídou. 10 až 20 percent ľudí, u ktorých sa prejavia príznaky, pritom máva dlhotrvajúce až trvalé následky. Ochorenie zabíja jedno až dve percentá pacientov, neraz spôsobuje ochrnutie. Nakaziť sa dokonca dá aj konzumáciou nepasterizovaného kravského, ovčieho a kozieho mlieka či mliečnych výrobkov. Chrániť sa dá očkovaním, ktoré existuje od roku 1937. Prebieha v troch fázach.
9. Záškrt
Záškrt pôsobí ako choroba zo starých kníh a je pre nás prakticky cudzím pojmom. Nie je to pritom tak dávno, keď sa aj v našich končinách vyskytovali epidémie záškrtu. Ochorenie zabíjalo päť až desať percent nakazených, najmä detí. Problémy s dýchaním a prehĺtaním, vysoké teploty, bolesti, zápal srdcového svalu či ochrnutie sú len niektorými z príznakov, ktorými ešte aj dnes trpia tisíce ľudí po celom svete. Záškrt ako prvý opísal ešte za čias antického Grécka Hippokrates, choroba trápila ľudstvo celé tisícročia. Nevyhli sa jej ani Napoleonove armády pri ťažení do Ruska. V roku 1923 však bola vyvinutá vakcína, ktorá zo záškrtu vo väčšine štátov spravila vec dávno minulú. U nás sa proti záškrtu plošne očkuje od roku 1946 a najmenej 40 rokov sa žiadny prípad na našom území nevyskytol.
8. Čierny kašeľ
Ochorenie si nevyslúžilo prezývku „stodňový kašeľ“ nadarmo. Okrem iného sa totiž prejavuje dusivým a najmä dlhotrvajúcim kašľom, ktorý neraz spôsobuje, že pacient zvracia, je absolútne vyčerpaný a v niektorých prípadoch ľuďom dokonca praskajú rebrá. Čierny kašeľ je mimoriadne nebezpečný najmä pre deti mladšie než jeden rok, až polovica z nakazených končí v nemocnici a jedno z 200 detí zomiera. Aj v súčasnosti hlásia z rozvojových štátov desiatky tisíc úmrtí práve na čierny kašeľ. Očkovanie je dostupné od roku 1906, u nás sa vďaka nemu vyskytuje len niekoľko desiatok prípadov ročne. Počet však postupne rastie, a to najmä v dôsledku rozmachu konšpiračného antivaxerského hnutia.
7. Brušný týfus
Ďalšia z chorôb, s ktorou sa ľudstvo pasovalo tisíce rokov. Počiatočné prejavy nevyzerajú na prvý pohľad vážne a pripomínajú chrípku. Človek však s brušným týfusom bojuje až štyri týždne, počas ktorých trpí zvýšenými teplotami. V treťom týždni sa zvyknú prejaviť vážne komplikácie. Patrí medzi ne napríklad prederavenie čriev, ktoré býva často smrteľné, ale aj zápal mozgu, pľúc či srdcového svalu. Pätina neliečených pacientov zomiera, ani nasadenie antibiotík ale nezaručuje prežitie na sto percent. Brušný týfus je najrozšírenejší v krajinách so slabými hygienickými štandardami, u nás sa proti nemu neočkuje. Vakcinácia sa však odporúča cestovateľom. V dôsledku tohto ochorenia totiž vo svete stále zomierajú desiatky tisíc ľudí a počet nakazených sa ráta na milióny.
6. Tetanus
Baktérie, ktoré prenášajú túto chorobu, sa vyskytujú najmä v pôde a prenikajú do tela človeka cez otvorené rany. Prvé príznaky tetanu sa prejavujú najskôr po troch dňoch. Najprv ide o slabšie kŕče, ich intenzita však postupne rastie až do takej miery, že v niektorých prípadoch dochádza k praskaniu kostí. Príznaky trvajú niekoľko týždňov, približne desať percent nakazených zomiera. Zväčša na zástavu dýchania, ku ktorej dochádza po dlhotrvajúcich kŕčoch medzirebrových svalov. Mimoriadne nebezpečný je aj novorodenecký tetanus, ktorý sa už našťastie vyskytuje len v 25 štátoch. K nakazeniu dochádza cez neošetrenú ranu po pupočnej šnúre a do dvoch týždňov od narodenia zabíja tetanus 70 až 100 percent detí. U nás sa vďaka očkovaniu tetanus nevyskytuje.
5. Tuberkulóza
Ročne umrie na tuberkulózu viac než milión ľudí. Baktérie, ktoré ju spôsobujú, sú čoraz rezistentnejšie voči antibiotikám a ani očkovanie neposkytuje stopercentnú ochranu. Znižuje však šancu, že sa u nakazeného človeka rozvinie choroba, a to až o 60 percent. Tuberkulóza má mimoriadne dlhý priebeh, prejavuje sa chronickým kašľom s krvavými hlienmi, horúčkou a stratou hmotnosti. U nás sa síce deti povinne neočkujú už od roku 2012, ale vo svete je najrozšírenejšou detskou vakcínou práve tá proti tuberkulóze. Zaujímavým faktom je, že latentnú formu tuberkulózy, teda bezpríznakovú a neinfekčnú, má podľa vedeckých štúdií jedna pätina až jedna štvrtina celosvetovej populácie.
4. Osýpky
V rozvojových štátoch sú osýpky dodnes jednou z najčastejších príčin detských úmrtí. Ide o mimoriadne nákazlivé ochorenie, ktoré môže nezaočkované dieťa dostať pokojne aj potom, keď navštívi miestnosť, v ktorej bola dve hodiny pred ním nakazená osoba. Pred zavedením povinného očkovania boli epidémie osýpok bežnou súčasťou života aj na Slovensku, dnes je tu však miera výskytu minimálna. V Česku ale od roku 2013 rastie práve z toho dôvodu, že rodičia vyzbrojení diplomami z internetu nedávajú svoje deti očkovať. Nízka miera zaočkovanosti viedla napríklad v tichomorskom štáte Samoa k epidémii osýpok v roku 2019. Z vyše 5700 nakazených zomrelo 83 pacientov. Ich úmrtia ale vyvolali strach a zvýšili počet zaočkovaných Samojčanov z 34 percent na 94 percent.
3. Detská obrna
Ešte v prvej polovici 20. storočia bola v Amerike a Európe najobávanejším ochorením u detí práve detská obrna. Zlom prišiel s vynájdením očkovacej látky. Vďaka nej sa Československo stalo už v roku 1960 prvým štátom, ktorý mohol vyhlásiť toto ochorenie za vyhubené. Nasledovali ďalšie krajiny a dnes sa detská obrna vyskytuje už iba v Afganistane a Pakistane a aj to iba u niekoľkých desiatok ľudí ročne. Svetová zdravotnícka organizácia sa tak úspešne snaží o eradikáciu choroby na celom svete. Hlavnou zbraňou je práve vakcinácia, keďže liek na detskú obrnu neexistuje. Aj v našich končinách ešte stále žijú stovky ľudí, ktorí v detstve prekonali obrnu a následky im zostali do konca života. Medzi ne patrí aj ochrnutie či trvalé poškodenie dolných končatín.
2. Besnota
Keď sa prejavia prvé príznaky, prakticky ste už mŕtvy. Neexistuje žiadny liek, ktorý by vám pomohol, v dejinách sa z besnoty vyliečil jediný človek: Jeanna Gieseová. Pacient s besnotou sa nemôže napiť, má doslova strach z vody. Pri živote ho udržia jedine infúzie. Stráca pamäť, pomätú sa mu zmysly, v neskorších štádiách sa bojí dokonca aj svetla. Smrť nastáva v dôsledku zlyhania mozgu, ktorý už je tak silno napadnutý vírusom besnoty, že nie je schopný zabezpečovať ani len základné životné funkcie. Jedinou nádejou na prežitie po uhryznutí besným zvieraťom je práve očkovanie. Čím skôr sa pacientovi podá, tým väčšia je šanca na prežitie. U nás sa vďaka vakcinácii zvierat besnota nevyskytuje od roku 2006, viac než tri miliardy ľudí ale žijú v regiónoch, kde je vírus prítomný. Prenášajú ho pritom aj netopiere, ktorých uhryznutie človek ani necíti. A keď zistí, že má besnotu, na pomoc je už neskoro.
1. Pravé kiahne
Od momentu, keď Edward Jenner v roku 1796 predstavil svetu vakcínu proti pravým kiahňam, ubehli celé desaťročia, kým si ľudstvo mohlo definitívne vydýchnuť aspoň od tohto ochorenia. Koncom roka 1979 mohli vedci po vôbec najväčšej zdravotníckej akcii v dejinách ľudstva vyhlásiť pravé kiahne za vyhubené. Vakcinačná kampaň a úsilie Svetovej zdravotníckej organizácie sa vydarili a už len tento fakt by stačil na odôvodnenie existencie WHO. Pravé kiahne totiž ešte v roku 1967 zabili dva milióny ľudí a odhaduje sa, že len počas 20. storočia im padlo za obeť najmenej 300 miliónov osôb. Išlo o zďaleka najsmrtiacejšiu chorobu, s ktorou ľudstvo bojovalo. Využívala sa dokonca aj ako biologická zbraň a tento potenciál v nej stále drieme. Najmenej dve laboratóriá totiž uchovávajú vzorky vírusu pravých kiahní a WHO sa márne snaží o ich likvidáciu. U nás sa proti pravým kiahňam neočkuje od roku 1980 a podobne je to aj v ostatných štátoch. Ak by si teda vyhubené ochorenie našlo cestu z laboratórií, znamenalo by to oveľa väčšiu katastrofu, než akej svet čelí počas pandémie koronavírusu.
Od autora ďalej ponúkame:
Poznáte najznámejšie symboly a ich pôvod?
Staré oslavy nového roka: Ako ho vítali pred tisíckami rokov?
Najslávnejší špióni: Mohla ich práca meniť dejiny?
