Pre väčšinu z nich skončili preteky nešťastne. V jednom prípade dokonca samovraždou.
Novinári dali pretekom prezývku „plavba pre šialencov“. Právom, veď oboplávať svet na jachte bez pomoci si skutočne vyžadovalo istú dávku šialenstva. Čosi také sa ako prvému podarilo Joshuovi Slocumovi koncom 19. storočia. Lenže Slocum si robil zastávky, ale podstatou pretekov Golden Globe Race bolo absolvovať cestu okolo sveta na jeden záťah.
Preteky sponzorovali britské noviny Sunday Times. Organizátori od účastníkov nevyžadovali žiadne predošlé skúsenosti s moreplavectvom a chceli ukázať, že plachtenie nie je len výsadou boháčov. Vynáralo sa však množstvo otázok. Nik nevedel, či pomerne malá jachta vôbec plavbu dlhú vyše 55-tisíc kilometrov vydrží. Alebo či človek dokáže vydržať celé mesiace sám a nezblázniť sa.
Nie všetci účastníci vyrazili naraz. Štartovali postupne a postupný bol aj ich koniec. Štyria z deviatich sa nedostali ani len z Atlantiku. Charles Blyth sa vzdal po oboplávaní Mysu dobrej nádeje. Loď Nigela Tetleyho, ktorý bol v tom čase vo vedení, sa potopila necelých dvetisíc kilometrov od cieľa. Favorit pretekov Bernard Moitessier si zasa povedal, že najlepšie sa cíti na mori. Oboplával svet jedenapolkrát, ale pretože odmietal komerčný charakter pretekov, rozhodol sa nedoraziť do cieľa. Namiesto toho sa usadil na Tahiti.
Porazený
Donald Crowhurst vrazil do pretekov všetky svoje peniaze. A nielen tie. Získal aj sponzora, ale pod podmienkou, že ak preteky nedokončí, bude musieť Crowhurst na sponzora previesť svoj dom aj firmu. V posledný možný deň štartu, 31. októbra 1968, nastúpil na svoj trimaran, na ktorom sa predtým takmer neplavil, zamával manželke a štyrom deťom a vyrazil. Na loď chcel namontovať vlastné bezpečnostné prvky a dúfal, že takýmto spôsobom spropaguje svoj upadajúci biznis v oblasti námornej navigácie. Lenže práce nikdy nedokončil a počas plavby musel improvizovať. Netrvalo dlho a pochopil, že v búrlivých vodách Južného oceánu nebude mať šancu na prežitie. Ak by pokračoval, zomrie. Ak sa vzdá, finančne ho to zruinuje. Vybral si tretiu možnosť.
Istý čas sa zdalo, že tento amatér preteky vyhrá. Odovzdával totiž falošné údaje o svojej polohe, pričom mal pripravený plán. Chcel niekoľko mesiacov čakať v južnom Atlantiku, zatiaľ čo by nechal zvyšných námorníkov naozaj pretekať. A ak by sa začal niektorý z nich približovať, Crowhurst by sa jednoducho vydal späť do prístavu, z ktorého vyrazil, a predstieral by víťazstvo.
Mesiace samoty sa však na ňom výrazne podpísali a u Crowhursta sa začali prejavovať psychické problémy. Plavil sa južným Atlantikom, raz dokonca zakotvil pri pobreží Južnej Ameriky a opravoval trimaran. Začiatkom decembra ho však nielen v britských médiách oslavovali ako potenciálneho víťaza nevediac, že Crowhurst udáva falošné polohy.
Loď Nigela Tetleyho sa potopila práve preto, že Crowhurst udával falošné polohy. Tetley si myslel, že zaostáva, a tak hnal svoje plavidlo na hranici možností. To sa mu vypomstilo, ale našťastie prežil.
Crowhurst do cieľa pretekov nikdy nedorazil. 10. júla 1969 sa jeho trimaran našiel prázdny. Muž si zrejme uvedomoval, že ak by aj náhodou dokončil preteky, jeho plavbu by analyzovali skúsení námorníci a rýchlo by odhalili podvod. Možno ho mrzel aj fakt, že Tetley stroskotal práve kvôli nemu. Crowhurst bol pod obrovským psychickým, finančným i osobnostným tlakom. Posledný zápis z jeho denníka pochádza z 1. júla. Už v ten deň sa zrejme nervovo zrútil a rozhodol sa spáchať samovraždu. Skočil z paluby do mora. Jeho telo sa nikdy nenašlo, vrak trimaranu ale aj dnes môžete vidieť. Rozpadá sa na pláži karibského ostrova Cayman Brac.
Víťaz
Robin Knox-Johnston vyrazil z prístavu Falmouth 14. júna 1968. Mal 29 rokov a jediný sponzorský dar, ktorý dostal, spočíval v 120 plechovkách piva a päťlibrovej poukážke do obchodu Cadbury. Fakt, že má žltačku, zatajil. Bál sa, že by mu zakázali štartovať. K dispozícii nemal žiadne GPS a satelity, ale len sextant, hviezdy a mapy.
Pasoval sa s mnohými problémami. Poškodený trup musel opravovať v oblasti, kde sa vyskytovali žraloky. Búrka ho pripravila o nádrže s pitnou vodou a počas veľkej časti plavby sa musel spoliehať len na dážď, aby mal čo piť. Pokazilo sa mu rádio a organizátori štyri mesiace považovali Johnstona za strateného či mŕtveho. Potom sa však médiám ozval kapitán britského tankera, ktorý uviedol, že pretekára videl živého a zdravého. Nuž, až taký zdravý nebol. Vyšetrenie, ktoré Knox-Johnston absolvoval niekoľko rokov po pretekoch, ukázalo príčinu jeho bolestí brucha počas plavby. Prasklo mu slepé črevo a za to, že prežil, mohol ďakovať len obrovskému šťastiu.
Napriek všetkému sa Robin Knox-Johnston stal 22. apríla 1969 po 312 dňoch na mori prvým človekom, ktorý absolvoval sólo nonstop plavbu na plachetnici okolo sveta. Preteky dokončil ako jediný a odniesol si cenu pre víťaza vo výške päťtisíc libier. Keď sa ale dozvedel o tragickom konci Donalda Crowhursta, výhru daroval jeho manželke, ktorá vďaka tomu nemusela predať dom.
Robin Knox-Johnston má dnes 81 rokov a je okrem iného je najstarším človekom, ktorý kedy oboplával svet na plachetnici. Podarilo sa mu to ako 67-ročnému, avšak už nie počas sólo plavby.
Golden Globe Race viedli okrem iného aj k založeniu Vendée Globe, jedných z najprestížnejších a dnes asi najnáročnejších jachtových pretekov.
Joshua Slocum: Narodil sa v Kanade a stal sa prvým človekom, ktorý sám na plachetnici so zastávkami oboplával svet. Vyštartoval 24. apríla 1895 z Massachusetts a späť do USA sa vrátil 27. júna 1898. Na jeho počesť dal Bernard Moitessier, ktorý sa zúčastnil Golden Globe Race, svojej lodi meno Joshua.
Mohlo by vás zaujať:
Neviditeľné lode: Budúcnosť námorníctva?
Mangusta 103 Neoprene: Takmer ako luxusná pirátska loď
Zbrane 2. svetovej vojny: Blücher, ťažký krížnik s veľkou smolou
