Hoci SpaceX pokorila viaceré míľniky a dosiahla zaujímavé výsledky, ani americká Národná agentúra pre letectvo a vesmír nezaháľa a pracuje na svojich veľkých projektoch. Tou najväčšou výzvou je návrat astronautov na Mesiac.
Ubehlo zhruba polstoročie, odkedy boli Američania na Mesiaci. Misie programu Apollo s poradovými číslami 11 až 17 dosadli na mesačný povrch v rozmedzí rokov 1969 až 1972. Hoci už tentoraz neženie USA dopredu súperenie so Sovietskym zväzom, návrat na Mesiac zostáva silnou ambíciou. Vedeckou, ale aj politickou. Aby sa tak mohlo stať, musí NASA v spolupráci so súkromnými dodávateľmi vyvinúť nové dopravné prostriedky, ktoré to umožnia. Ide o nosnú raketu, vesmírnu loď a pristávací modul.
Vlajková loď Orion
Koncept vesmírnej lode nazvanej Orion vyvíja NASA už od roku 2004, keď bola ešte súčasťou ambiciózneho programu Constellation, ktorý prezentovala administratíva vtedajšieho prezidenta Georgea W. Busha. Orion pozostáva z dvoch modulov, ktorými sú modul pre maximálne šesťčlennú posádku a servisný modul s pohonným systémom. Vesmírna loď má už okrem iného za sebou aj dôležitý test systému prerušenia letu LAS, ktorého úlohou je v prípade problémov krátko po štarte oddeliť kapsulu s posádkou od zvyšku rakety a dopraviť ju do bezpečnej vzdialenosti. Orion má byť v najbližšom horizonte akousi vlajkovou loďou NASA, ktorá ho plánuje použiť aj pri následných cestách k Marsu a vo výnimočných prípadoch môže slúžiť aj na dopravu astronautov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu.
Lunárny modul majú pod palcom súkromníci
Nosná raketa SLS (ide o skratku slov Space Launch System) bude na oboch svojich stupňoch vybavená motormi využívajúcimi kvapalný vodík a kyslík. Pri štarte jej budú ešte pomáhať prídavné štartovacie stupne, tzv. „boostery“, na tuhé palivo. Raketa dosahuje výšku 98 metrov a na Mesiac bude štartovať z Kennedyho vesmírneho strediska, kde momentálne jedna z odpaľovacích rámp označená ako „39B“ prechádza rekonfiguráciou pre potreby tejto novej nosnej rakety. Kľúčovou súčasťou misie bude lunárny modul pre dve osoby, v ktorom posádka pristane na povrchu Mesiaca. Ten je vo fáze vývoja, pričom sa na tom ako subdodávatelia podieľajú hneď tri súkromné spoločnosti: Blue Origin, Dynetics a SpaceX.
Na Mesiac v čase volieb
Program, ktorého hlavným cieľom je opäť dostať amerických astronautov, vrátane prvej ženy, na Mesiac do roku 2024, dostal názov podľa gréckej bohyne Artemis, sestry boha Apolóna. V súčasnosti sú v rámci programu naplánované tri misie. Prvou bude bezpilotná misia, ktorá by sa mala uskutočniť v závere budúceho kalendárneho roka. Vesmírna loď Orion počas nej obletí Mesiac a odskúša všetky potrebné systémy a zariadenia. Celkovo by mala misia Artemis 1 trvať viac ako 25 dní. Po nej už bude nasledovať misia s ľudskou posádkou Artemis 2 (najskôr v roku 2023), ktorá obletí Mesiac, ale ešte na ňom nepristane. Samotné pristátie bude cieľom až v poradí tretej misii Artemis 3, predbežne naplánovanej na október 2024. Pristávať sa má v oblasti lunárneho južného pólu, pričom misie Apollo pristávali naopak okolo rovníka. Ako sa to však v takýchto prípadoch stáva, je pravdepodobné, že ešte dôjde k určitým posunom v jednotlivých termínoch. Veľký vplyv na to môže mať aj politická situácia v USA a ochota politikov vyčleniť v súčasnej zložitej spoločenskej situácii miliardy dolárov na vesmírny výskum. Svoju úlohu môže zohrať aj skutočnosť, že práve koncom roka 2024 sa budú konať ďalšie prezidentské voľby v USA.
Stanica na obežnej dráhe Mesiaca
Po misii Artemis 3 by mali podľa súčasných návrhov nasledovať ešte ďalšie minimálne štyri misie v rozmedzí rokov 2025 až 2028. Vtedy by mohli astronauti už využívať aj zázemie v podobe „Lunar Gateway“, ktorá má byť malou vesmírnou stanicou umiestnenou na orbite Mesiaca. Navrhnutá je vlastne ako akýsi medzičlánok medzi Zemou a samotným povrchom Mesiaca, pričom okrem iného umožní lepšiu komunikáciu medzi nimi, bude možné pri nej „zaparkovať“ vesmírne lode a poslúži aj ako dočasný príbytok pre astronautov. NASA má najväčší rozpočet spomedzi všetkých vesmírnych agentúr. Náklady na program Artemis sa majú podľa súčasných odhadov, ktoré prezentoval riaditeľ agentúry Jim Bridenstine, pohybovať na úrovni 28 miliárd amerických dolárov. Tieto náklady, zahŕňajúce financie potrebné na výskum, vývoj a konštrukciu všetkých potrebných súčastí, sa majú rozdeliť do obdobia piatich rokov. Pre lepšiu predstavu, na rok 2020 má celá organizácia k dispozícii necelých 23 miliárd dolárov.
Vo vývoji aj nadzvukové lietadlo
Nesie označenie X-59. Je to tak trochu tajomný a nejasný názov. Písmeno X v názve špeciálneho lietadla pripravovaného v NASA však nemá symbolizovať niečo tajné. Takto sa totiž označujú experimentálne lietadlá, ktoré sú často vyvíjané ako prototypy a ich cieľom je otestovať nové technológie a koncepty. V prípade lietadla X-59 ide o technológiu QueSST (Quiet SuperSonic Technology), ktorej cieľom je čo najviac redukovať hlučnosť, ktorú vytvárajú lietadlá pri prekonaní rýchlosti zvuku. Aj u nás sú známe mnohé prípady letov stíhačiek, pri ktorých ľudí vystrašil náhly a veľmi hlasný zvuk, pripomínajúci výbuch či výstrel. K tzv. sonickému tresku dochádza vtedy, keď lietadlo prekonáva rýchlosť zvuku a práve experimentálny stoj X-59, na ktorého vývoji sa zásadnou mierou podieľa spoločnosť Lockheed Martin, má za cieľ čo najviac redukovať tento negatívny sprievodný jav. Získané poznatky budú neskôr využité pri vývoji dopravných lietadiel schopných lietať vyššou rýchlosťou, ako je rýchlosť zvuku (343 metrov za sekundu).
Mohlo by vás zaujať:
Mesiac nebude k astronautom prívetivý. Čo im tam hrozí?
Prečo pristátie na Mesiaci nebolo podvodom
Ako Sovieti v tajnosti chystali cestu na Mesiac
