Starovekí Gréci ich považovali za bojovníčky, ktoré sa v narábaní so zbraňami rovnali mužom. Neraz ich dokonca stavali proti bájnym hrdinom. Herakles s nimi v rámci jednej zo svojich úloh zviedol boj a keď ich porazil a získal pás ich kráľovnej, daroval jednu z porazených Amazoniek menom Antiopé svojmu priateľovi Théseovi. Ten sa s ňou v Aténach oženil, ale jej družky sa so svadbou odmietli zmieriť a vytiahli proti Aténam, kde však utrpeli porážku. Ďalšiu z kráľovien Amazoniek Penthesileu mal zasa počas trójskej vojny zabiť Achilles.
Ženy bez prsníkov
Gréci splietli okolo Amazoniek množstvo mýtov. Vraj žili v idylickej spoločnosti odrezané od okolitého sveta a s mužmi sa stretávali len raz ročne za účelom plodenia potomstva. Chlapcov zabíjali a dievčatá vychovávali k boju. Populárnym mýtom bolo aj odrezávanie jedného prsníka, aby mohli lepšie strieľať z luku. Než sa pohneme ďalej, treba tento „fakt“ vyvrátiť. Vzhľadom na to, že dnešné lukostrelkyne nepodstupujú žiadne rituály spojené so zohavovaním tela, je jasné, že prsia pri streľbe z luku netvoria žiadnu prekážku. Mýtus s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol tak, že medzi pospolitým gréckym ľudom sa začala šíriť etymologická fáma. „A“ totiž v gréčtine znamená „bez“ a „mazos“ označuje prsník.
O Amazonkách sa ako prvý zmienil Homér, ktorý ich opísal ako „mužské náprotivky“. O niekoľko storočí neskôr im oveľa viac pozornosti venoval otec dejepisu Herodotos. Podľa neho ich výlučne ženská utópia skončila po bitke pri Thermodone na severe dnešného Turecka. Tri lode plné bojovníčok sa vraj po bitke plavili cez Čierne more a keď sa ocitli pri jeho severných brehoch zamilovali sa do tamojších mužov. Nepoddali sa však patriarchálnemu spôsobu života a rovnako ako muži jazdili na koňoch a bojovali. Ich potomkov nazval Herodotos Sarmatmi. Títo kočovníci sú dnes vedcom známi aj tým, že v ich spoločnosti mali ženy mimoriadne dôležité postavenie a dokonca sa špekuluje o matriarcháte. Isté je, že najmenej štvrtina tiel v bojovníckych hroboch v tejto oblasti patrila ženám a je možné, že práve sarmatské ženy poslúžili ako základ pre vznik mýtov o Amazonkách.
Nymfomanka u Alexandra?
V 4. storočí pred Kristom sa objavila v súvislosti s Amazonkami ďalšia bombastická správa. Ich kráľovná Thalestris vraj prišla za Alexandrom Veľkým, aby ju oplodnil, a jeho mužom priviedla za rovnakým účelom 300 spolubojovníčok. Vojvodca ju ale vraj po necelých dvoch týždňoch, ktoré strávila v tábore, poslal preč pre jej sexuálnu nenásytnosť. Príbeh, z ktorého pravdivosti si robili žarty dokonca aj samotní účastníci Alexandrovej výpravy, prežil tisícročia. Veril mu aj maliar Johann Georg Platzer, ktorý audienciu Thalestris u vojvodcu zvečnil v roku 1750.
Archeologické nálezy
Nebyť archeológie, možno by sme dnes Amazonky považovali len za výmysel Grékov, ktorí si potrebovali spestriť mýty spoločenstvom žien – bojovníčok. Lenže vykopávky na juhu Ukrajiny a Ruska ukázali, že grécke príbehy stáli na reálnych základoch. V hroboch pod mohylami totiž vedci medzi mužskými telami nachádzali aj ostatky žien a miesta posledného odpočinku sa v mnohom nelíšili. Aj pri ženách ležali hroty šípov, brnenia, zbrane a zdobené predmety, ktoré dokazujú nielen to, že ženy boli bohaté, ale že aj bojovali. Nevieme povedať, či sa priamo zúčastňovali bojov. Je však isté, že museli vedieť ochrániť čriedy, domovy a potomkov pred útočníkmi v časoch, keď boli muži na vojnovej výprave. A bez toho, aby dokázali jazdiť na koni a ovládať lukostreľbu, by sa im to nikdy nepodarilo. Zaujímavý je aj ďalší artefakt, ktorý sa často nachádza v hroboch: pomôcka na fajčenie konope.
Herodotos si zrejme nevymýšľal, keď tvrdil, že Amazonky sedávajú okolo ohňa, do ktorého hádžu rastliny a potom vdychujú opojný dym a tancujú. Nevedel síce, že ide o konope, ale archeológovia sú si tým dnes istí. Historik hovoril aj o tom, že v zime si Amazonky stavali parné stany, kde sa opájali kvaseným kobylím mliekom, zvaným kumys, a dymom z konope. Amazonky sa aj dnes zvyknú vnímať ako kruté bojovníčky, ktoré vraždili svojich synov, nenávideli mužov a mrzačili sa pre zlepšenie svojich bojových schopností. A čo z toho je pravda? S najväčšou pravdepodobnosťou nič, ale rozhodne nejde len o nejaké mytologické spoločenstvo bojachtivých žien. Amazonky naozaj existovali v rámci pomerne rovnostárskych kultúr. Ak totiž chceli prežiť, museli sa v boji vyrovnať mužom, z čoho vyplývalo aj ich vyššie spoločenské postavenie. O tom si mohli nechať grécke ženy iba snívať.
Nohavice: „Kto u vás doma nosí nohavice?“ Túto otázku často kladú muži svojim kamarátom, ktorí sú pod papučou. Sarmati by na to odpovedali: „Každý.“ Nohavice totiž vstúpili na javisko dejín práve prostredníctvom rôznych eurázijských nomádov. Nosili ich bez rozdielu muži i ženy, takže aj „Amazonky“, pretože sa výborne hodili pre jazdu na koni. A keďže kočovníci trávili v sedle veľkú časť života, museli vymyslieť čo najpohodlnejší odev. Tak sa zrodili nohavice.
Od autora ďalej ponúkame:
Jakob Fugger: Boháč, ktorý si vyrobil cisára
William Wallace: Skutočný príbeh Statočného srdca
Jules Brunet: Skutočný posledný samuraj
