Počas druhej partskej vojny sa rímske légie v roku 198 dostali ďaleko na územie nepriateľa. Došli až k bohatému mestu Hatra, ktorého ruiny ležia na území dnešného Iraku. Kto ovládal Hatru, kontroloval aj pohyb tovaru na trase, ktorá sa neskôr stala známou ako Hodvábna cesta. Kráľ Patrov Barsamia nemohol čeliť Rimanom na otvorenom poli, a tak sa uchýlil za vysoké múry Hatry v snahe prečkať obliehanie.
Okolie Hatry bolo známe nadmerným výskytom škorpiónov a za ich zabíjanie sa dokonca platilo. Keď ale legionári obľahli mesto, kráľ rozhodol, že škorpióny sa nebudú zabíjať. Dal ich chytať a zatvárať do nádob. Škorpióny síce nepatria medzi hmyz, ale v nádobách im robili spoločnosť aj chrobáky z čeľade drobčíkovitých. Tie nehryzú a ani nemajú žihadlá. V telách im ale koluje látka známa ako pederín, ktorá pri kontakte s kožou spôsobuje veľké pľuzgiere a silné svrbenie. Predstavte si tú paniku, ktorú Rimania zažívali, keď sa im pri zdolávaní múrov Hatry sypali na hlavy škorpióny a chrobáky. Snažili sa ich zbaviť, plieskali sa po rukách a tým všetko len zhoršili. Keď Riman zabil chrobáka, z tela mu vyšla páchnuca a nebezpečná tekutina. V kombinácii s jedom škorpiónov horúčavami a nedostatkom zásob predstavovali tieto podmienky smrtiaci koktail, ktorý po 20 dňoch obliehanie ukončil a legionári od mesta ušli. S nepríjemným hmyzom sa ale Rimania stretli už oveľa skôr, počas tretej vojny s pontským kráľom Mithridatom VI. Ten chystal nepriateľom pasce v podobe medu, ktorý vyrábali včely z peľu rododendronov. Med obsahoval grayanotoxín, silný halucinogén, ktorý tiež vyvoláva nevoľnosť a ovplyvňuje činnosť srdca. Rimania sa naň často ulakomili a po jeho konzumácii neraz trpeli tisíce bojovníkov. Med z rododendronov má od tých čias prezývku „šialený“.
Hmyzí stredovek
Včely boli populárne aj na stredovekých bojiskách, dostávali sa však nielen do rúk obrancov miest, ale aj obliehateľov. Nádoby so včelami či rovno celé úle sa stávali muníciou pre katapulty, ktoré vrhali projektily cez mestské hradby. Populárne boli v tomto smere aj osie hniezda. A hoci nešlo o zbrane schopné zvrátiť priebeh bitky či obliehania, zasiahnutým spôsobovali poriadne nepríjemnosti.
Oveľa väčšie problémy ale spôsobovali blchy. Keď Mongoli v roku 1346 zdĺhavo obliehali mesto Kaffa na Krymskom polostrove, vrhali za hradby okrem iného aj mŕtvoly obetí moru. Z ich vojska sa do mesta premiestňovali aj krysy, ktoré so sebou niesli neželaných hostí. Blchy ako hostiteľky baktérií spôsobujúcich mor preniesli strašnú chorobu na obrancov Kaffy i na janovských kupcov, ktorí po prepuknutí epidémie z mesta ušli na lodiach. Dostali sa síce do Janova, ale členovia posádky boli buď mŕtvi, alebo nakazení. Z Apeninského polostrova sa potom čierna smrť rozšírila ďalej do Európy.
Napoleon a vši, Američania a komáre
Vši a týfus, blchy a mor, komáre a žltá zimnica: hmyz a choroby, ktoré prenáša, neraz rozhodovali o výsledkoch bitiek a vojen aj bez toho, aby ich niektorá strana úmyselne využila. Mor trápil Napoleonových vojakov pri ťažení v Egypte. Francúzsky generál napríklad využil mor ako výhovorku na ukončenie svojho obliehania mesta Akko. Vedeniu francúzskej vlády napísal: „Keby moji muži vstúpili do mesta, späť do tábora by priniesli tie strašné bacily, ktorých sa treba báť viac než všetkých armád sveta.“
Už ako cisár bol zasa svedkom, ako jeho Grande Armée nivočí týfus. Keď v roku 1812 pochodoval na katastrofálne ťaženie do Ruska, už po mesiaci bolo 80-tisíc mužov buď mŕtvych, alebo neschopných bojovať. Na vine bol práve týfus a vši, ktoré ho prenášali. Malý hmyz vtedy bezpochyby zmenil smerovanie dejín.
Žltá horúčka a malária zasa trápili vojakov v americkej občianskej vojne. Odhaduje sa, že komáre preniesli maláriu na vyše milión mužov, žltá zimnica zasa dokázala v priebehu niekoľkých týždňov vyradiť z boja celú armádu. Pravdou je, že choroby zabili v tomto konflikte oveľa viac mužov než guľky a šrapnely.
Americký „brouk“
Druhá svetová vojna bola pre zmenu premiérou pásavky zemiakovej. Briti obvinili Nemecko, že v roku 1944 vyvážali pásavky cez Lamanšský prieliv v snahe poškodiť úrodu zemiakov. To však bolo nič oproti pozornosti, ktorú venoval východný blok tomuto hmyzu počas studenej vojny. Možno poznáte legendárne propagandistické video o „americkém broukovi“, ktorého na územie ČSSR prinášali mraky zo západu a imperialistickí kolaboranti v škatuľkách. Štáty Varšavskej zmluvy viedli proti pásavke doslova boj, vyhláškami sa nariaďovali celoštátne zbery tohto hmyzu, ale všetko márne. Pásavky u nás požierali úrodu počas studenej vojny a robia tak dodnes.
Skutočné využitie hmyzu počas studenej vojny ale naozaj hľadali nielen Američania, ale aj Sovieti. Na východe experimentovali s kliešťami, ktoré prenášali smrteľné choroby hydiny. V USA sa zasa vyvíjal program na množenie komárov nakazených žltou zimnicou.
Problémy s hmyzom si užili aj Američania vo Vietname. Vojaci Vietkongu boli majstrami v približovaní sa k nepriateľovi cez podzemné tunely. Ich bežnou taktikou bolo podkopať sa pod postavenie Američanov a vypustiť tu osy či sršne. Na odvedenie pozornosti od prichádzajúceho útoku to bohato stačilo. V službách Vietkongu boli aj včely obrovské, ktoré patria k najagresívnejším druhom hmyzu. Američania na oplátku vyvíjali zariadenie na postrek nepriateľských sídiel včelími feromónmi. Chceli dosiahnuť, aby včely útočili na Vietnamcov, ale k nasadeniu tejto zbrane nikdy nedošlo.
Dnes existujú dôvodné obavy, že by hmyz na svoje nekalé aktivity mohli využiť teroristi. A špekuluje sa aj nad zapojením genetického inžinierstva, ktoré by z hmyzu mohlo vytvoriť skutočne účinnú zbraň.
JEDNOTKA 731: Využitím hmyzu vo vojne sa zaoberala aj neslávne známa japonská Jednotka 731. Blchy nakazené morom a muchy pokryté baktériami cholery aktívne využívali na zabíjanie čínskych civilistov. Ide o jediný dokázaný prípad využitia hmyzu na podobné účely počas druhej svetovej vojny.
Mohlo by vás zaujať:
Užitočný konflikt: Keď vojna vylepšila medicínu
Nezastaviteľný vojak v službách Jej Veličenstva
Vedci objavili najrýchlejších mravcov na svete
