Nenávidení plameňometčíci mali v rukách ničivú a psychologicky desivú zbraň. Ak sa horúce plamene dostali do bunkra, podzemných chodieb alebo v zákopoch priamo na pechotu, následky boli hrozivé. Predchodcom nemeckej 41-ky bol pomerne nešikovný model 35, ktorý vážil nemotorných 36 kilogramov. To znižovalo mobilitu a rýchlosť týchto vojakov, na ktorých s obľubou poľovali ostreľovači protivníka, lebo po zásahu do nádrží sami zhoreli na uhoľ. Plamene dosahovali teplotu 700 – 800 °C. Kruté ruské zimy preverili zbraň dokonale. Nemcom začali zamŕzať tlakové nádoby s hnacím plynom. Problém vyriešil model 42 s novým zapaľovaním zmesi na vodíkovom horáku ktorú použili bezokrajové náboje ráže 9mm. Nový model znížil hmotnosť na 18,3 kg. Po vojne nemecká armáda tento typ zbrane postupne vyradila.
https://youtu.be/nY196LuXyhI
Flammenwerfer 41
Obsah nádrže: 6 litrov
Dosah plameňa: 25 –30 metrov
Čas horenia: 10 sekúnd
Počet plameňov: 10
Hnacie médium: vodík
Hmotnosť: 22 kg
Vyrobených: cca 64 000 kusov
Plameňomet ako taký využívali aj ostatné armády. Američania chŕlili oheň z E1R1, modelu M1 ( z roku 1942), M1A1 (z roku 1943), model M2 (z roku 1944). Verziu M2-2 striekajúcu hustejšie palivo Američania prvýkrát použili v bitke o Luzon, kde desili Japoncov ukrytých v džungli.
Pri nemeckých zbraniach ešte ostaneme:
Zbrane 2. svetovej vojny: FlaK a jeho smrteľných 88mm
Zbrane 2. svetovej vojny: Mauser Kar98k
Zbrane 2. svetovej vojny: Messerschmitt Bf 109
